Náleziská dinosaurích stôp či kostier naznačujú, že život na našom území tu bol už pred stovkami miliónov rokov. Lokality, ktoré ťa prenesú v čase, sa nachádzajú od Malých Karpát až po Vysoké Tatry.
Monumentálne prehistorické tvory vládli svetu v období druhohôr a teda približne pred 250 až 60 miliónov rokov. V tomto období na svete existoval jeden superkontinet Pangea.
Nanešťastie sa územie dnešného Slovenska na ňom v tomto období nenachádzalo. Väčšina totiž bola zaliata morom Tethys. Aj z toho dôvodu sa na našich paleontologických náleziskách nachádzajú väčšinou fosílie lastúrnikov, morských rýb, či zuby žralokov. Vo Vysokých Tatrách však môžeš naraziť aj na pozostatky nebezpečných obrích predátorov.
Ak ťa teda zaujíma tajomná éra dinosaurov, môžeš svoj najbližšiu túru zažiť v šľapajách prehistorických zvierat. Ak budeš skutočne pozorný, možno nejakú tú skamenelinu aj objavíš.
Na skok z Bratislavy
Druhohory môžeš zažiť na vlastnej koži len pár minút od centra Bratislavy. Konkrétne máme na mysli Sandberg pri Devínskej Novej Vsi. Táto pieskovcová lokalita, v minulosti využívaná na ťažbu pieskovca pre miestnu tehelňu, je dnes súčasťou prírodnej rezervácie Devínska Kobyla v Malých Karpatoch.
Chránená lokalita v súčasnosti patrí medzi najvýznamnejšie paleontologické miesta na Slovensku. Našlo sa tu veľké množstvo skamenelín, napríklad zuby žraloka, pozostatky korytnačiek, kosti veľryby či tuleňa. Autom si tam z centra Bratislavy za 20 minút, no idú sem aj priame linky mestskej hromadnej dopravy.
Z tohto okolia to však ani zďaleka nie je všetko. Do prehistorických čias ťa vtiahne aj Štokeravská vápenka, len tri kilometre od Sandbergu, kde objavili kosti pravekej opice či zuby dravých rýb. Svoju výpravu v čase potom môžeš ukončiť, vo Waitov lome, ktorý ťa prenesie do hlbín treťohôr.
Všetky tieto lokality, spolu s mnohými ďalšími patria do Geoparku Malé Karpaty, ktorý pravidelne usporadúva náučné podujatia a projekty od Bratislavy až po Myjavu.
Tichá dolina
Pokiaľ ide o najznámejší dinosaurí objav, musíme za ním ísť až do Tatier, v tomto prípade do Západných Tatier. V Tichej doline totiž geológovia v roku 1975 objavili vôbec prvú stopu suchozemského dinosaura starú približne 200 miliónov rokov.
Pri svojej túre v tejto prírodnej rezervácii budeš teda kráčať v stopách dvojnohého dravého dinosaurusa, ktorý bol dlhý asi dva až tri metre s tromi prstami na nohách. V tejto istej lokalite následne v rokoch 2011 a 2018 našli ďalšie odliatky stôp viacerých druhov prehistorických tvorov. Medzi nimi boli odliatky po veľký mäsožravcoch ale aj menších bylinožravcoch.
Tieto dôkazy však naznačujú, že celé územie Slovenska nebolo v priebehu druhohôr celé pod vodou, ale tvorili menšie ostrovčeky v mory.
Demänovská dolina
Cesta za najstarším stavovcom objaveným na Slovensku je len pre skúsených horolezcov. 245 miliónov starú kostru vodného plaza Pachypleurosaurusa našli totiž v jaskyni Štefanová po hodinovom náročnom zostupe. Aj tento objav potvrdzuje, že územie Slovenska nebolo v triase celé zaplavené morom, ale že sa tu nachádzali menšie ostrovy.
Slovenský kras
Pri najbližšej návšteve jedného z našich najkrajších národných parkov si nevšímaj len nádherné výhľady a scenériu, ale zameraj sa aj na malé detaily pod svojimi nohami. Možno narazíš na stovky miliónov rokou starú skamenelinu. Môžu za to dolomity a vápencové pohoria, ktoré začali vznikať už od začiatku stredného triasu.
Pozorné oko môže naraziť na skameneliny koralov, ulitníkov, lastúrnikov či ramenonožcov. Z územia Slovenského krasu je opísaných až 93 typových skamenelín. Najvzácnejšie z nich boli nájdené v oblasti Drnavy, Silickej Brezovej a Plešivskej planiny.