Myšiam, ktoré boli väčšinu svojho života kŕmené stravou s vysokým obsahom cukru a tukov, sa podarilo uniknúť priberaniu a chrániť si pečeň. Celý čas im bol podávaný nový experimentálny liek od vedcov z The University of Texas Health Science Center v San Antoniu.
Liek známy pod chemickou skratkou CPACC, funguje tak, že obmedzuje vstup horčíka do mitochondrií, častí bunky zodpovedných za tvorbu energie a spaľovanie kalórií.
Mitochondriálne abnormality sa podieľajú na rade chorôb, vrátane obezity, cukrovky a kardiovaskulárnych chorôb. „Tieto zistenia sú výsledkom niekoľkoročnej práce,“ hovorí molekulárny biochemik UT Health San Antonio Madesh Muniswamy, hlavný autor publikovaného článku, ktorý uvádza výsledky.
Horčík v tele
Spolu s vápnikom, draslíkom a sodíkom je horčík jedným zo štyroch hlavných kladne nabitých iónov, ktoré prispievajú k bunkovým funkciám v tele viacerými spôsobmi. Horčík v skutočnosti hrá veľa dôležitých úloh pri udržiavaní zdravia, ako je regulácia cukru v krvi, regulácia krvného tlaku a pomáha budovať silné kosti. Ale príliš veľa horčíka spomaľuje produkciu mitochondrií.
Výskumníci preto objavili nový liek ktorý vymazáva špecifický gén nazývaný MRS2, ktorý kóduje proteín prenášajúci horčík. Tento proteín pôsobí ako kanál na transport horčíka v bunkách cez mitochondriálnu membránu.
Zdravé a štíhle myši
Účinky dlhodobého podávania nezdravej stravy s vysokým obsahom tuku, cukru a kalórií skúmali na normálnych myšiach a porovnávali to s myšami, ktorým bol odstránený gén MRS2. Odstránenie MRS2 viedlo k štíhlejším a zdravším myšiam so zlepšeným metabolizmom a nízkou hladinou cukru a tukov v ich mitochondriách. A to aj napriek tomu, že konzumovali fast food celý rok od 14. týždňa života.
Štúdia dokázala, že v pečeni alebo tukových tkanivách myší bez génu MRS2 neboli žiadne známky tukového ochorenia pečene, ktoré môže byť výsledkom nevyváženej stravy, obezity alebo cukrovky. „Zníženie mitochondriálneho horčíka zmiernilo nepriaznivé účinky dlhodobého užívania nezdravej stravy,“ hovorí biológ a spoluautor Manigandan Venkatesan z UT Health San Antonio.
Samozrejme, výsledky na myšiach sa nemusia nevyhnutne vzťahovať na ľudí a autori štúdie poznamenávajú, že má určité obmedzenia. Vzhľadom na široké zameranie génu MRS2 zdôrazňujú dôležitosť ďalšieho výskumu a jeho účinkov na rôzne orgány, ako je mozog, srdce, obličky, pľúca a kostrové svaly.
S doterajšími výsledkami sú však viac ako spokojný. „Liek, ktorý môže znížiť riziko kardiometabolických ochorení, ako je srdcový infarkt a mŕtvica, a tiež znížiť výskyt rakoviny pečene bude mať obrovský vplyv,“ hovorí Muniswamy.
