Gabriela je mladá Slovenka, ktorá vždy túžila po práci v cudzine. Táto vízia ju priviedla práve do Švajčiarska, kde momentálne žije a pracuje v oblasti gastronómie. Začiatky v krajine s vysokými životnými nákladmi, navyše bez znalosti švajčiarskej nemčiny neboli jednoduché, výzvy mimo komfortnej zóny sú však presne to, čo má Gabriela rada.
V našom rozhovore sa dozvieš, ako dlho trvalo Slovenke naučiť sa nemčine, koľko vyjde mesačný nájom za dvojizbák, ako hodnotí miestne úrady či ktoré miesta vo Švajčiarsku navštevuje najradšej.
Čo viedlo k tvojmu rozhodnutiu odísť do Švajčiarska?
Už na strednej škole som snívala o tom, že si vyskúšam život a prácu v zahraničí. Pôvodne som plánovala odísť do Holandska, no počas covidu som pracovala vo firme na Slovensku, kde som spoznala svoju kamarátku. Práve ona mi navrhla letnú brigádu vo Švajčiarsku, čo ma hneď zaujalo. Nasledujúce leto sme sa tam spolu vybrali. Po prvej brigáde som si našla ďalšiu a Švajčiarsko si ma natoľko získalo, že som sa tam nakoniec rozhodla presťahovať.
Ako si sa tam dostala k práci? Riešila si to ešte zo Slovenska či naslepo až s príchodom na miesto?
Keď som sa natrvalo presťahovala do Švajčiarska, prácu som si hľadala už priamo odtiaľ. Bola to výzva, pretože životné náklady sú tu vysoké, a preto som sa snažila nájsť si zamestnanie čo najrýchlejšie, aby som neminula príliš veľa úspor. Každý deň som sa naplno venovala hľadaniu – posielala som desiatky až stovky e-mailov. Po pár týždňoch som absolvovala prvé dva pohovory, z ktorých oba dopadli úspešne a dostala som pracovnú ponuku.
Podľa tvojich slov si spočiatku nevedela ani slovo po nemecky. Nespôsobovala ti jazyková bariéra zbytočné ťažkosti?
Spôsobovala. Bola to obrovská výzva, ale zároveň skvelá skúsenosť, ktorú by som za nič nemenila! Vyskúšala som si, aké je to byť prisťahovalcom v cudzej krajine, nerozumieť jazyku a hľadať spôsoby, ako sa vynájsť. Keď sa na to spätne pozerám, často si hovorím, že mi tie začiatky chýbajú a rada by som si to celé zopakovala. Samozrejme, bolo to stresujúce a náročné, ale zároveň plné adrenalínu a výziev mimo svojej komfortnej zóny – a to je presne to, čo mám ja rada (smiech).
Ako vnímali tvoji kolegovia, že si najprv neovládala nemčinu? Pomáhali ti, alebo si sa cítila odstrihnutá?
Boli chvíle, keď som sa cítila odstrihnutá, no mala som šťastie na skvelých ľudí, ktorí mi úprimne chceli pomôcť. Moja prvá šéfka ku mne pristupovala veľmi špecifickým spôsobom – od začiatku so mnou komunikovala jednoduchou nemčinou a postupne pridávala náročnejšie slová, aby som si zvykla na jazyk, dialekt a celkovú komunikáciu. Bola naozaj milá, trpezlivá a veľa ma naučila, za čo som jej dodnes vďačná.
Mala som tiež slovenských a českých kolegov, ktorí mi veľmi pomohli. V druhej práci sme komunikovali anglicky, čo pre mňa nebol problém, keďže som angličtinu ovládala už zo školy.
Ako si sa naučila jazyku? Cez nejaký kurz alebo sa to na teba pobytom vo Švajčiarsku postupne nalepilo?
Ako som už spomínala, veľkú pomocnú ruku mi podala moja šéfka, ale vo všeobecnosti najviac človeku pomôže samotná komunikácia s ľuďmi. Práve to bol hlavný dôvod, prečo som si vybrala prácu v gastronómii – každodenný kontakt so zákazníkmi mi pomohol zvyknúť si aj na náročnejšiu švajčiarsku nemčinu. Sama ňou síce nehovorím, používam klasickú Hochdeutsch, ale rozumiem aj tej švajčiarskej.
Čo sa týka gramatiky, celý čas si robím jazykový kurz v slovenskej jazykovej škole s úžasnou lektorkou, ktorá mi skvelo vysvetlila pravidlá a gramatiku. Mám pred sebou posledné tri hodiny a teraz už prakticky rozumiem všetkému. Pri komunikácii síce občas urobím nejakú chybu, ale to už chce len doladiť!
Na akej pozícii momentálne pracuješ? Prezradíš nám, aký je v Švajčiarsku približný zárobok na tvojej pozícii? Mnohých by určite zaujímalo porovnanie so slovenskými platmi…
Momentálne pracujem ako barista v kaviarni, no zároveň si stále chodím privyrábať do reštaurácie, kde som pracovala po príchode do Švajčiarska. Príležitostne vypomáham aj v ďalšej reštaurácii cez víkendy.
Koľko presne zarábam, neprezradím, ale viem, že zárobky na podobnej pozícii na plný úväzok sa môžu výrazne líšiť v závislosti od viacerých faktorov – lokality, veku zamestnanca, jeho praxe a samozrejme aj šikovnosti. Podľa môjho odhadu sa výplaty na plný úväzok pohybujú v rozmedzí od 3 500 do 4 500 CHF v čistom (cca 3 940 až 4 792 €). Pri sezónnych brigádach je to spravidla o niečo menej, približne 3 000 CHF (cca 3 195 €). Samozrejme, nejde o presné čísla, len môj odhad na základe skúseností.
Vo Švajčiarsku sú známe vysoké platy, ale aj vysoké životné náklady. Znamená to, že si môžeš bez problémov užívať život, alebo musíš stále premýšľať nad výdavkami a robiť kompromisy?
Ja som vo všeobecnosti človek, ktorý dbá na finančnú gramotnosť a rozumný rozpočet, takže si dávam záležať na tom, aby som mala prehľad o svojich výdavkoch. Aj na sociálnych sieťach zvýrazňujem, že sa vo Švajčiarsku snažím žiť lacno a s ľuďmi zdielam rôzne tipy ako vo Švajčiarsku šetriť.
Záleží mi veľmi na cestovaní, ale aj na zabezpečení sa do budúcnosti, no snažím sa aj precestovať Švajčiarsko a užívať si naplno možnosť žiť tu, takže si často plánujem rozpočty, aby bolo všetko vyvážené.
Koľko ťa stojí taký bežný nákup na jeden týždeň v supermarkete?
Ťažko povedať, koľko presne stojí týždenný nákup, pretože odkedy žijem vo Švajčiarsku, väčšinou sa stravujem v práci. Už si ani nepamätám, kedy som si naposledy robila nákup na plné stravovanie. Cena určite závisí aj od typu stravovania.
Ak by som si ako mladá žena spravila týždenný nákup, odhadujem, že by ma vyšiel približne 100 až 150 CHF (asi 106 – 159 €). Samozrejme, pre napríklad 30-ročného muža by to bola úplne iná suma. Veľa záleží aj od toho, koľko mäsa by som kúpila, pretože to je tu naozaj drahé (smiech).
Ako si to vo Švajčiarsku vyriešila s ubytovaním? Je finančne nákladné?
Mala som šťastie, že keď som prišla do Švajčiarska, narazila som na Slováka – dnes už môjho blízkeho kamaráta. Práve v tom čase sa sťahoval z bytu a podržal mi ho, takže som sa doň mohla nasťahovať.
Je to síce maličké štúdio v centre menšieho mesta, ale mám skvelý výhľad a relatívne nízky nájom, takže som naozaj rada, že som natrafila na takú možnosť. Nájmy sú tu vo všeobecnosti dosť vysoké – dvojizbový byt v menšom meste sa môže pohybovať od 1 000 CHF (asi 1 065 €) mesačne, a ak je v centre veľkého mesta, pokojne aj okolo 2 000 CHF (2 130 €).
Aké miesta vo Švajčiarsku rada navštevuješ, keď máš voľný víkend?
Milujem prírodu, ale úplne som si zamilovala cestovanie po Švajčiarsku vlakom. Snažím sa neustále objavovať nové miesta a stále lepšie spoznávať túto nádhernú krajinu. Rada chodím na túry alebo dlhé prechádzky, no tých krásnych miest je tu toľko, že ich ani nedokážem porovnávať.
Mám však jedno obľúbené miesto, ktoré ma úplne očarilo – jazero Seealpsee a jeho okolie. Nachádza sa neďaleko mesta Appenzell, asi hodinu autom od rakúskych hraníc. Táto lokalita vyzerá ako z pohľadnice!
Ako by si opísala miestnych? Naozaj sú posadnutí presnosťou a dochvíľnosťou?
Záleží od osoby a miesta, ale vo všeobecnosti by som povedala, že áno – ak hovoríme o originálnych Švajčiaroch zo švajčiarskych rodín, sú skutočne pracovití a majú trochu iný spôsob myslenia ako my, Slováci. Kladú na seba vyššie nároky a to je vidieť aj v spoločnosti. Aspoň ja to tak vnímam. Nepovažujem to za negatívne, práve naopak – veľmi ma to motivuje.
Keďže žiješ vo Švajčiarsku už dlhší čas, ako hodnotíš miestne úrady či zdravotníctvo? Sú naozaj také skvelé ako sa hovorí?
So zdravotníctvom nemám zatiaľ veľa skúseností, ale čo sa týka úradov, hodnotím ich veľmi pozitívne. Jediné, na čo som čakala dlhšie, bolo pracovné povolenie, a to úplne na začiatku po príchode. Myslím, že to trvalo približne tri týždne, kým mi prišlo, ale takto proste funguje proces schválenia. Keď som však potrebovala iné dokumenty, všetko prebiehalo rýchlo – niekedy to bolo vybavené hneď na počkanie. Takže celkovo som s administratívou veľmi spokojná.
Všimla si nejaké rozdiely v randení vo Švajčiarsku? Majú tam ľudia iné zvyky ako my na Slovensku?
Zatiaľ som si nevšimla veľké rozdiely v randení, ale určite som postrehla výrazný rozdiel v oslavách svadieb. V jednej reštaurácii, kde pracujem, sa svadby organizujú celkom často. Tu vo Švajčiarsku sú typické skôr krátke svadby alebo len jediné stretnutie, ako napríklad večera alebo obed v úzkom kruhu najbližších.
Niekedy je to skupinka asi 15 až 20 ľudí, ale žiadna veľká oslava s živou hudbou a tancom, ako býva zvykom u nás. Svadby tu obvykle končia najneskôr o 23:00. Aspoň ja som sa zatiaľ s žiadnou dlhšou svadbou nestretla.
Čo ťa život v cudzine naučil a čo najcennejšie si si z tejto skúsenosti odniesla?
Naučilo ma to, že človek si musí zvyknúť spoliehať sa na seba a dôverovať si viac ako na 100%, ak sa chce v živote posúvať ďalej. Neskutočne si teraz vážim každú návštevu Slovenska, keď môžem na krátky čas vidieť známe tváre, blízkych ľudí a počuť slovenčinu doma.
A vzhľadom na to, akých rôznych ľudí s ťažkými životnými príbehmi som tu stretla, naučilo ma to vážiť si vlastný život a pozerať sa na svet ešte optimistickejšie – aj keď som vždy bola optimista. Viac pomáhať ľuďom a vážiť si všetko, čo mám, pretože mám toho naozaj nesmierne veľa.
Vieš si predstaviť, že by si sa teraz vrátila naspäť na Slovensko, k našim platom a životným podmienkam?
Nad touto otázkou som sa už niekoľkokrát zamýšľala a úprimne si to predstaviť nedokážem. Momentálne nemám žiadne konkrétne plány, chcem ostať vo Švajčiarsku, prípadne ešte vyskúšať nejakú sezónnu prácu v zahraničí, ale na Slovensko sa zatiaľ neplánujem vrátiť. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť a či sa niečo zmení. Každopádne, všetko je možné, ale návrat by pre mňa bol rozhodne ťažký.