(Daniel pred rozhovorom vypil pohár vína.)
Dana pravdepodobne spoznáš skôr pod drag menom Kar‘Ma. Ako Drag Queen je súčasťou rôznych vystúpení a akcií, kde popri tanečných číslach a iných performance robí aj DJ-ku. Získa si ťa svojim jedinečným humorom, charizmou a dobrou karmou z jeho predchádzajúcich reinkarnácií.
V rozhovore ťa vnesie hlbšie do kuloárov slovenskej drag scény, priblíži ti, ako si vytvoril drag meno, akú mal skúsenosť s účasťou v šou Šéf v utajení a taktiež ti prezradí svoje plány s televíznou súťažou Farma. Na záver spoznáš aj jeho názor ohľadne výberu názvu politickej strany Lucie Ďuriš-Nicholsonovej.
Ako si sa dostal k dragu?
Úplnou náhodou, ale bola to láska na prvý pohľad. Nikdy som sa nejako extra nepohyboval v LGBTI+ komunite, až kým vo mne niečo nezovrelo. Išiel som na byt na jedno rande, mal som 19, a keď som tam prišiel, čávo mal v telke pustený Drag Race. Ja som pozeral na tú telku a potom na čáva s tým, že sa chcem len zaseknúť na sedačke a dopozerať to. Práve išla séria All Stars dvojka.
Je za výberom tvojho drag mena nejaký príbeh?
Vieš čo, nikdy som nebol nejako extra kresťanský, prišlo mi to hrozne primitívne a nechutné, lebo si oddaný jednej entite, ktorá neexistuje a h***o robí. Akurát ťa len šikanuje, ak jej neobhospodaruješ kostol. Snažil som sa teda nájsť iné alternatívne viery a tak som narazil na budhizmus, pri ktorom som sa stretol aj s konceptom karmy. Prišlo mi to férové a srdcu blízke, predstavujem si ju ako zelenú energiu, tak som si povedal, že sa chcem volať Karma. Navyše v našom jazyku to má nečakaný zvrat, lebo ak názov rozložíš na slabiky, vznikne nám „kár“ a „má“. Čo je v slovenčine vtipný dvojzmysel.
Priblíž nám, aké to bolo, keď si sa prvýkrát nahodil do dragu ...
Bol to môj prvý výlet do DM-ky a spravil som si len make-up, nahý stál pred zrkadlom a pozeral sa na seba. Videl som sa tam konečne z iného pohľadu a prišlo mi to vážne veľmi, veľmi krásne, že čo všetko sa vo mne skrýva len s trochou „omietky“ na tvári.
Robil si si vlastné kostýmy, či si si ich požičiaval?
Outfity som nemal, k nim som sa dostal až neskôr. Nikdy som nebol extra cross dresser, skôr sa venujem tvári a tomu, ako ju viem enhace-núť (zlepšiť, pozn. red.). Pre mňa je drag o zvýraznení svojich feminných prvkov na vlastnom tele; nie je to moc o outfitoch a oblečení. To už prichádza ako taký whole package. Ako nutnosť mi to prišlo, až keď som začal mať vystúpenia či kabaret.
Aké bolo prvé vystúpenie?
Bolo to na lodi Sundeck v rámci jednej teplej akcie a potreboval som tam aj drag outfit. Tak som si obehal sekáče a v jednom zapadnutom som našiel pekné šaty, vyzerali ako z renesancie. Potom som zbehol aj do plus size obchodu, kde som si kúpil opätky, a drag mohol začať.
Netrvalo ti dlho naučiť sa chodiť v podpätkoch?
Nie, som prirodzený talent. (Smiech.)
Boli tvoji kamoši a kamošky takí/é, že „Slay, ideme do toho“, či boli tam aj takí/é, ktorým sa tvoja nová záľuba moc nepozdávala?
Ja som veľmi vyberavý, čo sa týka mojich kamarátov a nedávam si veľmi servítku pred ústa. Ak mi niekto nesadne, ide preč. Moji kamaráti aj moje okolie bolo veľmi podporujúce, ani neviem, čo by malo komu vadiť na tom, že niekto robí drag. Riešiť to je bezpredmetné.
Keď si v dragu ešte len začínal, bol tu niekto, kto ťa učil robiť „prvé kroky“?
Veľmi mi pomohol kamarát Joey, jeho drag meno je Liquid the Queen, s ktorým som sa spoznal v Teplárni. Posúval ma ďalej a v rámci dragu aj mi ukázal tipy a triky. Utvrdil ma v tom, že v dragu je nejaký zmysel a tiež, že je v tom niečo zaujímavé. Bol vtedy veľmi potešený, že niekto robí niečo, čo je aj jeho srdcu blízke.
Takže Joey je niečo ako tvoja drag mama?
Naučil ma veľa vecí, skúseností a venoval sa mi – raz ma aj namaľoval, bolo to veľmi milé. Potom sme však zistili, že máme odlišné štýly a prirodzene sme sa rozišli každý svojou cestou. Keďže sme aj v približne rovnakom veku, drag mama vibes sa prirodzene strácal. (Smiech) Takže teraz sme drag sestry.
V čom je slovenský drag rozdielny oproti zahraničnému ?
Napríklad, v Amerike je drag reprezentovaný skôr cez Show Girls, ktoré chodia na Pageants, niečo ako súťaže krásy – je to skôr o female impersonation (zosobnenie ženstva, pozn. red.). Drag je však veľmi fluidný. My tu máme skôr artistov, ktorí drag robia umeleckou formou a nie tak, že sa snažia niekoho „oklamať“ za účelom zábavy. Nejde o nejakú ilúziu, skôr sa snažia cez seba a svoj make-up, svoje pohyby a outfity, vydávať von umenie.
Je naša drag scéna veľká, si s ňou v kontakte?
Na Slovensku je to o veľmi úzkom okruhu ľudí, málokto sa dragu venuje v rámci štandardných a zaužívaných sfér. V Bratislave by som narátal na jednej ruke takých, čo robia drag. S nikým se nejako extra nerozprávam, som skôr taký doma polehujúci človiečik, čo sa raz za čas dá do gala.
Poznáš nejakú silnú scénu mimo Bratislavy?
Je tu strašne málinko Drag Queens, ale keď už sa nejaké objavia, sú veľmi talentované. Napr. v Banskej Bystrici sú Jasmine Richart a Chantall Licorne (obe drag queens sú súčasťou House of Q, pozn. red.), sú to drag sestry. Spolu sme boli chvíľu kamošky, mali sme spoločné live TikTok-y, kde sme sa dávali dokopy v rámci make-upu a dragu. Koketili sme tam a tak podobne. Aktuálne vystupujú na veľmi super akcii v Banskej Bystrici, volá sa Queer Time Show.
Ako som už spomínal, drag sa dá robiť dvoma spôsobmi, a to, čo robia tieto dve holky, je super v tom, že dajú každému niečo. Je aj pre tých, ktorí umenie moc nemusia. Dajú ti feminínnu ilúziu, spravia pekný tanček, burlesku, no taktiež tam nájdeš aj extra pridanú hodnotu.
Ako by si popísal svoj drag. Viac umenie, či „Amerika“?
Ja by som svoje drag vystúpenia skôr nazval – vau. Ja vlastne ani nemám tak úplne drag vystúpenia. Dal som si otázku: Čo robí každá jedna Drag Queen? Nejaký lip sync, nejaký tanček… Mňa to nepriťahuje, chcem byť výnimočný, jedinečný, lebo proste komplexy. Začal som so stand up-om, mal som nejaké vtipné frázy, robil som situačný humor a iné hovadinky. Teraz sú moje vystúpenia o tom, že sa nahodím do gala, zvýrazním svoje feminínnejšie črty a do toho robím DJ-ku. Snažím sa spájať to najlepšie z oboch svetov. Robiť niečo menej komerčné. Spájam lip sync-y s tancom a do toho robím hudbu. Tam máš tým pádom aj moju pridanú hodnotu.
Kebyže teraz idem na tvoje vystúpenie, čo môžem očakávať?
Ak si na mojom vystúpení lomeno sete, vidíš ma za DJ pultom. Ale zrazu, keď sa mi nepozdáva môj parket alebo účastníci mojej párty, idem medzi nich a robím im náladu. Pozvem ich na drink, povzbudím ich, nech idú tancovať, pustím im pesničky na želanie. Pre mňa je drag priama komunikácia s človekom. V tomto mám čaro – som niečo ako zaklínač ľudí. Snažím sa rozprúdiť dobrú náladu. A to sa v rámci jedného vystúpenia nedá. Preto som skôr za veľké, dlhé vystúpenia v rámci nejakej párty. Drag Queens by mali byť takí mood setteri. To je môj stitch.
Si súčasťou nejakého Drag House-u či si všetko robíš na vlastnú päsť?
Vieš čo, stala sa jedna taká dráma, takže v rámci House-u už neexistujem. Ale mám – nebudem sa chváliť, ale budem sa chváliť – svoj čaro-šarm a ako viem zaklínať zákazníkov v práci, tak viem zaklínať aj ľudí, ktorí organizujú partys. Ešte stále ale robím baby steps, aktuálne nepracujem pod nikým, som sám za seba, uvidíme, kam ma to zanesie.
Dá sa tu s dragom uživiť?
Nie som si istý, ale holky v Banskej Bystrici by to podľa mňa zvládli. Ak by dáš dve vystúpenia do týždňa, tak si zarobíš štandardný plat. Je to ale náročné. Fanúšikov dragu alebo queer vystúpení však nie je na Slovensku veľa. Dá sa to, ak máš drag ako bokovku, ako záľubu, ktorá ti možno občas vynesie peniaze, čo je bonus.
Vystupoval si aj v seriáli šéf v utajení – prihlásil si sa sám? Aké to bolo?
Bolo to hrozné. Oni ma o***ali. Prihlásil som sa pôvodne do show-ky, kde sa pomáhalo utečencom zo Sýrie a z krajín, kde zrovna prebiehala vojna. V tej show-ke mali prísť len členovia rodiny, ktorá unikla zo zlej situácie a snaží sa začleniť do slovenskej spoločnosti. Prihlásil som sa s tým, že chcem pomáhať ľuďom, je mi cťou, nech ide o akéhokoľvek človeka, či už nevie môj jazyk, alebo sa nepohybuje v mojej sfére. Vtedy som pracoval v kaviarni, robil som manažéra a zo začiatku som bol nadšený.
Pôvodne? Takže si sa nakoniec zúčastnil natáčania niečoho iného?
Keď som prišiel ráno na scénu, dozvedel som sa, že toto je vlastne úplne inak, mojko. Prišiel som o ôsmej, aj keď som mal začínať v práci okolo 8:30. Mal som stres, chcel som sa najprv zoznámiť s tým utečencom, aby som vedel, či rozpráva po Anglicky a tie kreatúry zo štábu mi len povedali, že ty si teraz v show-ke Šéf v utajení a teraz ťa tvoj šéf čaká vo vnútri – tak čo keby že ho trošku potrápiš?
Nemohol si od toho odstúpiť?
Až potom som zistil, že som podpísal takú zmluvu a na Slovensku máme veľa dier v rámci zákonov, ako môžu byť štylizované umelecké dohody. Plus mal som zmenu a verných zákazníkov, ktorých som nechcel sklamať. Tak som teda prišiel, otvoril, všade boli, samozrejme, kamery, splašili mi zákazníkov, filmári boli otravní… No jednoducho celé zle. Veľká blamáž, o**b. Nikdy by som sa tam neprihlásil dobrovoľne. Nedalo mi to ani clout (väčší vplyv, pozn. red.), akurát tak ma šikanovali ľudia vonku. No dobre. Jedna polka ma šikanovala, druhá polka bola, že „dobre si mu naložil“.
Dúfam, že si kvôli tomu nemal problémy v práci…
Dal som vďaka tomu výpoveď, takže minimálne ma to v rámci života posunulo dopredu, všetko zlé na niečo dobré, všakže. Každopádne neviem, prečo majú ľudia potrebu o***ávať v telke. Neo***ávaj do telky, to sa fakt nerobí. Hrôza, hrôza, hrôza. Ale tak odhovoril som si svoje.
Všimol som si, že sa hlásiš aj do Farmy. Aké sú tvoje očakávania od tejto šou?
Presne tak. Pridal som sa do Farmy v rámci toho, že všetci moji kamaráti sa prihlásili do farmy, ak by ich tam vzali a mňa nie, tak sa urazím. Osobne si myslím, že by som Farmu mohol aj vyhrať. Možno som trošku slabší, ale som handy dandy. Ja všetko vyriešim, všetko poriadim.
Myslíš, že sa tam máš šancu dostať?
Štyri roky som žil na dedine, takže viem, aké to je byť bez internetu a viem aj, aké to je dýchať trus z družstva, ktoré stojí rovno oproti tvojmu domu. Heterákov sa nebojím a s dievčatami si určite sadnem, budeme sa rozprávať o kozmetike. Oddýchnem si bez mobilu, bez počítaču na dva mesiace, podojím si kravičky a možno aj moja depresia konečne odíde.
Zostaňme ešte pri šoubiznise. Čo hovoríš na iniciatívu Lucie Ďuriš Nicholsonovej a jej novej politickej strany Jablko?
Ja hlavne neviem, aké to Jablko má byť… Bude to Gala, bude to Golden Delicious? Ona nám nič dokopy nepovedala. Akože chápem, veď máme tu Smer-SD, Slovanskí demokrati, Neviemakástrana, Zdravé Slovensko aj Chromé Slovensko. A potom príde táto čajka a dá najviac plebejský názov, aký existuje. Asi jej len išlo hlavou „an apple a day keeps Matovič away“. Myslím, že Lucia je celkom smart, ale to neznamená, že smart je aj názov. Nemiešajme politiku s jablkami.
