Na svete žije viac ako miliarda obéznych ľudí, informovala spravodajská stanica BBC s odvolaním sa na štúdiu uverejnenú v odbornom časopise The Lancet. Podľa údajov z roku 2022 sa táto situácia týka 159 miliónov detí a 880 miliónov dospelých. Obezita je najviac rozšírená u žien je v západoafrickom štáte Togo a tichomorskej Americkej Samoe, ktorá má spolu s ostrovným štátom Nauru aj najvyšší podiel obéznych mužov. V týchto krajinách je obéznych 70 až 80 percent dospelých.
Medzinárodný tím vedcov upozornil na potrebu zmeniť spôsob riešenia obezity. Zvyšuje riziko mnohých vážnych zdravotných problémov, ako sú srdcové choroby a cukrovka 2. typu.
Výskumník Majid Ezzati z King‘s College v Londýne uviedol, že v prípade ľudí žijúcich na ostrovoch je táto situácia spôsobená dostupnosťou nezdravých potravín, ktoré sú v niektorých prípadoch podporované agresívnymi kampaňami. Ezzati tiež uviedol, že je prekvapený, ako rýchlo sa situácia mení. Počet krajín, ktoré čelia rastúcemu počtu obéznych ľudí, sa zvýšil. Naopak, počet miest, kde je najväčším problémom podvýživa, sa znížil.
„Táto štúdia zdôrazňuje význam prevencie od mladého veku prostredníctvom stravy, fyzickej aktivity a primeranej starostlivosti,“ povedal Tedros Adhanom Ghebreyesus, prezident Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).
Obezita na Slovensku
V rámci Európy je na tom najhoršie Rumunsko, kde je až 40 percent obéznych mužov a približne 37 percent obéznych žien. V prepočte na počet obyvateľov je medzi ženami na druhom mieste Grónsko, kde nadváhou trpí približne 35 percent žien. Slovenky na tom nie sú až tak zle. Obezitou trpí približne 29 percent, čo ich v rámci Európy radí do zlatého stredu. Najmenej obéznych žien je vo Švajčiarsku a Francúzsku.
Oveľa horšie sú na tom naši muži. Slováci sú za Rumunmi, Malťanmi, Maďarmi, Chorvátmi a Poliakmi na siedmom mieste, pričom približne 33 percent našich mužov trpí nadváhou. To je za posledných 30 rokov nárast o desať percent. Najmenej obéznych ľudí, len 12 percent je vo Francúzsku.
V rámci štúdie viac ako 1500 výskumníkov v spolupráci s WHO analyzovali merania výšky a hmotnosti od približne 220 miliónov ľudí po celom svete vo veku päť a viac rokov. „Vplyv udalostí, ako je pandémia covid-19, vojna na Ukrajine a klimatické zmeny, môžu spôsobiť nárast prípadov obezity a nadváhy v dôsledku chudoby a vysokých nákladov na zdravé potraviny,“ uviedol podľa BBC spoluautor výskumu Guha Pradip.
Okrem obezity sa štúdia zamerala aj na percento ľudí s podvýživou. Najhoršie sú na tom Eritrea a Etiópia. Hoci počet ľudí s podvýživou klesol o 50 percent, naďalej zostáva významným problémom, najmä v chudobných komunitách, poznamenali výskumníci.
