Nosferatu v posledných týždňoch naplno zamestnáva filmový svet. Premiéra novej verzie od ospevovaného hororového režiséra Roberta Eggersa (Severan, Maják, Čarodejnica) zbiera poväčšine pozitívne recenzie a prináša svieži pohľad na jeden z najznámejších príbehov všetkých čias.
Známy desivý príbeh
Ellen Hutterová (Lily-Rose Depp) by bola šťastnou novomanželkou, keby ju neprenasledovali desivé nočné mory. Navyše jej manžel Thomas (Nicholas Hoult) musí služobne cestovať do divokej východnej Európy, aby sprostredkoval obchod pre tajomného grófa Orloka (Bill Skarsgård).
Nikoho nenapadlo, že medzi cestou a snami je priama súvislosť, že Hutterovci sa stali pešiakmi v šľachticovej hre, ktorej cieľom je rozšíriť vládu absolútneho zla po celom kontinente? Napriek neuveriteľným útrapám, ktorými Thomas prechádza kvôli stretnutiu s Orlokom, sa mu nakoniec podarí vrátiť domov. Jeho návrat však nie je víťazstvom.
Ellen pomaly podlieha šialenstvu a všade okolo sa šíri temnota a smrť. Na strane dvojice stojí iba excentrický profesor Eberhart von Franz (Willem Dafoe), ktorý vie, akému mocnému nepriateľovi čelia. Bude to stačiť na zastavenie Nosferatu?
Nový film nakrúcali v Česku
Ľudia po zhliadnutí Nosferatu ospevujú najmä vizuál diela. Tu stojí za spomenutie, že značná časť filmu sa u našich západných susedov. Hneď v úvodnej scéne sa Ellen prechádza pred zámkom Libochovice. Thomas cestuje za grófom cez Prachovské skaly a České stredohorie.
Pohľad na rumunskú dedinu je z Hraběcího stolku u Bolešína. Vstupná brána a nádvorie hradu grófa Orloka sú na Pernštejne. Ako piesočné pobrežie s náhrobkami poslúžila juhočeská pieskovňa Halámky. Siluetou a nádvorím zakúpeného hradu nad mestom bol zámok Rožmitál pod Třemšínom.
Ikonický originál u nás
Pôvodný film Nosferatu z roku 1922 sa však nakrúcal priamo u nás. Tvorcovia však chceli dosiahnuť okolo temného upíra také tajomno, že mnohé lokácie sa podarilo potvrdiť až v roku 1959 - a aj to až po tom, čo o nich prehovoril pôvodný kameraman filmu, zhŕňa informácie o filme historik Oravského múzea Martin Chmelík.
Režisérom filmu bol nemecký umelec Friedrich Wilhelm Murnau. Jeho film v štýle ranného nemeckého expresionizmu si získal slávnu a stal sa vysoko kontroverzným už v dobe svojej premiéry a v súčasnosti sa pokladá za klasiku filmového umenia. Svetová filmová kritika ho dodnes pokladá za jeden z klenotov svetovej kinematografie.
V tomto diele sa svetovej verejnosti prvýkrát na filmovom plátne predstavil upír. Stelesnil ho enigmatický a démonický gróf Orlok. Filmové spracovanie je adaptáciou nemenej slávneho hororového románu Brama Stokera Drakula - aj keď kvôli právam sa niektoré veci zmenili.
Práve spory o práva tvorcov donútili čiastočne upraviť koniec a mená postáv, no ani to nezabránilo Florence Stokerovej, manželke vtedy už zosnulého Brama Stokera a vlastníčke autorských práv k románu Drakula, aby obvinila režiséra z plagiátorstva. Berlínsky súd dal žiadateľke za pravdu a v roku 1925 nariadil nielen zastaviť ďalšie premietanie filmu, ale aj zničiť všetky vyhotovené kópie. Kvôli súdnemu sporu nakoniec celé filmové štúdio stojace za Nosferatu skrachovalo.
Film zachránil len fakt, že v čase súdneho príkazu už bol distribuovaný do zahraničia. Práve z francúzskej, nemeckej a anglickej mutácie sa neskôr podarilo celý film úspešne zrekonštruovať.
Tajomný hrad v Karpatoch
Oravský hrad bol vo filme prezentovaný ako Tajomný hrad v Karpatoch, mýtické a tajomné miesto, priestor, kde môžu ožiť prastaré legendy a strašidelné príbehy. Režisér zámerne použil zábery na hrad tak, aby čo najviac sťažil jeho identifikáciu a mohol stavať na atmosfére záhady a tajomstva.
Hrad bol natoľko tajomným, že ešte 40 rokov po natočení filmu nebolo známe, kde sa vlastne natáčal. Až v roku 1959 kameraman Fritz Arno Wagner priznal, že film Nosferatu vznikol na území vtedajšieho Československa. Pátranie po českých hradoch bolo neúspešné, ale slovenský filmový historik Igor Rumanovský zistil, že filmové scény vznikli na Oravskom hrade.
Tajomný bol nakoniec nielen hrad, ale i samotný pobyt filmárov na ňom i v jeho okolí. Režisér Murnau a jeho tím sa počas natáčania vyhýbali publicite. Aj keď hlavné úlohy stvárnili nemeckí herci, objavili sa v ňom aj Slováci. Podarilo sa zistiť, že kočiš, ktorý doviezol Huttera na upírsky hrad, bol Jozef Sárený z Dolného Kubína.
Ten okrem iného vozil filmárov (pravdepodobne) z hotela Biheller v Dolnom Kubíne priamo na miesto nakrúcania. Okrem toho vlastnil aj kočiar, ktorý pre film upravil dolnokubínsky umelec Dezider Pauker. Okrem toho sa vo filme objavili aj Ján Kozáčik a Štefan Klinovský.
Slávne scény
Na Oravskom hrade filmári využili mnohé kamenné klenby, tajuplné zákutia či drevené pavlače. Jedna scéna zaberá Prvú bránu, ktorá je vstupom do hradu, ďalšia Archívnu vežu, iná hradnú besiedku, filagóriu. V prejazde medzi hradnými bránami vítal vo filme hosťa gróf – upír v podaní herca Maxa Schrecka.
V priestore medzi Južným bastiónom a Treťou hradnou bránou Oravského hradu gróf nakladal rakvy, v ktorých chcel opustiť hrad. Jeden z mála pohľadov na hrad ako celok zachytáva Citadelu na dramatickom, strmom brale, ktoré sa vypína nad riekou Orava. Posledný záber, respektíve záber hneď pred nadpisom „The End“, zase zachytáva Starý hrad východe od Žiliny.
Premiéra filmu prebehla vo veľkorysom štýle. Uskutočnila sa v priestoroch Mramorovej sály zoologickej záhrady v Berlíne 4. marca 1922. Na Slovensku mal film premiéru v Bratislave. Uvádzalo ho v dňoch 13. až 16. októbra 1922 kino Urania, ktoré dnes už nestojí. A je zvláštne, že nikomu ani nenapadlo, že sa pozerajú na miesta, ktoré sa nachádzali priamo na Slovensku.