Slovenka Monika Fábryová žije v Dánsku už štyri roky a v rozhovore sa s nami podelila o svoje bohaté skúsenosti. Hovorí napríklad o miestnom zdravotníctve, kde lekári antibiotiká predpisujú len výnimočne a často ani nepotrebujú pacienta osobne vidieť. Priblížila aj svoje postrehy k životným nákladom a cenám, ktoré sú v Dánsku podstatne vyššie než na Slovensku, no život na vidieku prináša výhody.
Okrem praktických vecí Monika vníma aj kultúrne tradície, ktoré robia Dánsko výnimočným — od vianočných škriatkov nisser až po zvládanie častého zlého počasia, ktoré Dáni berú ako úplne normálnu súčasť života, no hlavne bez dáždnikov.
V našom rozhovore sa ďalej dozvieš:
- koľko si dokáže v Dánsku Monika zarobiť
- kvôli čomu preferuje slovenské zdravotníctvo
- prečo si Dáni skôr nájdu partnera v štrikovacom klube než na Tinderi
- koľko vychádza nájom a prečo je depozit často až jeho šesťnásobkom
- aké bizarné tradície udržiavajú miestni na narodeniny
Už štyri roky žiješ na dánskom vidieku – čo ťa donútilo urobiť taký veľký krok a presťahovať sa práve tam?
V krátkosti – je za tým muž. Presťahovanie sa do Dánska bola zvláštna súhra osudu a náhod. Prvýkrát som tu bola ako 18-ročná na krátkom študijnom pobyte. Vtedy som sa zoznámila s jedným Dánom a chvíľu sme spolu aj chodili, no museli sme sa rozísť, pretože som sa chystala vrátiť na Slovensko.
Dlhé roky som potom žila v Česku a istý čas aj v Írsku. Občas sme boli v kontakte, aj keď naše životy sa vyvíjali úplne inak. Osud nás však znova spojil počas pandémie. V tom období som riešila odchod z práce v Írsku a premýšľala, kam ďalej. Navrhol mi, aby som skúsila Dánsko – a tak som tomu dala šancu. Získala som prácu a presťahovala sa sem.
Momentálne spolu žijeme a budúci rok plánujeme svadbu. Bol to veľký krok, možno aj trochu bláznivý risk, ale vyplatilo sa.
Podľa tvojich slov boli začiatky v Dánsku náročné najmä kvôli financiám, napríklad depozit za ubytovanie bol vo výške trojmesačného nájmu – na čo si si ešte musela zvykať, čo ťa možno prekvapilo alebo nečakala si to?
Na začiatku ma udivovalo úplne všetko – od tých najbanálnejších vecí, ako napríklad to, že tu v reštauráciách neexistuje obedové menu, že poštu nájdete v potravinách, že väčšina domov je postavená v rovnakom štýle so živými plotmi, že sa všade pasú kravy, ovce a kone či že sú na mnohých miestach vyvesené dánske vlajky – až po zložitejšie záležitosti.
Prekvapilo ma napríklad aj to, aké jednoduché je tu vybavovanie úradných vecí a „papierovačiek“. Na úradoch, kde sa registrujete ako cudzinci, sa bez problémov dohovoríte po anglicky. A keď vás raz zaregistrujú do systému, väčšinu ďalších úradných či bankových záležitostí vybavíte kompletne online a okrem pár výnimiek nemusíte nikam chodiť fyzicky.
Zaskočilo ma tiež, koľko daní sa tu odvádza zo mzdy. Preto ak sa sem Slováci chystajú za prácou, odporúčam pozrieť si online kalkulačky, kde si môžete vypočítať, koľko vám zostane z výplaty po odrátaní daní, a overiť si na fórach ako Reddit alebo vo facebookových skupinách, či vám to bude stačiť na život.
Všimla si si, že Dáni berú svoju vysokú životnú úroveň ako úplný štandard?
Na túto otázku sa mi odpovedá ťažko, pretože si uvedomujem, že stále žijem vo svojej bubline priateľov a rodiny, takže moje postrehy nemožno zovšeobecňovať na celý národ.
Mám však pocit, že Dáni vnímajú svoju vysokú životnú úroveň ako štandard, a aj keď určitý čas žijú v zahraničí, často sa napokon vrátia späť domov. Na rozdiel od Slovenska mnohí mladí ľudia v Dánsku nepociťujú silný tlak nízkych zárobkov ani obavy zo smerovania krajiny. Odchod do zahraničia preto býva skôr dobrovoľnou príležitosťou na nové skúsenosti než reakciou na frustráciu či nedostatok možností.
Významnú úlohu tu zohráva aj sociálny systém, ktorý je nastavený tak, aby ľudí podržal v krízových situáciách – od straty zamestnania či bývania až po problémy s duševným zdravím alebo závislosťami. Zamestnanci majú zároveň silné zastúpenie v odboroch, čo im dáva veľmi dobrú vyjednávaciu pozíciu. Študenti na vysokých školách dostávajú finančnú podporu od štátu, čo znižuje záťaž na rodiny. Školstvo, zdravotníctvo aj diaľnice sú bezplatné, takže mnohé základné potreby sú systémovo pokryté.
Ako by si teda opísala rozdiely v mentalite medzi Dánmi a Slovákmi?
Na Slovensku je kultúra fungovania iná. Ľudia sa často spoliehajú najmä na seba a svoju rodinu, mnohé veci si musia „vybojovať“ vlastným úsilím, šetrením a vynaliezavosťou. Aj to však prináša svoje silné stránky – pracovitosť, húževnatosť, disciplínu a schopnosť prispôsobiť sa. Až keď som žila v zahraničí, naplno som si uvedomila, aké cenné tieto vlastnosti sú.
Zároveň si všímam, že v online diskusiách na Slovensku sa občas objavuje veľmi ostrá sebakritika či zovšeobecňujúce výroky typu „toto je typicky slovenské“ alebo „Slováci sú takí a takí“. V Dánsku som sa s podobnými vyjadreniami o národe stretávala len výnimočne. Kritika je tu smerovaná skôr na konkrétne témy, politikov alebo rozhodnutia, nie na spoločnosť ako celok. Nehovorím, že jeden prístup je lepší než druhý – len ma zaujíma tento kultúrny rozdiel v tom, kam smerujeme nespokojnosť.
Akú prácu momentálne robíš a aký je približný plat na takejto pozícii?
Pracujem v digitálnom marketingu v medzinárodnej firme a plat veľmi závisí od rokov skúseností a najmä od regiónu, v ktorom pracujete. Ja žijem v regióne s najnižším platovým ohodnotením, takže mzdy v marketingu sa tu pohybujú približne medzi 4 000 a 5 500 eur pred zdanením. Vo väčších mestách, ako sú Aarhus alebo hlavné mesto Kodaň, sú tieto sumy výrazne vyššie, no rovnako aj náklady na život.
Môj priateľ pracuje ako asistent pedagóga a ich tabuľkové platy sa v priemere pohybujú od 3 000 eur (pri menšom počte odpracovaných rokov) až po 6 000 eur (pri dlhšej praxi alebo riadiacej pozícii) pred zdanením.
Dokážeš si pri tých nákladoch v Dánsku aj niečo odložiť?
Áno, už teraz si viem odložiť viac peňazí, aj keď na začiatku – pri prvotných nákladoch na sťahovanie a zariaďovanie bytu – to bolo náročnejšie. Tiež som si musela zvyknúť na dánske koruny. Po toľkých rokoch strávených v Česku som všetko automaticky prepočítavala z českých korún na eurá, takže chvíľu trvalo, kým som si uvedomila, že suma 300 na cenovke je v DKK a nie v CZK, a že tá vec, ktorú sa chystám kúpiť, stojí v skutočnosti približne 40 eur, nie 12 (smiech).
Musím však priznať, že náš životný štýl je veľmi skromný a výrazne nám pomáha to, že žijeme na vidieku, kde je nájom oveľa lacnejší. Osobné financie sú, samozrejme, veľmi individuálne – niekomu sa šetrí ľahšie, inému ťažšie.
Koľko približne stojí bývanie v Dánsku? Považuješ ho za dostupné, alebo je to naozaj veľká finančná záťaž?
Tým, že žijem v malom meste na vidieku, nie je tu bývanie až takou veľkou záťažou. Mesačne platíme za trojizbový byt (približne 75 m²) okolo 700 eur. Elektrina, kúrenie a voda vychádzajú zhruba na 268 eur – energie sú tu celkovo o niečo drahšie.
Finančne náročná je však platba za depozit, ktorý v Dánsku býva často vo výške trojmesačného nájmu. Počula som však aj o prípadoch z Kodane či Aarhusu, kde žiadali až šesťmesačný nájom vopred. Dá sa na to vziať aj špeciálna pôžička od mestského úradu, no je potrebné splniť určité podmienky.
Keď si to však porovnám napríklad s tým, že som si v Dubline vyberala medzi maličkými izbami v zdieľanom byte s ďalšími spolubývajúcimi, kde priemerná cena za jednu izbu bola okolo 1 200 eur mesačne, po presťahovaní sem sa mi neskutočne uľavilo. Podobná situácia je vraj aj v Kodani. Sama som si to síce na vlastnej koži nevyskúšala, ale mám tam niekoľko známych, ktorí mi rozprávali, aký frustrujúci je proces hľadania bývania. Na prehliadku môže prísť aj tucet ľudí naraz, ceny sú veľmi vysoké a byty miznú extrémne rýchlo. Tento problém je však typický pre väčšinu hlavných miest – či už ide o Írsko, Britániu, Dánsko, Česko alebo Slovensko.
Z vlastnej skúsenosti viem, že balená voda stojí v Dánsku aj štyri eurá…Koľko ťa vyjde bežný týždenný nákup v potravinách a aká položka zvyčajne najviac zabolí?
Veľmi záleží na tom, na čo máme v danom týždni chuť alebo aké mäso je práve v akcii. Často tiež chodíme na väčšie nákupy do Nemecka, ktoré máme len 20 minút autom – tam sú potraviny cenovo porovnateľné so Slovenskom. Ja mám navyše obedy v práci, za ktoré mesačne platím len 50 eur. Sme len dvaja a nemáme deti, takže za potraviny mesačne utratíme približne 500 až 600 eur. V priemere sú dánske potraviny asi 1,45-krát drahšie než na Slovensku. Väčšie rozdiely sú pri mäsových výrobkoch, sladkostiach a alkohole, menšie pri zelenine, ovocí a pečive.
Najväčšie rozdiely medzi Slovenskom a Dánskom sú však v cenách v podnikoch. Pol litra čapovaného piva stojí v Dánsku približne 7 až 8 eur, a večera v reštaurácii s drinkami pre dvoch vyjde okolo 70 až 100 eur. Preto chodíme do reštaurácií alebo na pivo len veľmi výnimočne. Keď však navštevujeme Slovensko, vieme sa v reštauráciách poriadne rozšupnúť – všetko nám tam pripadá extrémne lacné (smiech).
Spomínala si, že lekári v Dánsku predpisujú antibiotiká len veľmi zriedka a že v čakárňach nápis „neklopať” na dverách určite nenájdeš. Môžeš nám to priblížiť?
Lekári tu nie sú proti liekom, len sa držia zásady, že ak pacient antibiotiká reálne nepotrebuje, jednoducho ich nedostane. Väčšinou urobia CRP test alebo výter z hrdla, aby mali istotu. Ich prístup k liečbe je však celkovo iný – aj keď máte silné symptómy, odporúčanie často znie: dať si Panadol, veľa piť, oddychovať… a „nechať telo, nech si to odbojuje“.
Problémom je, že tento štýl liečenia niekedy spôsobí, že sa choroby zbytočne vlečú. Sama som to zažila niekoľkokrát. Moja dánska kolegyňa napríklad telefonovala lekárke takmer v slzách, pretože jej dcéra bola chorá šesť týždňov a stále sa to vracalo – a už nechcela počuť ďalšie odporúčanie o paralene. Podobnú skúsenosť mal aj môj priateľ, ktorého pol roka trápili dutiny a silné bolesti hlavy. Až keď sa dostal k lekárke pôvodom z Poľska, tá mu bez zaváhania predpísala silnejšie antibiotiká a do týždňa bol úplne v poriadku.
Keď som o tomto dánskom prístupe zverejnila video, ozvalo sa mi množstvo ľudí s takmer totožnými skúsenosťami. A nejde len o Dánsko – podobne to funguje aj v krajinách ako UK, Holandsko, Fínsko či Nórsko.
A aké sú tvoje dojmy z fungovania ambulancií a komunikácie s lekármi tam, kde bývaš?
Objednávanie k lekárovi a samotná návšteva ambulancie sú bezproblémové. V mieste, kde žijem, máme malé zdravotné stredisko s recepciou, takže objednávky na vyšetrenie vybavuje recepčná. Sestričky a lekári sa tak môžu naplno venovať zdravotnej starostlivosti a neriešiť telefonáty.
Čo ma tu vždy trochu zaskočí, je otázka recepčnej: „A čo vám je?“ Zo Slovenska nie som zvyknutá prezrádzať svoje symptómy a diagnózy iným ľuďom než lekárovi alebo sestre, takže tento proces je pre mňa trochu nepríjemný. Dáni s tým však nemajú absolútne žiadny problém a považujú to za úplne normálne. Niekedy vás recepčná dokonca prepojí priamo na vášho lekára, ktorý s vami všetko prejde telefonicky. Nemusí vás ani vidieť – napríklad vám len povie, aby ste priniesli vzorku moču, alebo prídete na odber krvi a výsledky si o pár hodín jednoducho zavoláte.
Prekvapilo ma aj to, že si ma lekár prišiel na recepciu vyzdvihnúť sám, podal mi ruku, predstavil sa, spýtal sa, aký mám deň, niečo zavtipkoval a až potom ma odviedol do ambulancie. Mala som pocit, akoby som bola v nejakom VIP salóne – a pritom to bolo úplne bežné štátne zdravotné stredisko.
Zaujalo ma, že napriek tomu, že dánske zdravotníctvo má svoje výhody, ty sama uprednostňuješ naše slovenské. Prečo to tak je?
Asi je v tom nejaký mentálny blok, ktorý možno pochopia len ľudia žijúci v zahraničí. Je to strach z jazykovej bariéry? Kultúrnych rozdielov? Alebo obava, že dostaneme lieky, ktoré v našej krajine nie sú bežné, a môžeme na ne mať zlú reakciu?
Ak ste napríklad niekedy zažili chorobu alebo úraz na dovolenke v zahraničí, ako ste sa cítili u miestneho lekára pri vyšetrení? Boli ste viac v strese z neznámeho prostredia a kultúry, alebo vám to bolo jedno?
Mám kolegov zo Slovenska, Maďarska, Poľska, ktorí mi tiež hovorili, že vždy, keď idú domov, naplánujú si v rodnej krajine návštevu zubára, dentálnej hygieny, kožného lekára, gynekológa a dajú si urobiť krvné testy či iné vyšetrenia.
Dánsko je známe svojím nepriaznivým, upršaným počasím. Aké „hacky“ si si všimla, že používajú, aby zvládli sychravé dni?
Dáni sú od malička vedení k tomu, že zlé počasie je úplne normálne. Často uvidíte malých škôlkarov, ako sa hrajú v daždi a blate celé hodiny, akoby to bolo najväčšie dobrodružstvo. Kamarátkina dcéra takto vyrastala tiež. Raz sme spolu museli ísť na ostrov Rømø práve v tom najhnusnejšom počasí, aké si viete predstaviť. Pršalo, fúkalo, blížil sa rýchly príliv… a päťročné dieťa behalo v nepremokavej bunde s kapucňou a holými nohami hore-dole po pláži, akoby to bol najlepší deň jej života.
Čo sa týka praktických „hackov“, Dáni dáždniky takmer nepoužívajú. Vietor je tu väčšinou taký silný, že by sa vám zlomil už po dvoch minútach. Namiesto toho investujú do kvalitných nepremokavých búnd, ponč a pršiplášťov. Ak uvidíte niekoho s dáždnikom, je veľká šanca, že je to turista.
Keď fúka taký silný protivietor, že máte problém sa vôbec nadýchnuť, môj priateľ ma naučil trik: treba dýchať ústami tak, že našpúlite pery, akoby ste si usrkávali horúci čaj, a prudko sa nadýchnete. Znie to zvláštne, ale zachránilo ma to už niekoľkokrát, najmä keď som v zime bicyklovala do práce.
A zopár mojich vlastných hackov: špirálu si dávam až po príchode do práce, pretože ak je vonku čo i len trochu vlhko, vždy sa mi rozmaže. A ak ráno veľmi prší, beriem si do práce aj druhé nohavice, lebo tie, v ktorých prídem, bývajú mokré až po stehná. Do práce totiž chodím pešo alebo na bicykli.
A jak si si počas štyroch rokov zvykla ty?
Kedysi som sa považovala za zimomravého človeka, ktorému je stále zima, a keď som zažívala svoju prvú dánsku zimu, nebolo mi všetko jedno. Veľmi mi vadil silný vietor, ktorý tu fúkal aj niekoľko dní v kuse. Občas máte pocit, že tu prší aj zboku alebo zdola. Objavila som tu aj nový „typ“ dažďa, pri ktorom máte pocit, že vám niekto sprejuje vodu do tváre – stále cítite jemné dažďové kvapky, ktoré sú také ľahké, že sa vznášajú vo vzduchu, no aj tak vám zmoknú šaty aj vlasy… ako keby ste boli v oblaku.
Priblíž nám také leto v Dánsku – čo robia ľudia počas neho?
Leto je v Dánsku veľmi mierne, teploty sa väčšinou držia okolo 25 – 27 stupňov, no pocitovo je tu pomerne teplo, pravdepodobne kvôli vysokej vlhkosti vzduchu. Každé leto smútim za slovenským rozpáleným 35-stupňovým letom, a tak sa vždy snažím stráviť aspoň mesiac doma. Hovorím, že sa tam chodím „vyhriať na slnku ako jašterica“, aby som zvládla zimné mesiace v Dánsku. Veľa Slovákov by však možno uvítalo miernejšie leto, a ja im vždy odporúčam, aby počas letnej dovolenky skúsili ísť na sever a preskúmať nejakú škandinávsku krajinu.
Na letnom období v Dánsku mám ešte rada to, že tu veľmi neskoro zapadá slnko, niekedy až po 22:00 večer.
Dáni radi v lete chodia do svojich sommerhus – v preklade letných domčekov. Sú to chatky postavené buď pri mori, alebo niekde v lesíku či v prírode. Radi tiež cestujú do iných krajín. V Dánsku je spoločenskou normou, že si zamestnanci majú vziať voľno aspoň na tri týždne v kuse, aby si poriadne oddýchli a úplne sa odpojili od pracovných povinností. Počas školských prázdnin, ktoré trvajú šesť týždňov, v dánskych firmách takmer nič nevybavíte, pretože sú všetci na dovolenke s rodinou a práca jednoducho musí počkať.
Podľa tvojich slov je pre Dánov typickejšie nájsť si partnera v klube vyšívania alebo behania než cez Tinder. Záujmové kluby tam fakt frčia a ľudia cez ne hľadajú aj kamarátov. Stala si sa aj ty členkou nejakého takéhoto klubu, aby si viac prenikla do ich severskej povahy?
Kluby sú tu veľmi populárne a úplne bežnou súčasťou života. Údajne v Dánsku existuje vyše 100 000 klubov a rôznych asociácií, a kluby sa považujú za také „lepidlo“, ktoré stmeluje dánsku spoločnosť. Ak máte záujem o hocijakú aktivitu alebo oblasť, tak na ňu v Dánsku určite existuje klub.
Tento fenomén využívajú aj zamestnávatelia, ktorí zakladajú rôzne kluby priamo vo firme. U nás máme napríklad crossfit klub, motorkársky klub, umelecký klub, klub bežcov či klub na štrikovanie. Zároveň ho veľmi šikovne využívajú rôzne dánske firmy ako marketingový nástroj na budovanie komunity a podporu značky.
Čo sa týka spoznávania partnerov cez takzvané „kluby“ – o tom som sa prvýkrát dozvedela od kolegýň. Najskôr som si myslela, že hovoria o nočných kluboch, ale keď si začali vymieňať skúsenosti o tom, do ktorých klubov sa prihlasujú najkrajší muži, do ktorých tí, čo najlepšie zarábajú, a do ktorých skôr tí toxickí, rýchlo som pochopila, že majú na mysli úplne iný typ klubu. Bohužiaľ, ešte som sa nezapojila, ale ak ma niečo osloví, určite tomu dám šancu.
Ako vyzerá piatkový večer v Dánsku? Je tam silná barová kultúra, ľudia radšej chodia do klubov tancovať, alebo sa bavia úplne inak?
Záleží od toho, kde žijete. Dáni určite milujú dobrú párty a vo viacerých väčších mestách existujú takzvané party streets, kde nájdete množstvo klubov aj kebabových stánkov na jednej ulici. Najväčšou opileckou lahôdkou na takýchto miestach je kebabová pizza – veľký trojuholník pizze, na ktorom je navrstvený kebab, ľadový šalát, uhorky a rajčiny a celé je to pokvapkané dresingom s kyslou smotanou. V Dánsku som na takejto párty ulici bola len raz, a to v Aalborgu na Jomfru Ane Gade.
Všimla som si, že Dáni sú za bežných okolností veľmi tichí a rezervovaní, no akonáhle sa opijú, ich hlasitosť nemá hranice. Zrazu nahlas rozprávajú, až prehnane sa smejú a spievajú – je to úplný kontrast.
Ja už do klubov veľmi nechodím a piatkové či víkendové večery trávim doma, takže sa v takomto prostredí už vôbec nepohybujem a teda moc neviem povedať, ako táto scéna vyzerá dnes.
Keďže sa blížia Vianoce, predstavujem si, že dánsky vidiek vyzerá v tomto období naozaj rozprávkovo. Sú v Dánsku nejaké vianočné zvyky, ktoré si si obľúbila a možno si ich aj prevzala?
Dáni milujú Vianoce a vianočná atmosféra tu začína veľmi skoro – dekorácie sa objavujú už od 1. novembra a niektorí ľudia majú dokonca stromček postavený už začiatkom novembra.
Zo dánskych zvykov som si najviac obľúbila to, že si dávajú malé darčeky každú adventnú nedeľu. Páči sa mi aj ich tradícia s neposlušnými škriatkami – nisser. Títo škriatkovia podľa tradície žijú na povale domu a chránia ho pred zlými duchmi a nešťastím. Zároveň sú však aj škodoradostní, a preto radi po dome spôsobujú rôzne huncútstva. Ak sa vám teda niečo pokazí, vždy sa môžete vyhovoriť na nich. Aby vás ochraňovali aj v ďalšom roku, pripraví sa im na Vianoce miska s ryžovou kašou (Risengrød) a malé pohostenie.
Vianoce trávime každý rok na Slovensku, takže dodržiavame naše tradičné zvyky. Z dánskych sme si však jeden zvyk pridali a stal sa hitom našej rodiny – môj priateľ vždy pripraví ryžovú kašu Risalamande, do ktorej sa nasekajú mandle a schová sa jedna celá mandľa. S tým je spojená hra: kto nájde celú mandľu vo svojej porcii, získava malý darček.
Keď už sme pri zvykoch, ak si niekto myslí, že naša Veľká noc je krutá, tak asi nevidel, čo sa robí na narodeniny v Dánsku pre ľudí po 25-ke, ktorí sú stále single. Rodina ich vraj priviaže o stĺp a sype na nich škoricu. Videla si to už na vlastné oči?
Áno, videla som to raz na vlastné oči, keď sme sa prechádzali po meste. Uvideli sme hlúčik ľudí, ktorí sypali asi dvojkilové vrecia škorice na dievča v potápačských okuliaroch, ktoré priviazali k stĺpu. A neboli tam len jej mladí kamaráti – dokonca aj jej mama a babka ju veselo obsýpali.
Keď máte 30 rokov, kamaráti vám spravia to isté, ale namiesto škorice použijú čierne korenie. Okrem toho vám pred dom postavia obrovské sochy z plechových sudov. Sú to buď panáci s prehnane veľkými pohlavnými orgánmi alebo ženskými prsiami. Niekedy vytvoria aj rôzne zvieratá, ako kravy, prasce či kone v páriacom postoji.
Kolujú medzi Dánmi ešte nejaké podobne bizarné zvyky?
Obľúbeným „darčekom“ je tiež úplne rozbitý obytný príves, ktorý vám zaparkujú pred domom. Ten potom posprejujú vulgarizmami, prezývkami a dopíšu vaše telefónne číslo – má to slúžiť ako akýsi inzerát pre potenciálnych partnerov. A namiesto prvého romantického rande má slúžiť práve ten príves.
Jeden chlapec napríklad dostal od kamarátov pred dom 27 záchodov, na ktorých bolo napísané „Všetko najlepšie k 30-tke“. Vraj jeden z partie pracoval na stavbách a staré záchody zbieral takmer rok.
Tieto „srandičky“ sú v Dánsku veľmi populárne a často o nich robia reportáže miestne televízie či noviny. Dokonca existuje aj e-shop, kde si môžete kúpiť veľké množstvá škorice a korenia na túto príležitosť. Predávajú aj ďalšie pomôcky, ako lepiacu pásku, ochranné okuliare či masku. Napríklad 15 kg škorice kúpite za 120 € a rovnaké množstvo korenia za 160 €.
Našla si si v Dánsku nový domov, ktorý už neplánuješ opustiť alebo je v hre aj návrat naspäť na Slovensko?
Človek nikdy nevie, čo mu život prinesie. Na Slovensko sa snažím chodiť čo najčastejšie, takže som tam niekoľkokrát do roka. Vďaka tomu si udržiavam blízke vzťahy s rodinou. Dokonca aj našu svadbu plánujeme mať na Slovensku.
Zároveň sa však momentálne cítime dobre v Dánsku a plánujeme tu ešte nejaký čas zostať. Nechávam to trochu na osud a vesmír – uvidíme, kam nás to nakoniec zavedie. Zatiaľ je Dánsko naším domovom, no možnosť návratu na Slovensko úplne nevylučujem.