Thu Phuong Nguyenova alias Haniss už niekoľko rokov býva a pracuje v britskej metropole – v Londýne. Nie je tajomstvom, že miestny život nie je najlacnejší, mladá Češka však našla spôsoby, ako ušetriť a zároveň ťažiť z „nekonečných” možností, ktoré Londýn ponúka.
V našom rozhovore sa dozvieš:
- Ako Haniss vycestovala do Londýna,
- v akých čiastkách sa pohybuje jej mesačný plat a prečo žije od výplaty k výplate,
- prečo je v Londýne bežné bývať aj v pokročilom veku len v prenajatej izbe,
- koľko vychádza mesačný nájom na hlavu,
- aké miesta sa určite oplatí navštíviť a turisti o nich často nevedia.
Prečo si si vybrala práve Londýn za miesto na život a prácu?
Celé to začalo tým, že som bola ako dieťa veľká fangirl a milovala som One Direction. Tam sa asi zrodil môj sen žiť v Londýne, aj keď som nikdy nečakala, že by sa to mohlo naozaj splniť, bolo to celé vo hviezdach.
Keď som bola v maturitnom ročníku, vôbec som netušila, čo by som chcela robiť. Chodila som na gympel, takže som nemala žiadne konkrétne zameranie. Bavili ma asi len jazyky, ktoré som však netúžila študovať do hĺbky, a fangirlovanie. Raz som bola na káve s Adamom Mišíkom, lebo som viedla jeho fanklub – on si to asi vôbec nepamätá, ale ten deň mi doslova zmenil život! (smiech) Povedal mi, že jeho kamoška študuje Arts Management na VŠE, že by to možno mohlo byť niečo pre mňa.
Ako si teda presedlala z vízie českej výšky na londýnsku univerzitu?
Najprv som vôbec netušila, že niečo také vlastne existuje a od toho momentu to bola asi moja jediná voľba na vysokú v Česku, kým som nezistila, že dievča, ktoré som tiež poznala z One Direction fanklubu, študovala v Anglicku. A tak som si povedala – čo keby som to skúsila aj ja? Nakoniec som v Londýne našla odbor podobný tomu, čo mi poradil Adam, ale skombinovaný aj s hudobným biznisom – ideálka pre mňa!
Odvtedy mi bolo jasné, že moja cesta má pokračovať práve tu. Nakoniec som tu vyštudovala bakalára v Music Business & Arts Management a potom aj magistra v Digital Marketing. A ešte skôr, než som ho dokončila, prišla pracovná ponuka, a tak som rovno zostala.
Čo ťa po presťahovaní sa do Británie najviac prekvapilo v pozitívnom smere?
Asi ľudia. V škole som sa vždy učila, že Londýn je takzvaný melting pot, ale vôbec som nečakala, ako veľmi rôznorodé to tu naozaj bude a ako komfortne sa tu budem cítiť. Hneď som mala pocit, že som vítaná a že sem patrím – práve preto, že sú tu všetci takí odlišní.
Nechápte ma zle, Česko milujem – mám tam rodinu aj kamarátov, narodila som sa a vyrastala v Prahe, kde je aj veľká vietnamská komunita. Ale aj tak som bola jedna z dvoch jediných Aziatiek na celom gympli. A hoci ma tam kamaráti nevnímali nijako inak, narozdiel od základky, kde som sa ako malá často stretávala s rasistickými poznámkami, stále som cítila a videla, že som iná. Celý život som si myslela, že musím vyzerať ako „typická Češka“, aby som sa naozaj cítila, že zapadám. Želala som si svetlejšie vlasy, svetlé oči, len aby som už nebola „tá Vietnamka“.
V Česku sa ma dodnes často pýtajú, ako to, že viem tak dobre po česky, alebo sú prekvapení, že vôbec viem česky – pritom ja som Češka. Narodená Pražáčka s vyštudovaným gymplom. A to je ten problém – viem, že to väčšinou nemyslia zle, keď mi akože „pochvália” češtinu, ale ten fakt, že ma automaticky vnímajú ako cudzinku, hovorí za všetko.
Prekvapilo ťa niečo v Londýne aj negatívne?
Ceny. Vedela som, že to tu bude drahé, ale človek to nepochopí, kým tu chvíľu naozaj nežije. Peniaze proste miznú z účtu, akoby utekali pred tsunami! Doslova – akonáhle vyjdeš z domu, si o minimálne 20 libier ľahší.
Čomu sa tu venuješ a ako si si našla prácu?
Pracujem v marketingu a komunikácii, zameriavam sa na content – tvorím videá, fotky, kampane, weby, riešim branding a vizuálnu prezentáciu.
Mala som šťastie, už počas štúdia som bola na stáži ako Social Media & Content Intern a ešte pred ukončením magistra mi ponúkli full-time pozíciu. Začínala som ako Assistant, kde som doteraz, no reálne robím prácu na viacerých úrovniach – od stratégií, cez kampane až po vedenie projektov.
Často sa púšťam aj do vecí mimo oficiálny popis práce, lebo ma to baví. Objavila som, že ma napĺňa nielen samotná tvorba, ale aj jej vplyv na vnímanie značky. Najviac ma chytil športový content, najmä motorsport, a týmto smerom by som sa chcela uberať ďalej. Popri práci robím aj freelance content a ako side job social stratégie pre klientov cez kamaráta s mediálnou agentúrou. Navyše tvorím videá na vlastný TikTok – o živote v Londýne, F1, koncertoch a cestovaní.
Prezradíš nám, koľko si dokážeš mesačne zarobiť a či je práca na tejto pozícii v Londýne dobre ohodnotená?
Môžem prezradiť približný rozsah – ročne si zarobím cca medzi £30K–40K hrubého (cca 35–46 tisíc €), čo vychádza na približne £2000 (cca 2332 €) čistého mesačne. Na to, že mám oficiálne pozíciu asistenta, je to fajn plat, ale treba povedať, že momentálne dostávam aj responsibility allowance – teda pridané za to, že robím prácu aj za ľudí vo vyšších pozíciách. Takže ten plat nie je úplne štandardný pre juniornú rolu.
Nechcem si robiť promo, ale keby to náhodou čítal niekto z F1 alebo nejakej agentúry – áno, zvládnem viac, než napovedá môj job title a dávam do práce fakt veľa!
Celkovo, oplatí sa sem odísť za prácou?
Záleží, za akou prácou sem človek ide. Ako dievča v marketingu musím povedať, že žijeme od výplaty k výplate alebo si privyrábame cez side joby. Ak ale pracujete vo financiách či práve, tak je to už iný príbeh a tam by sa to možno aj oplatilo. Za mňa – jediný spôsob, ako by sa práca v Londýne fakt vyplatila, by bol robiť pre londýnsku firmu, ale bývať niekde inde za ten londýnsky plat (smiech).
Na svoje sociálne siete často pridávaš videá s prehľadom, koľko si za daný deň minula peňazí. Máš nejaké osvojené hacky, ako v britskej metropole ušetriť?
Najlepší hack je nevychádzať z domu, pracovať remote a mať sponzora na jedlo (smiech). My si tu často hovoríme, že akonáhle človek vyjde z domu, peniaze proste miznú. Je to šialené, ale nejakým spôsobom sa dá šetriť. Mne napríklad pomáha jazdiť autobusom namiesto metra – lístok stojí len 2 € a v rámci hodiny môžeš prestupovať, koľkokrát chceš. Rovnaká cesta metrom by ma vyšla skoro na 5 €. Tiež si čo najčastejšie varím doma – potraviny tu nie sú o toľko drahšie ako v Česku, keď vieš, kde nakupovať a chytať dobré ponuky. Reštaurácie sú ale úplne iný príbeh, tam idem len výnimočne, keď je čo oslavovať, a brunch si dám tak raz-dvakrát do mesiaca.
Snažím sa tiež využívať všetky možné zľavy – v supermarketoch majú skvelé ponuky pre držiteľov vernostných kariet, v kaviarňach to často funguje rovnako. Ako študent som naplno využívala študentské zľavy, ktoré ponúkajú mnohé reštaurácie aj obchody s oblečením. S kamarátmi často nakupujeme v sekáčoch – je to ekologickejšie a lacnejšie. A keď ideme na drink, tak cielene hľadáme podniky s happy hours, kde majú koktejly za polovicu – úplná výhra.
Myslím si, že mnohí, ktorí sa rozhodli pre výlet do Londýna pocítili, aké drahé ubytko s ním prichádza. Sú však tieto ceny realitou aj pre miestnych obyvateľov, alebo ide skôr o nadsadené sumy na airbnb či bookingu?
Ubytovanie je tu bohužiaľ veľmi drahé aj pre nás, hlavne v Londýne. Jasné, Airbnb alebo Booking vychádzajú drahšie, ale to platí asi všade. Inde v Anglicku je to trochu lepšie, ale v Londýne doslova všetci, ktorých poznám, buď bývajú s rodičmi alebo zdieľajú byty či domy s inými ľuďmi – vrátane mňa. A netýka sa to len kamarátov v mojom veku, ale aj kolegov z práce či starších ľudí. Moji bývalí spolubývajúci bol párik okolo štyridsiatky. Tu je úplne normálne, že si prenajmeš len izbu a bývaš s inými ľuďmi.
Ceny za izby sa v zónach 3–4 pohybujú okolo £800–£1000 (cca 933–1167 €) mesačne bez účtov, bližšie k centru to býva nad £1000 (1167 €). A to všetko len za jednu osobu.
Čo by si odporučila niekomu, kto zvažuje presťahovanie do Londýna?
Rozhodne odporúčam si dopredu nájsť bývanie aj prácu. Aj keby ste mali našetrené, v Londýne sa tie peniaze rozkotúľajú rýchlejšie, než čakáte. Veľmi pomôže, ak tu niekoho poznáte – niekoho, kto vám poradí s praktickými vecami na začiatku alebo pomôže, keď bude treba.
Ja som mala výhodu, že som sem prišla študovať – mala som zabezpečené ubytovanie na internáte a škola mi na začiatku pomohla s integráciou. Ukázali nám mesto, poradili ohľadom študentských zliav, pomohli so zaregistrovaním u obvodného lekára a podobne. Zo začiatku mi finančne pomáhala mamka, neskôr som si našla brigády a počas štúdia som robila aj viacero prác naraz.
Je pravda, že sa Briti neustále usmievajú? Alebo si mala s miestnymi už aj nepríjemnú skúsenosť?
Briti mimo Londýna sú v skutočnosti ešte viac v pohode, ale už keď som sa presťahovala do Londýna, bola som v šoku, akí priateľskí a milí ľudia tu sú v porovnaní s Českou republikou. Nie že by sa tu všetci usmievali od ucha k uchu, ale naozaj sa častejšie usmievajú na ulici, či už náhodní okoloidúci, alebo obsluha v kaviarňach, vodiči autobusov či predavačky v supermarketoch. A ten klasický britský small talk – o počasí, o víkende alebo aj len "how are you" – to je tu naozaj štandard.
A potom prídem do Česka, niekoho omylom pozdravím s úsmevom alebo sa opýtam, ako sa má a dostanem pohľad v štýle „čo mi chceš predať?” alebo rovno podozrenie, že im niečo urobím (smiech). Ale naozaj – keď si človek zvykne na túto milú komunikáciu, úplne mu to príde prirodzené a nechápe, ako môže byť niekde inde normálne len mlčať a tváriť sa naštvane. Aby som povedala pravdu, nemyslím si, že by som niekedy mala negatívnu skúsenosť s miestnymi ľuďmi.
Aké sú tvoje najobľúbenejšie miesta v Londýne?
Londýn je naozaj nádherné mesto, samozrejme, centrum a klasické pamiatky sú krásne, ale keď začnete objavovať aj iné miesta, to je naozaj niečo! Ja milujem prírodu a to, že tu máme toľko nádherných parkov. Turisti poznajú často len Hyde Park, ale tomu sa ja osobne vyhýbam. Namiesto toho odporúčam napríklad Primrose Hill – park, kde máte výhľad na celý Londýn. Ďalej Hampstead Heath – tiež tam nájdete vyhliadku a zároveň lesy, a na kraji je krásna kaviareň pri Kenwood House, čo bola vila zo 17. storočia, ktorá patrila Earlovi z Mansfieldu a dnes je otvorená pre verejnosť
Napokon Richmond Park – obrovský park, kde sa môžete prechádzať medzi voľne žijúcimi srnkami a jelenmi. Okrem parkov milujem objavovanie miestnych kaviarní, na to je skvelý Hampstead, Muswell Hill alebo Angel. Na nakupovanie vintage kúskov zase milujem Camden Market alebo Brick Lane!
Je miesto, ktoré turisti prehliadajú – či už v Londýne alebo v rámci Británie, a podľa teba rozhodne stojí za návštevu?
V Londýne možno Covent Garden, čo asi viac ľudí pozná, ale čo mnohí nevedia, je, že tam nájdete Neal‘s Yard, také farebné miestečko s vinárňami a reštauráciami. Alebo St Katherine‘s Docks hneď pri Tower Bridge, je to taký prístav, kde sa cítite ako keby ste boli niekde pri prístavnom mestečku v Španielsku! Prechádzky v SOHO sú tiež super, príde mi, že ľudia často idú do Chinatown alebo do tých hlavných známych ulíc v SOHO, ako je Carnaby Street, ale zvyšok si už neprejdú, pritom sa tam často dajú nájsť také skryté poklady!
V Británii mi potom príde, že ľudia často poznajú Brighton, ale nevedia, že pozdĺž pobrežia na juhu nájdu množstvo ďalších miest, ktoré sú v podstate ako Brighton, ale oveľa menej preplnené, ako napríklad Eastbourne alebo Bournemouth.
Všimli sme si, že často cestuješ po Británii a spoznávaš nové miesta. Aký je podľa teba najefektívnejší spôsob cestovania po krajine – či už z hľadiska času, ceny alebo pohodlia?
Ak nemáte auto, alebo kamaráta s autom, najrýchlejší a najpohodlnejší spôsob cestovania po Británii je asi vlak! Poslednú dobu sú však ceny fakt prestrelené. Ja preto často volím autobus. Je to síce o niečo menej pohodlné, cesta trvá trochu dlhšie, ale vyjde to oveľa lacnejšie.
Napríklad nedávno som šla na dlhý víkend do mesta Bath – autobus nás stál 5x menej než vlak a cesta bola len o hodinu dlhšia! A keď máte dobrý playlist alebo v mojom prípade čítačku, dá sa to zvládnuť úplne v pohode.
Povedz nám niečo o svojich koníčkoch a lifestyle v Londýne. Ide o mesto nekonečných možností?
Londýn je naozaj mesto nekonečných možností. Po siedmich rokoch tu môžem potvrdiť, že ak mi niečo napadne, určite to tu existuje. Okrem cestovania, ktoré je z Londýna super vďaka dobrým spojeniam, ma tu držia koncerty a Formula 1. Motorsport ma zaujíma aj profesne – chcem v tomto prostredí raz pracovať a Londýn mi to umožňuje.
Môj prvý závod, Formule E v Londýne, bol úplne šialený – sedela som v metre a o chvíľu som videla formule naživo. Rovnako Britská Veľká Cena v Silverstone bola splnený sen. A čo je najviac crazy, že môžem svoje koníčky spojiť s prácou. Vďaka možnostiam a networkingu som tvorila obsah pre pilotov Formuly 2 a F1 Academy a tiež spolupracovala s Williams Racing.
Koncerty sú ďalší z mojich snov, ktoré sa tu splnili. Za sedem rokov som bola na koncertoch ako Harry Styles, Taylor Swift, Jonas Brothers, 5SOS, Maroon 5 a mnoho ďalších. Tento týždeň dokonca Ed Sheeran prekvapil mini koncertom pri Kings Cross! To, že sa takéto veci dejú v meste, kde žijem, je proste šialené. Londýn je mesto, kde sa veci dejú, a viem, že keby som tu nežila, nezažila by som toľko úžasných zážitkov.
Ak sme si správne všimli, tvoj priateľ je Brit. Vnímaš vo vašom vzťahu nejaké typické črty britskej mentality? Sú v niečom Briti iní ako muži z tvojho domova?
Úprimne? Ani neviem, ako by som to porovnala, pretože nikdy som nemala vzťah s Čechom, takže to už možno o niečom vypovedá (smiech). Reálne si však myslím, že to viac záleží na človeku než na národnosti. S kamarátmi v Česku som si vždy rozumela rovnako ako s tými tu, či už ide o chalanov do vzťahu alebo priateľstvo. Obklopujem sa podobnými ľuďmi, nezáleží na ich národnosti. Pre mňa je dôležitý charakter a hodnoty a to nájdeš u Britov aj u Čechov. Možno by som mohla povedať, že Briti sú celkovo viac zdvorilejší, ale zase nie je to pravidlo.
Plánuješ v Londýne dlhodobý život alebo ide o dočasnú zastávku?
Nedala by som tomu názov dočasná zastávka, ale ani nie úplne „navždy domov“. Neviem, ako dlho tu ešte budem, ale neplánujem odísť hneď. Londýn mi dáva toľko možností, zážitkov a silné kreatívne prostredie, že si zatiaľ neviem predstaviť byť niekde inde.
Na druhej strane si neviem predstaviť, že by som tu raz vychovávala deti alebo sa tu natrvalo usadila. Je to drahé a trochu „too much“. Ale Česko si tiež nepredstavujem ako cieľovú destináciu, takže uvidím, kam ma život ešte zavedie. Momentálne ale viem, že tu byť chcem, a pokiaľ mi to bude dávať zmysel, zostávam.