Miznú dlažobné kocky z historických námestí aj tehly z Veľkého čínskeho múru. Inde zase cestovný ruch škodí tým, čo po sebe výletníci zanechávajú. Neraz aj celkom neúmyselne.
Dlažobná kocka ako suvenír z mesta Bruggy
Čokoládové pralinky, vyšívané čipky alebo trebárs pivo? Ak vám tieto komodity prídu ako primeraný suvenír z mesta Bruggy, je s vami všetko v poriadku. Horšie je to s tými, ktorí sa pri zháňaní spomienkových predmetov z malebného belgického mesta obzerajú po uliciach. Doslova. Pretože tamojšie ulice sú lemované dlažobnými kockami a niekomu napadlo, že práve tie sú tým najcharakteristickejším, čo si odtiaľ môže priniesť.
Znie to zvláštne. Predstava, ako potom taká uhladená dlažobná kocka, ktorú niekto vylúpne, skončí na krbovej rímse alebo vo vitríne medzi knihami, pôsobí dosť nereálne. No napriek tomu sa to deje – a údajne nejde o maličkosť.
Ako uvádzajú pre CNN zástupcovia bruggskej radnice, každý mesiac zmizne kvôli nenásytným turistom 50 až 70 dlažobných kociek. A v hlavnej turistickej sezóne ešte viac.
Tento rok preto radnica vydala varovanie a doplnila, že takíto „zberači suvenírov“ belgické mesto a jeho historické dedičstvo rozhodne nectia. Po vybratí jednej jedinej kocky je totiž potrebné opraviť a preskladať celý meter štvorcový dláždenia, čo vyjde v prepočte na 5 200 korún. A navyše to vytvára priestor na zakopnutie a možné zranenie. V Bruggách rozhodne nechcú, aby ste si z dovolenky odnášali sadru na dolámanej nohe – preto by ste si odtiaľ nemali brať ako suveníry dlažobné kocky.
Tehly z divu sveta: najhorší suvenír z Číny
Ako dlhý je vlastne Veľký čínsky múr? Na to, že ide o jeden zo svetových divov, je odpoveď dosť nejednoznačná. Počítať ho môžeme podľa celkovej dĺžky neprerušených úsekov, so započítaním odbočiek, rozšírení, predsadených nespojitých línií alebo len tých častí, ktoré boli postavené z kameňa počas dynastie Ming. Až potom zistíme, že jeho dĺžka kolíše niekde od 6 300 po 21 196 kilometrov.
S dodatkom, že dobrá tretina z jeho veľkolepej dĺžky, nech už meranej akokoľvek, dávno podľahla rozpadu a rozkladu. Svoj podiel na tom majú aj miestni obyvatelia, ktorí múr, úplne v rozpore s jeho hodnotou, najmä v 60. a 70. rokoch 20. storočia v provincii Chu-pej rozoberali na stavebný kameň pre vlastné obydlia. A približne od roku 2006 tiež na predaj jednotlivých tehál ako suvenírov pre zahraničných turistov. Za cenu okolo 90 korún ste si tak mohli domov odniesť zlomok divu sveta.
Ničivá prax dodnes nevymizla. V roku 2016 sa proti nej čínska vláda postavila vyhláškou. Výšku pokuty za rozoberanie Veľkého múru stanovila na 5 000 jüanov (takmer 15 000 Kč). Lenže už bližšie nešpecifikovala, kto presne by mal toto nariadenie vymáhať a múr pred postupnou demontážou chrániť. Navyše si to miestni vyložili po svojom.
Keď im vláda zakázala rozoberať a predávať turistom kúsky pamätnej stavby, začali rozoberať vlastné domovy, ktoré boli z tehál Veľkého múru postavené. To im totiž nikto nezakázal. Našli si tak cestičku, ktorú zákony nezakazujú – na Čínu veľmi kapitalistickým spôsobom.
Berte, čoskoro už nebudú. Praveký les mizne v batohoch
Približne pred 218 miliónmi rokov sa tu nachádzal les plný pravekých ihličnanov, mohutných zástupcov rodu Ginkgo a stromových papradí. Odumreté drevo sa tu prepadávalo do hlbokých močiarov, kde ho zasypala vrstva sopečného popola. Až nakoniec celý ten pralesný guláš skamenel. Dnes je celé územie Petrified Forest – Arizonského skameneného lesa – jedným veľkým národným parkom.
Chránené územie má rozlohu 380 kilometrov štvorcových a ročne si ho príde pozrieť takmer 700 tisíc návštevníkov. A je na čo pozerať. Skamenené kmene a pne sú pokryté farebnými minerálmi. Nájdete tu oblasti pomenované ako Jaspisový, Krištáľový, Čierny či Dúhový háj. Je to nádhera, z ktorej si občas niekto odlomí kúsok na pamiatku. Často len malý farebný kamienok, ktorý kedysi patril k lesu. Je to problém?
Podľa správy Národného parku sa tohto prehrešku aj napriek hrozbe pokút dopúšťalo len asi dve percentá návštevníkov. Každá takáto „krádež prírodného dedičstva“ sa dala vážiť v gramoch. Lenže od roku 1962, keď bol park vyhlásený, to už boli tony odobratého materiálu. A preto sa správcovia rozhodli konať. V roku 2019 osadili po celom parku stovky nových tabúľ s varovaniami a zákazmi. Výsledok sa dostavil rýchlo.
Krádeží sa začalo dopúšťať štyrikrát viac ľudí. Varovanie: „Prosíme, neodnášajte si skamenené drevené úlomky. Mnoho minulých návštevníkov odnášalo drevo z parku, čím zmenili stav Skameneného lesa.“ totiž mnohí pochopili ako návod. Niečo v štýle: „Kamenný les mizne, ľudia si z neho berú suveníry a čoskoro už žiadne nezostanú. Musím si rýchlo zobrať aj ja.“
Turisti nechtiac rozsievajú burinu v Pompejach
Turisti samozrejme neškodia chráneným pamiatkam len tým, že si z nich kúsok odnesú. Veľmi častým problémom je aj to, čo po sebe zanechajú. Teraz vynechajme očividné komplikácie s odpadkami alebo telesnými tekutinami priamo v areáloch. S tým sa potýkajú po celom svete, vrátane Pompejí a Herkulanea v talianskej Kampánii.
Práve na týchto dvoch archeologických lokalitách však omnoho nenápadnejšie, a pritom ničivejšie, pôsobí obyčajné zanášanie semien na odevoch a obuvi.
Ako si to predstaviť? Herkulaneum aj Pompeje vynikajú miernym, príjemne vlhkým podnebím a pôdou bohatou na živiny zo sopečných nánosov. Ľudia si na seba pri chôdzi nevedomky naberajú najrôznejšie nečistoty, vrátane semien rastlín, burín, krov či stromov – a pomáhajú im tak šíriť sa do nových lokalít. Nič nezvyčajné, povedali by ste.
Lenže do niekdajších miest zasypaných vulkánom prichádza až 4,5 milióna turistov ročne. A tí zanášajú priamo do priestorov pamiatok obrovské množstvá semien, ktoré tu ochotne klíčia. Burina sa v tejto „záhradke UNESCO“ rozrastá nevídanou rýchlosťou. Rastliny napádajú okolité budovy, uvoľňujú dlaždice a mozaiky, urýchľujú eróziu, korene narúšajú múry a základy celých stavieb.
Je to síce zelené, ale stále je to invázia. A veľa sa proti nej robiť nedá. Vytrhávať burinu zo starobylých dlaždíc, striekať postreky či kosiť sa tu nedá. Archeológovia varujú, že kvôli cestovnému ruchu – presnejšie kvôli zanášaniu semien – Pompeje aj Herkulaneum zomierajú po druhýkrát.
Zákaz dýchania!
Krádeže mestského dláždenia a milióny rokov starých úlomkov skamenených stromov sa ľahko zaradia medzi nešváry, ktoré nikto pri zmysloch nepochváli. Ale ujmu na pamiatke môže spôsobiť aj turista, ktorý sa správa úplne ukážkovo.
Dokonca aj v situácii, keď len stojí a ani nemukne, môže spôsobovať nevratnú škodu. Pretože dýcha. A práve preto sa do jaskyne v Lascaux nikdy nepozriete.
Možno namietnete, že pri poslednej návšteve Francúzska ste túto jaskyňu – najslávnejšiu podzemnú galériu pravekých malieb na svete – určite nevynechali. Lenže to ste neboli v pôvodnom jaskynnom systéme, ale len v jeho replike. Originál stojí hneď vedľa a pre verejnosť je od roku 1963 neprístupný.
Prečo? Pretože túto mimoriadnu expozíciu pravekého umenia – 150 malieb a vyše 15 000 rytín – ničil oxid uhličitý vydýchaný návštevníkmi. Denne ich tu prichádzalo až 1 200 a svojimi pľúcami a potom úplne menili podnebie v podzemí – zo suchého na vlhké. Reálne hrozilo, že kresby staré 20 000 rokov jednoducho zmiznú. A keďže by strata takejto nenahraditeľnej pamiatky UNESCO bolela, celý jaskynný priestor uzavreli a zakonzervovali.
Paradoxné je, že replika jaskyne je tak dokonalá, že väčšina zo 400 000 turistov, ktorí sem dnes ročne prídu, ani netuší, že vlastne v skutočnej jaskyni nie sú.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.