V polovici storočia prevládala v Austrálii prevažne kresťanská, puritánska a represívna spoločnosť. Od začiatku 20. storočia však toto pravidlo potvrdzovala výnimka v podobe mestskej časti Kings Cross. Táto mestská časť Sydney sa preslávila bohémskym nočným životom plným barov, kaviarní a salónov. Miešali sa tam ľudia z podsvetia spolu z umelcami a ľuďmi z nižších tried.
Kontroverzná výstava
Uprostred toho všetkého sa Rosaleen Norton preslávila ako Čarodejnica z Kings Cross. V roku 1949 vystavila v Rowden White Library 46 obrazov. Neskutočné, živé portréty s názvami ako Witches‘ Sabbath , Merlin , Lucifer a The Initiate zobrazovali pohanských bohov so zrejme príliš erotickým podtónom.
U verejnosti nezožali veľký úspech. Na výstave totiž zasahovala aj polícia a zhabala 4 umelecké diela, ktoré boli v tej dobe považované za obscénne.
Príbeh Rosaleen prerozprávala v roku 2021 austrálska dokumentaristka Sonia Bible vo filme Čarodejnica z King‘s Cross. Režisérka strávila sedem rokov výrobou filmu, ktorý obsahuje celý rad nevydaných materiálov, ako aj listy a poznámky zo súkromnej zbierky Rosaleen. „Stala sa známejšou skôr pre škandály ako pre svoje umenie, čo je škoda,“ povedal Bible pre VICE.
V roku 1949 sa Norton stretla s mladým básnikom menom Gavin Greenlees, keď pracoval vo voľnomyšlienkárskom časopise Pertinent . Stali sa z nich milenci a bol to práve on, kto jej pomohol zorganizovať spomínanú výstavu.
Nakoniec Norton vyhrala prípad na súde argumentom, že publikovaný zväzok jej skoršej práce The History of Sexual Magic , ktorý povolili austrálski cenzori, bol oveľa obscénnejší ako obrázky vystavené v knižnici Rowden White Library. Dostala odškodné 4 libry, no bol to len začiatok jej provokačného života.
Originálna už od malička
Rosaleen Norton, sa narodila na Novom Zélande v roku 1917, emigrovala do Sydney v roku 1925. Podľa životopisu z roku 1988 spala ako dieťa tri roky v stane na svojom dvore a chovala domáceho pavúka menom Horatius. Vo veku 14 rokov bola vylúčená z dievčenskej školy Church of England v Chatswoode za jej kresby vlkodlakov, upírov, čarodejníc a iných rúhavých scén, ktoré mohli „skaziť“ ostatné dievčatá.
Rosaleen neskôr išla na umeleckú školu na East Sydney Technical College, kde bola mentorom austrálskeho sochára Raynora Hoffa, ktorý ju povzbudzoval v skúmaní jej pohanských presvedčení prostredníctvom jej umenia.
Po vysokej škole bola Norton vyhodená z bulvárneho časopisu Smith Weekly, pretože jej grafické ilustrácie boli považované za „príliš kontroverzné“.
Obliekala sa do mužských šiat
Bola otvorene bisexuálka, často sa obliekala do mužských šiat a svoj dom zdobila okultnými znakmi. Jej diela boli vystavené v miestnych kaviarňach. Bulvárne noviny ju nazvali bosorkou, a krivo ju obvinili z organizovania sabatov.
Príbeh Rosaleen sa stal kultovým nielen pre ľudí zaujímajúcich sa o okultizmus, pohanstvo a ezoteriku, ale aj pre tých, ktorých fascinuje žena, ktorá sa tak neochvejne rozhodla zasvätiť svoj život svojej viere a umeniu, aj keď všetci stáli proti nej.
Linčovaná médiami
Vďaka jej umeniu a viere ju tlač neustále prenasledovala a zosmiešňovala. Hoci bola fantastická, prezývka Čarodejnica z Kings Cross sa s ňou niesla celý život. „Médiá boli prvé, ktoré ju označili za čarodejnicu, vždy bola pohanka. A bola veľmi silná vo svojom presvedčení, ale netvrdila o sebe, že bola čarodejnica,“ vysvetľuje režisérka.
Týchto bulvárnych príbehov však stále pribúdalo až kým sa Rosaleen nevzdala tlaku médií a nepriznala sa. Údajne sa istému vydavateľovi Walterovi Gloverovi priznala, že sa narodila počas búrky a z čarodejníckymi znameniami.
Tento zväzok publikovaný v roku 1952 pod názvom The Art of Rosaleen Norton bol austrálskou polícou zakázaný. Glover bol obvinený zo zverejnenia obscénneho textu a všetky knihy boli zničené.
Dokument ako spomienka na skvelú umelkyňu
Rosaleenin strohý vzťah s tlačou však dokumentaristke pri nakrúcaní filmu spôsoboval problémy. Nielenže boli ľudia, ktorí ju poznali, na pokraji smrti, ale boli aj úprimne skeptickí voči dotieravým filmárom. „Trvalo dlho, kým som si získala dôveru ľudí,“ povedal Bible pre VICE. „Každý, kto bol blízko Rosaleen, vedel, ako veľmi bola zradená médiami,“ dodala.
Po niekoľkých rokoch sa ale Bible podarilo odhaliť „veľké“ súkromné zbierky obsahujúce Rosaleenine umelecké diela, ako aj zošity a spisy. „Keď sa mi podarilo zdokumentovať tieto zbierky, bol to akýsi bod, odkiaľ niet návratu. Cítila som zodpovednosť dokončiť film a nejakým spôsobom priniesť všetok materiál, pretože v umeleckých galériách a múzeách o ne nejavili žiadny záujem. Jediný spôsob, ako toto dielo môžu ľudia vidieť, je v dokumente,“ prezradila režisérka.
Napriek tomu, že jej diela sú skutočne originálne, objavné, inšpirované spiritualitou a vierou, fantastické a jej príbeh má kultúrny význam pre štruktúru Sydney 20. storočia, Norton nikdy nedostala za svoju prácu kritické uznanie.
