V zamrznutom svete ľadu a snehu je červená farba na obzore to posledné, čo by si čakal. Krvácajúci ľadovec priamo na zamrznutom jazere prvýkrát prekvapil britských vedcov počas expedície do Antarktídy ešte v roku 1911.
Odvtedy sa jav známy ako Blood Falls snažilo vyriešiť mnoho štúdií. Trvalo však celé storočie, kým odborníci strašidelné sfarbenie vysvetlili. Podarilo sa to tímu amerických vedcov, ktorí v novembri v roku 2018 zobrali vzorky z ľadovca Tailor Glacier, na ktorom sa anomália nachádza. Následne pomocou výkonných elektrónových mikroskopov a rozsiahlej analýze objavili skutočného vinníka.
Najnovší úplný rozklad jeho mineralogického zloženia pomocou radu analytických zariadení vysvetlil ikonický červený odtieň. „Hneď, ako som sa pozrel na snímky z mikroskopu, som si všimol malé nanočastice bohaté na železo,“ vysvetľuje vedec Ken Livi z Johns Hopkins University.
Nie sú kryštalického pôvodu
Tieto miniatúrne častice pochádzajú z prastarých mikróbov a ich veľkosť sa rovná stotine veľkosti ľudských červených krviniek. Sú veľmi hojne zastúpené v topiacich sa vodách Taylorovho ľadovca, ktorý bol pomenovaný podľa britského vedca Thomasa Griffitha Taylora, ktorý si ako prvý všimol Krvavé vodopády počas expedície v rokoch 1910 až 1913.
Nanosféry obsahujú okrem železa aj kremík, vápnik, hliník a sodík a toto jedinečné zloženie je súčasťou toho, čo sfarbuje slanú podľadovcovú vodu do červena. „Na to, aby bol minerál minerálom, musia byť atómy usporiadané do veľmi špecifickej kryštalickej štruktúry,“ vysvetľuje Livi. „Tieto nanosféry nie sú kryštalické, takže metódy, ktoré sa predtým používali na skúmanie pevných látok, ich nezistili,“ dodal vedec.
Kľúč k objaveniu života na iných planétach
Taylorov ľadovec v Antarktíde tieto starobylé mikrobiálne spoločenstvo schováva stovky metrov pod ľadom. Tu sa podľa vedcov mohli v izolácii vyvíjať po tisícročia alebo možno aj milióny rokov.
Práve preto sú užitočným pre astrobiológov, ktorí dúfajú, že podobne objavia skryté formy života na iných planétach. Tieto nové zistenia však naznačujú, že ak roboti ako Mars Rover nemajú na palube správne vybavenie, nemusia byť schopné odhaliť všetky formy života prítomné pod povrchmi ľadových planét.
Ak by napríklad Mars rover práve teraz pristál v Antarktíde, nedokázal by odhaliť mikrobiálne nanočastice, ktoré premieňajú koniec Taylorovho ľadovca na červený vodopád. „Naša práca odhalila, že analýza vykonaná rovermi je neúplná pri určovaní skutočnej povahy environmentálnych materiálov na povrchoch planét,“ hovorí Livi.
Bohužiaľ, pripojenie elektrónového mikroskopu na Mars rover nie je v súčasnosti možné. Tieto zariadenia sú jednoducho príliš objemné a energeticky náročné, čo znamená, že vzorky sa budú musieť vrátiť z Marsu na Zem , ak ich skutočne chceme študovať kvôli nanoskopickým dôkazom života.
