Zároveň hovoril aj o tom, či „drag queen“ alebo umelci, ktorí vystupujú na „travesty show“, musia mať nutne homosexuálnu orientáciu, uvádza sa na portáli iDnes.cz.
„Fotografiu Ondreja Brzobohatého v ženských šatách som, samozrejme, videl. A musím povedať, že mu to pristalo, aj keď by som ho asi inak nalíčil. Ale inak si myslím, že bolo všetko v poriadku. Ak ho líčila Tatiana (Kuchařová), tak je dosť šikovná. A myslím si, že ho možno naozaj líčila,“ hovorí Petr Vostárek.
Musí mať „drag queen“, alebo človek, ktorý prevádzkuje crossdressing, homosexuálnu orientáciu? „Vôbec nie,“ odpovedá Vostárek. „V tomto biznise som už 30 rokov a spoznal som už veľa ľudí, ktorí to robili z rôznych pohnútok.“
„On vlastne ani nie je ani drag queen, robí crossdressing, pretože nevystupuje verejne pre obecenstvo. On to robí pre seba, svoje vnútorné alter ego. Nie je to nič úchylné. Predstavte si, že by verejnosť považovala za úchylné, keby ľudia chodili do múzea pozerať na obrazy. To je predsa nezmysel,“ vyjadril sa v rozhovore Chi Chi Tornádo.
Ako to všetko vzniklo
Ten potom urobil malý exkurz do histórie pánskeho vystupovania v ženských šatách. Spomenul napríklad staroveké Grécko, kde muži pri divadelných vystúpeniach museli hrať aj ženské role, pretože herectvo bolo ženám zakázané.
To isté platilo aj v stredoveku pri drámach z náboženského prostredia a tiež napríklad ešte v alžbetínskej ére, v čase, keď svoje divadelné hry písal Shakespeare. Snáď práve vtedy mohol vzniknúť anglický termín „drag“, čo môže v preklade znamenať sloveso ťahať. To zrejme opisuje situáciu, keď ťažké ženské šaty „ťahali“ muža k zemi.
V 19. storočí potom začali vznikať crossdressingové predstavenia. „Napríklad na opulentných plesoch šľachty sa prezliekali muži za ženy a ženy za mužov,“ hovorí Petr Vostárek. A zrejme na konci 19. storočia sa začal oveľa častejšie používať aj pojem „drag queen“. Encyklopédia najčastejšie uvádza prvé použitie tohto slova v súvislosti s mužským prezliekaním do ženských šiat v roku 1870.
V 20. storočí potom vznikali „travesty show“, väčšinou kabaretné vystúpenie, kedy muži parodovali pri svojom vystúpení slávnej ženy. Tento druh kabaretu sa často praktizoval ako druh zábavy v rýdzo mužských kolektívoch, napríklad v prípade od žien izolovaných zlatokopov alebo v armáde. „Známa je obľuba travesty show aj medzi nacistickými vojakmi,“ uvádza Vostárek.
Štylizáciu do žien používali neskôr aj známi umelci, okrem iného David Bowie. A „travestia“ sa potom ako humoristická zložka často dostávala aj do svetovej kinematografie, napríklad vo filmoch Niekto to rád horúce, Ružový panter, Tootsie alebo Otec v sukni.
Samotný pojem „drag queen“ potom preslávil v 90. rokoch RuPaul, ktorý produkoval okrem iného aj slávnu reality show z tohto umeleckého prostredia. V Česku sa ale pojem „drag queen“ podľa Petra Vostárka príliš nepoužíva, oveľa populárnejšie sú práve „travesty show“.
„Prezlieka“ sa aj za muža
Laicky povedané: „drag queen“ aj „travesty show“ sú si v mnohom podobné. V prvom prípade sa však umelci berú oveľa vážnejšie, často prezentujú svoje „alter ego“ v ženských šatách a neštylizujú sa do konkrétnej speváčky či herečky. Klasická „travesty show“ je skôr zábavným vystúpením, keď muži často prehnanými gestami parodujú známe umelkyne.
Petr Vostárek potom hovoril o svojej kariére. Za svoj život predvádzal viac ako stovku interpretov. Medzi jeho najúspešnejšie predstavenia patria tie, v ktorých stvárnil Tinu Turner. Predvádzal však aj Věru Špinarovú alebo Ewu Farnú. A úspech mal aj ako Michal Tučný.
Pri „traveste show“ totiž interpret nutne nemusí predvádzať ženu. „Postavou som sa už k Michalovi Tučnému dostal,“ smeje sa Chi Chi Tornádo. „A musím povedať, že v duete s Věrou Martinovou oslavujeme pred divákmi úspech.“
