Základom boja proti klimatickým zmenám sa stalo masívne vysádzanie lesného porastu na zachytávanie uhlíka. Ako však informuje BBC, problémom je, že značná časť týchto lesov existuje len na papiery. Môže za to hlavne nedodržanie sľubov, odumretie vysadených stromov či dokonca ich vyťaženie. Svet sa preto teraz pokúša vymyslieť systém, vďaka ktorému bude možné sledovať úspech či neúspech zalesňovania.
Jeden z takýchto fantómových lesov sa nacháza pozdĺž pobrežia Iloilo na Filipínach. Doktorka Jurgenne Primavera hovorí, že pred šiestimi rokmi boli v týchto plytkých vodách vysadené mangrovníky ako súčasť ambiciózneho národného programu ekologizácie krajiny. Aj napriek tomu je celá oblasť pustá.
90 percent sadeníc zomrelo, pretože typ vysadených stromov bol vhodný do bahnitých potokov a nie piesočnatej pobrežnej oblasti. Vláda ich však uprednostnila, pretože boli dostupnejšie a ľahšie sa pestovali. „Veda bola obetovaná pre pohodlie pri výsadbe,” hovorí Primavera. Národný program ekologizácie chcel vypestovať 1,5 milióna hektárov lesov a mangrovníkov v rokoch 2011 až 2019, ale zničujúca správa od tamojšej komisie pre audit zistila, že v prvých piatich rokoch zlyhalo 88 percent z nich.
Skôr prísľub než realita
V posledných rokoch bolo spustených mnoho ambicióznych regionálnych či globálnych programov obnovy a výsadby lesov. Ich myšielnka je jasná - vysať uhlík z atmosféry a obmedziť zvyšovanie globálnej teploty. Najväčšie z nich musia dosiahnuť svoje ciele do roku 2030, no zdá sa, že majú pred sebou ešte dlhú cestu. V niektorých prípadoch je jednoducho neznáme, aký pokrok sa doteraz dosiahol.
Tim Christophersen, ktorý bol do mája vedúci Nature for Climate v rámci Programu OSN pre životné prostredie, hovorí, že z jednej miliardy hektárov krajiny, ktorú krajiny sľúbili obnoviť na celom svete, zostáva „väčšina“ skôr prísľubom než realitou. V niektorých prípadoch prebehli veľkolepé programy výsadby, ktoré však priniesli obmedzené výsledky. BBC vyšetrila tucet programov, ktoré zlyhali. Zvyčajne sa tak stalo preto, že sadeniciam sa nevenovala dostatočná starostlivosť.
Miesty úrad na Filipínach ale tvrdá, že Primavera nemá pravdu a že na niektorých miestach prežilo až 50 percent sadeníc. Aj napriek značnému neúspechu má príklad z Filipín jednu výhodu - na základe auditu vieme, ako program dopadol. V prípade iných projektov sú však výsledky úplne nejasné. Indický štát Uttarpradéš za posledných päť rokov napríklad vysadil desiatky miliónov stromčekov, no keď BBC išla skontrolovať nové plantáže neďaleko Bandy, živých stromov bolo minimum.
Výsledky nevidieť
Profesor Ashish Aggarwal z Indického inštitútu manažmentu v Lucknow hovorí, že India pokryla oblasť o veľkosti Dánska plantážami už od 90. rokov, ale národné prieskumy ukazujú, že lesná pokrývka sa zvyšuje len postupne. „Aj pri 50-percentnej miere prežitia by sme mali vidieť viac ako 20 miliónov hektárov stromov a lesov,“ hovorí. „Ale to sa nestalo - údaje neukazujú tento prírastok.“
Podľa zástupkyne riaditeľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) Tiny Vahanenovej je tento problém rozšírený a neobmedzuje sa len na Indiu. „Mnohé plantáže boli len propagačné akcie,“ hovorí, „bez následných akcií, ktoré sú skutočne potrebné na pestovanie stromov.“
Najväčší bizár je, že zatiaľ čo mnohé plantáže úspešne rástli, v niektorých prípadoch bol vyrúbaný dospelý prirodzený les, aby sa vytvoril priestor. BBC si túto sťažnosť vypočula od mozambických dedinčanov v okresoch Lugela, Ile a Namarroi v strede krajiny. Aj preto je potrebné čo najskôr spustiť monitorovanie projektov na obnovu krajiny.
Chce to zásadnú zmenu
Vedúci národného tímu pre monitorovanie lesov Julian Fox hovorí, že s vládami a ďalšími partnerskými organizáciami bolo dohodnutých 20 ukazovateľov. Patria sem všetky výhody, ktoré lesy prinášajú miestnym komunitám, keďže je zrejmé, že bez miestnej podpory často zlyhajú. „Myšlienkou je vybudovať kapacity krajín na meranie a podávanie správ o ich pokroku zmysluplným a transparentným spôsobom,“ hovorí.
To všetko by podľa odborníkov malo ísť ruka v ruke so zlepšeniami satelitných monitorovacích systémov. „Je tu príliš veľa greenwashingu a musíme ho aktívne odhaľovať,“ hovorí Tim Christophersen, odchádzajúci vedúci pobočky UNEP Nature for Climate. „Je tu pokušenie robiť greenwashing, pretože to stojí menej ako robiť skutočnú vec a robiť to správne,“ dodal na záver.
