Každý rok sa tisíce odvážnych návštevníkov odvážia do jaskyne vo Fínsku v nádeji, že sa „porozprávajú s dušami mŕtvych ľudí“. Jaskyňa Pirunkirkko – alebo v angličtine Devil‘s Church – sa nachádza v národnom parku Koli a získala si povesť údajným kontaktom so svetom duchov.
Teraz výskumníci z University of Eastern Finland odhalili, prečo návštevníci tvrdia, že vo vnútri jaskyne „cítia prítomnosť nadprirodzených entít“.
Tajomné šamanské rituály
Pirunkirkko je jaskyňa v tvare písmena Z, ktorá meria len 34 metrov. V starovekom folklóre bola jaskyňa známa ako miesto, kde sa miestni mudrci stretávali, aby nadviazali kontakt so svetom duchov.
Najznámejší šaman z legiend, ktorý pravidelne používal Diablov kostol na magické rituály, sa volal Ukko Kinolainen. „Podľa ľudovej povesti brával Kinolainen svojich pacientov do "kostola", aby sa s diablom porozprávali o príčinách a liekoch na ich choroby,“ povedala vedkyna Riitta Rainio.
Tento druh liečebného rituálu často zahŕňal hlasný krik, dupanie a bubnovanie. Dokonca sa povráva, že Kinolainen mal moc vzkriesiť mŕtvych z hrobov.
Vo svojej novej štúdii sa výskumníci rozhodli preskúmať, či akustické vlastnosti jaskyne môžu pomôcť vysvetliť legendy s ňou spojené.
Za všetkým je veda
Podľa odborníkov za všetko môže jedinečná rezonancia. „Tam, kde vedec počuje rezonanciu, ľudia v minulosti mohli cítiť prítomnosť ducha a šaman zase môže cítiť prítomnosť nadprirodzenej energie, každý to čo chce,“ povedali vedkyne Riitta Rainio a Elina Hytonen-Ng.
Analýza jaskyne odhalila, že sa v nej nachádza výrazný rezonančný jav, ktorý zosilňuje a predlžuje zvuky pri špecifických frekvenciách. Podľa výskumníkov je tento jav spôsobený stojatým vlnením medzi hladkými rovnobežnými stenami jaskyne.
Tá vytvára tón s prirodzenou frekvenciou jaskyne - 231 Hz - ktorý zostáva počuteľný približne jednu sekundu po vydaní zvukov, ako sú tlesknutie, bubnovanie alebo buchnutie.
V rámci štúdie tím viedol rozhovory a nahrával šamana, ktorý jaskyňu využíva na rituály. „Nahrávali sme šamana praktizujúceho rituál a zistili sme, že opakovane vokalizoval tóny s frekvenciou 231 Hz, ktoré potom jaskyňa zosilnila na svojej prirodzenej frekvencii,“ vysvetľujú vedkyne.
Zatiaľ čo v budovách je rezonancia bežná, v prírodnom prostredí je zriedkavá - najmä kvôli nedostatku pevných, rovnobežných povrchov. Z tohto dôvodu výskumníčky predpokladajú, že jemná rezonancia v jaskyni môže viesť k tomu, že návštevníci majú pocit, akoby cítili prítomnosť neviditeľnej energie.
