Viliam Glemba je 25-ročný dobrodruh, ktorý našiel zmysel života v túlaní sa po svete a jazdení na vlnách. So surfingom sa stretol po prvý raz zoči voči v Maroku a podľa jeho slov to bola láska na prvý pohľad. Momentálne objavuje Lombok, kde šikovní vyžijú aj z dvadsiatich eur na deň.
V našom rozhovore sa dozvieš:
- Ktorý moment na cestách zmenil Willovi pohľad na život,
- ako si financuje svoje dobrodružstvá,
- jak vyzerá jeho bežný deň v Lomboku,
- v čom vníma najväčšie kultúrne rozdiely medzi miestnymi a Slovákmi,
- prečo k surfingu nestačí vzťah k športu.
Pamätáš si na krajinu, ktorá ťa presvedčila o tom, že chceš skutočne cestovať a túlať sa svetom?
Áno veľmi presne! Vlastne to ani nebolo tak dávno, cca 3 roky dozadu, keď som sa ako 22 ročný študent vysokej školy rozhodol v lete vycestovať za dobrodružstvom do Ameriky. To vnútorné volanie odísť som však cítil ešte v dobe, keď nás zasiahol covid a nebolo možné poriadne cestovať. Viete si teda predstaviť to mladé ucho, po dvoch rokoch hladu a čakania za tým „tripom svojho života“. Covid skončil a tak som sa mohol zúčastniť letného programu Work and Travel, kde som 3 mesiace pracoval ako housekeeper v štáte Washington s možnosťou cestovať jeden mesiac po Amerike.
Vtedy ešte s bývalou priateľkou sme sa preto po týchto odpracovaných hodinách a zaslúžene zarobených peniažkoch rozhodli dať menší roadtrip po západnej časti USA. Navštívili sme miesta ako LA, Grand Canyon, Las Vegas či Horseshoe Bend v Arizone, no miesto ktoré ma skutočne presvedčilo o tom, že chcem cestovať, spoznávať krásy prírody a žiť život naplno, bol Hawaii. Dokopy sme strávili 4 dni na ostrove Maui a 5 dní na Oahu. Požičali sme si auto, kúpili stan, zbalili ho do kufra a v snahe čo najviac ušetriť, išli kempovať do divočiny. Bol to skutočne zážitok, veď predsa na Slovensku ti len tak mangá nepadajú zo stromu na hlavu.
Zažil si na cestách nejaký moment, ktorý ti úplne zmenil pohľad na život?
Áno, bolo to v Maroku s ľuďmi, ktorých som predtým v živote nevidel. Na Hawaii som prvýkrát videl a zažil ten pravý „surfvibe“, už vtedy som bol presvedčený o tom, že to chcem čím skôr vyskúšať a naučiť sa to. Nemali sme však toľko času a tak po príchode domov a rozchode, som sa prostredníctvom sociálnych sietí dozvedel o komunite mladých dobrodrodruhov z Level Trevel, ktorí organizujú budget friendly surftripy po svete. Neváhal som a sám na vlastnú päsť som si rezervoval miesto na tripe so 14 ľuďmi, ktorých som nikdy nevidel. Už na letisku som vedel, že to je moja krvná skupina.
Týždeň v Maroku, surf a spoločné užívanie krás prítomného okamihu nás všetkých spojil v jednu veľkú rodinu. Pocity nekonečnej slobody či zdieľanej lásky k okoliu a maličkostiam. To všetko mi zmenilo pohľad na život a za to budem chalanom navždy vďačný. Mimochodom komunita odvtedy krásne narastá, podobní ľudia sa spájajú, myšlienka cestovať a žiť naplno silnie a to nás všetkých moc teší.
Ako si financuješ cestovanie? Čo ťa živí?
Momentálne mám viac rozbehnutých projektov. V lete som pracoval ako čašník v Nórsku, žil skromne a za zarobené peniaze si potom plním sny a cestujem. Mám však víziu a cieľ, za ktorým sa ženiem a tým je, aby ma cestovanie mohlo živiť full-time. Už nejaký ten piatok sa venujem sociálnym sieťam v snahe vybudovať niečo svoje, tvorím UGC content v rámci spolupráce so značkami, či po novom organizujem skupinové tripy pre tých, čo sa neboja cestovať „na divoko“ a za dobrodružstvom, na ktoré nezabudnú. Napríklad v septembri plánujem zobrať 12 ľudí do Južnej Afriky za „local experience“ na pravé Safari, do Kapského mesta, turistike po horách, či wine tasting.
Vidieť safari bol môj sen už odmalička a mať možnosť tento zážitok zdieľať s ďalším ľuďmi a vidieť aj v ich očiach tú detskú iskru? To je to čo ma robí skutočne najviac šťastným.
Si nomád alebo si na svoje dobrodružstvá mínaš dovolenku?
Úprimne? Myslím, že po 3 rokoch tohto životného štýlu, viac ako 25 navštívených krajinách už by bolo aj na čase považovať sa za nomáda (smiech). Tí čo veľa cestujú si budú vedieť predstaviť, keď sa po 3 mesiacoch vrátiš „domov“ no máš pocit, že si už len na návšteve. Tak to teda cítim ja, nuž možno to navonok vyzerá, že žijem život snov, ale koniec koncov je tu kopa vecí, ktoré musíš pre takýto nomádsky život obetovať. Či už sú to vzťahy, väčšia stabilita, pravidelný diskomfort, zoznámenia a lúčenia...pravdou je že to nie je pre každého.
Si zo Slovenska, no si rozlietaný po svete, kde teda bývaš a máš ten svoj domov?
Spozoroval som, že domov už pre mňa prestáva byť konkrétne miesto, ale vždy to je viac o ľuďoch, s ktorými trávim čas.
Keď cestujem je to vždy budget friendly way, dosť času trávim v hosteloch, či surfhousoch s ostatnými „backpackers“, kde je vždy pohodová atmosféra a všetci sú veľmi priateľskí a nápomocní. Momentálne mi to vyhovuje, nemám vysoké nároky na živobytie a keď je najhoršie, štuple do uší to vždy vyriešia, hah.
Aké miesto na svete ti zatiaľ najviac učarovalo a prečo?
Vietnam! Celkovo juhovýchodná ázia je v niečom magická. Ľudia tu žijú veľmi skromne, pracujú na poliach, ich strava pozostáva z vlastnoručne vypestovaných potravín a akonáhle človek vstúpi na toto územie, cíti sa tu všade vítaný. Neraz sa mi stalo, že ma počas potuliek okolím, len tak okoloidúci pozvali na čaj, či rodinnú večeru. Za týmto ale treba ísť viac do remote lokácii, nakoľko v preslávených turistických pascách vás veľmi pravdepodobne domáci budú chcieť „porobiť“ a viac na vás ako turistoch zarobiť.
Čo, ale najviac učarovalo mne bol 4-dňový okruh na motorkách cez hory na severe Vietnamu – Ha Giang Loop. Dovolím si tvrdiť, že to bol osobnostne najsilnejší zážitok doposiaľ. Niečo, po čom človek prakticky zmení pohľad na život a začne si omnoho viac vážiť maličkosti a prírodu.
Ako si aj spomínal a my sme si samozrejme nemohli nevšimnúť, miluješ surfovanie. Ako si sa cítil prvýkrát na doske?
Ako som už spomínal, prvý raz to bolo v Maroku, konkrétne v známej surfovej oblasti Imsouane. Všetky fanúšičky – ak nejaké mám – za toto mi prepáčte, ale bola to pravá láska na prvý pohľad.
Surfovanie určite nie je také jednoduché, ako sa môže na pohľad zdať. Zažil si pri ňom niekedy aj nebezpečný moment?
Surfing je podľa mňa absolútne výnimočný šport, nakoľko sa nezakladá len na pohybovej zdatnosti, ale je to predovšetkým o dokonalom spojení človeka s vodným živlom. Samozrejme, je dôležité mať určitú úroveň pohybových schopností a vzťah k športu, no pokiaľ nerozumieš zákonom oceánu, prílivu a odlivu či bodom zlomu vĺn, tak si užiješ extravagantné jacuzzi s preplachom nosových dutín zadarmo. Musím poklopať, ale ja osobne som zatiaľ žiadny vážny incident na vlastnej koži neokúsil. Surfing je však rizikový šport a surf nástroj, ktorý treba vedieť ovládať pokiaľ nechcete skončiť s otrasom mozgu, či zašívaním nosu.
Aké krajiny sú najideálnejšie pre surferov? A čo zohráva rolu pri tomto výbere – vlny, komunita či atmosféra?
Tých je mnoho. Portugalsko, Francúzsko, Maroko či Srí Lanka, Indonézia, Austrália patria medzi tie najznámejšie so skvelými vlnovými podmienkami. V Európe sú surferi vo vode všeobecne vážnejší a súperivejší, v porovnaní s Áziou kde sú domáci viac pohodoví. Čo sa týka komunity, je to jednoduché, tá surferska je predsa najlepšia! Ľudia si tu akosi užívajú život a prítomný okamih viac, než bežný smrteľník.
Momentálne sa nachádzaš v indonézskom Lomboku. Prečo práve tento ostrov?
Bali je za mňa už príliš turistické. Lombok, ako menej známy susedný ostrov má všetko, čo cestovateľ dobrodruh vyhľadáva. Džungľa, vodopády, pláže, surf, ľudia sú tu priateľskí, jedlo výborné a keď vieš ako na to, vyžiješ tu aj s 20 € na deň.
Ako vyzerá tvoj bežný deň na Lomboku?
Ráno surf, brunch v coworking space, networking, poobede pár kokosov na pláži alebo spoznávanie ostrova na skútri s partiou, joga či stretko pri západe, večera, palacinka, jamming na ulici s miestnymi a občas aj nejaký ten rave, nebudem klamať (smiech). Motto je vždy žiť naplno!
Aké kultúrne rozdiely medzi miestnymi a nami Slovákmi ťa najviac prekvapili?
Na Lomboku prevažuje ako náboženstvo islam. Momentálne je tu ramadán a to je sám o sebe kultúrny šok. Je tiež zaujímavé vidieť, ako prebieha miestna svadba. Myslím, že je to tu najväčšia udalosť a oslavuje prakticky celá dedina. Jeden večer tu tiež prebiehalo niečo ako súboj dedín v šprinte na 60 metrov večer po tme na hlavnej ceste, či gladiátorský súboj s drevenými mečmi v zaujímavých odevoch. Človek sa tu nikdy nenudí.
Ochutnal si niečo z tradičnej lokálnej kuchyne, po čom sa ti bude cnieť? A naopak niečo, čo už radšej v živote neskúsiš?
Mnoho miestnych jedál ako Nasi Goreng, Nasi Campur, Gado Gado či Mahi mahi je naozaj skvelých, všetko z prírodných, nespracovaných surovín. Takmer všetky špeciality obsahujú hlavne ryžu, zeleninu, kuracie mäso, orechy, či rybu. Taký obed vieš dostať v lokálnych warungoch za 2 €. K tomu rôzne džúsy z tropického ovocia, na to si človek ľahko zvykne. Po skúsenosti z Vietnamu, kde som schytal otravu jedlom, som tu až tak veľmi s jedlom neexperimentoval. Negatívnu skúsenosť teda nemám.
Ako cestovateľ si toho zažil nepochybne veľa. Povedz nám o nejakej vtipnej či bizarnej historke…
Ťažký výber! Najradšej spomínam na týždňové dobrodružstvo Red Bull Can You Make It, kde sme v trojčlennom tíme s kamarátmi precestovali úplne bez peňazí a vlastných mobilov viac než 1600 kilometrov na ceste z Milána do Berlína. Bola to celosvetová súťaž, ktorej sa zúčastnilo viac než 300 tímov. Na tejto súťaži sme napríklad stopovali naprieč Európou, kráčali strmhlav dole mrakodrapom v Nemecku, či spali na zemi niekde nad viničom pri švajčiarskych hraniciach.
Všetko sme samozrejme dokumentovali na sociálne médiá, ak by bol niekto zvedavý. Bolo to fakt dobrodružstvo, na ktoré sa nezabúda. Ešte ale spomeniem jeden čerstvý side quest z Indonézie. Nejakým spôsobom som sa dostal na natáčanie Bollywoodskeho filmu na East Jave, takže som už aj herec (smiech).
Máš nejaký dlhodobý cieľ, alebo si užívaš slobodu a obraciaš sa na spontánnosť?
Snažím sa v tom mať balans, aj keď milujem spontánnosť a ľahko sa namotám na hocijaké dobrodružstvo vo svete. Život je hra a my sme jeho hráči. Aktuálne však venujem veľa energie do budovania svojho odkazu cez sociálne médiá, s cieľom získať ešte väčšiu nezávislosť a voľnosť.
Neskôr by som rád investoval a mal vlastný surf house niekde pri oceáne a žil tam, kde sa cítim najšťastnejší. Vážim si príležitosť na rozhovor a čitateľom odkazujem: Ak máte sen, po ktorom ste vždy túžili, no báli ste sa urobiť zmenu a ten pomyselný skok odvahy…pamätajte, nikdy nie je neskoro začať odznova a žiť život, na ktorý si budete pamätať.
