Extáza, levitácia či stigmy na rukách, ale aj kontroverzie či nepochopenie z vlastných radov. S menom pátra Pia sa spája neskutočné množstvo legiend, záhad a dodnes nevysvetlených javov.
Skromného kapucína údajne sprevádzali nevysvetliteľné javy naprieč celým životom. Počas svojho pôsobenia získal povesť duchovného vodcu a medzi veriacimi sa dokonca vytvoril „kult Pia“, ktorý Vatikán značne znepokojoval. Aký bol jeho príbeh? Dozvieš sa v nasledujúcich riadkoch.
Muž so stigmami
Páter Pio sa narodil ako Francesco Forgione v malom meste blízko Neapola v roku 1887. Ako malý chlapec mal víziu, na základe ktorej ako pätnásťročný vstúpil do rádu kapucínov. Dal si meno Pio, čo v taliančine znamená zbožný. V roku 1910 sa na jeho tele prvýkrát objavili stigmy.
Stigmy sú v kresťanskej mystike telesné znamenia, jazvy alebo bolesti zodpovedajúce tým, ktoré mal ukrižovaný Ježiš Kristus — to znamená na rukách, nohách, pri srdci a niekedy aj na hlave (z tŕňovej koruny) alebo ramene a chrbte (z nesenia kríža a bičovania).
Neskôr sa Piove stigmy zahojili, avšak v roku 1918 sa objavili znovu. Stigmy údajne Piovi zostali do smrti, a ruky aj nohy tohto svätca vraj počas 50 rokov jeho života neustále krvácali.
Počas prvej svetovej vojny bol povolaný a neskôr pridelený k 10. lekárskemu zboru v Neapole. Pre zlý zdravotný stav bol neustále prepúšťaný a odvolávaný, až ho neskôr uznali za neschopného služby a úplne prepustili.
Bilokácia, uzdravovanie, proroctvá
Po vojne sa veľa vecí zmenilo, a mnoho ľudí sa rozhodlo akosi „prestavať svoj život“. V tom čase začali niektorí ľudia v pátrovi Piovi vidieť symbol nádeje. Jeho súčasníci popisovali, že Pio začal prejavovať niekoľko „záhadných duchovných darov“. Konkrétne išlo o dar uzdravovania, bilokácie, levitácie, proroctva, zázrakov, či dokonca mimoriadnej abstinencie od spánku a výživy.
Zvesti o stigmách a nadprirodzených schopnostiach sa šírili celým Talianskom, ale aj v zahraničí. Páter Pio sa stal slávnym. Vedci však boli veľmi opatrní a aj samotný Vatikán sa k jeho kultu staval skepticky. Jeho stigmy skúmalo niekoľko lekárov, no medicíne sa tento fenomén nikdy nepodarilo vysvetliť.
Vatikán znepokojený z Piovho kultu mu dokonca na desať rokov zakázal slúžiť omše.
„Bol to výnimočný svätec. Videl do duše aj cirkevným hodnostárom a tí mu uškodili. Nevyhlásili ho za svätého pre rany, ale pre poslušnosť voči cirkvi, ktorá mu zakázala slúžiť omšu či stýkať sa s ľuďmi,“ vysvetľuje pre HN kapucín Tkáč.
Jedným z mnohých nevysvetliteľných uzdravení, ktoré páter Pio údajne vykonal, je prípad nevidiaceho dievčaťa, ktoré sa narodilo bez zreničiek. Ako dieťa vycestovali spolu so starou mamou za pátrom do San Giovanni Rotondo.
Dievča napriek svojmu hendikepu po požehnaní pátrom začalo postupne vidieť.
Do konca svojho života videla bez zreničiek, naučila sa čítať, písať a viedla normálny život. Z lekárskeho a fyziologického hľadiska to nebolo možné. Základné vyšetrenia dvoch lekárov však dokázali, že dievča naozaj vidí.
Bilokácia, ktorú sme v súvislosti s pátrom Piom spomínali, je údajná psychická alebo zázračná schopnosť, pri ktorej sa jednotlivec alebo objekt nachádza (alebo sa zdá, že sa nachádza) na dvoch odlišných miestach súčasne.
Správy o bilokačných javoch sa robili v širokej škále historických a náboženských kontextov, od starovekých gréckych legiend a kresťanských tradícií až po moderný okultizmus.
Vatikánista Andrea Tornielli publikoval na webstánke Vatican Insider článok o bilokácii Pátra Pia k maďarskému väzňovi kardinálovi Joszefovi Mindszentymu, ktorý bol perzekuovaný v päťdesiatych rokoch.
Maďarský antikomunistický kardinál bol zapáleným protivníkom politiky Vatikánu zmierňovania napätia voči komunistickej vlády, známy ako Ostpolitik.
„Raz ráno sa páter Pio dostavil pred kardinála so všetkým, čo potreboval na slávenie svätej omšej a páter Pio mu posluhoval a potom sa rozprávali až napokon páter Pio zmizol so všetkým, čo si priniesol so sebou,“ píše Tornielli.
Táto bilokácia pátra Pia údajne patrila medzi jeho mnohé.
Predpoveď
Mysteriózny závoj sa vznáša aj nad stretnutím Pia s neskorším pápežom Jánom Pavlom II. (Karol Wojtyla). Bolo to v roku 1947 a neskorší pápež vtedy Pia vyhľadal za účelom spovede. Rakúsky kardinál Alfons Stickler informoval, že Wojtyła sa mu v tých časoch zveril, že počas tohto stretnutia mu páter Pio povedal, že jedného dňa vystúpi na „najvyšší post v cirkvi, hoci je potrebné ďalšie potvrdenie“.
Stickler povedal, že Wojtyła veril, že proroctvo sa splnilo, keď dosiahol post kardinála. Neskôr sa však Wojtyla stal pápežom, číže sa Piova predpoveď napokon naplnila do bodky.
Páter Pio sa údajne v etapách stretával s tzv. „duševným utrpením“ celý svoj život. Jeho nasledovníci dokonca veria, že páter psychicky i fyzicky odolával atakom samotného diabla.
Blahorečenie
Mnohí katolíci dnes veria, že Pio počas času, ktorý strávil na Zemi niesol rany ukrižovaného Ježiša Krista. Stigmy na jeho tele medicína dodnes nevysvetlila. Rany sa mu pritom nikdy nazahojili, ale ani nikdy neinfikovali. Práve tie z neho urobili živú legendu.
Po smrti mu cirkev vzdala najväčšiu možnú poctu, keď ho vyhlásila za svätca. Kláštor, kde sa Pio modlieval, sa stal známym pútnickým miestom, ktoré ročne navštívi osem miliónov ľudí. Svätec zomrel v roku 1968. Pápeža Jána Pavla II. údajne dojal spôsob, ako tento mních bojoval bez ponosovania s bolesťou.
Cirkev v súvislosti s Piom uznala vyliečenie 11-ročného chlapca, ktorý bol v kóme, a medicínsky nevysvetliteľné uzdravenie ženy s chorobou pľúc.
