Je jedným z najizolovanejším obývaným ostrovom na svete. Najbližší obývaný ostrov je vzdialený takmer 2000 kilometrov a aj na ňom žije len 50 ľudí. Kontinentálna pevnina v Čile je zase vzdialená 3500 kilometrov.
Na sopečnom ostrove o rozlohe 163 kilometrov štvorcových, ktorý sa každým rokom potápa o 15 centimetrov, žije takmer osemtisíc obyvateľov. Mieša sa tu domorodá kultúra z katolíckym vierovyznaním, ktoré na ostrov priniesli kolonizátori v 18. storočí. Konkrétne to bol Holanďan Jacob Roggeveen, ktorý 5. apríla v roku 1972 ostrov objavil. Presne na Veľkonočnú nedeľu.
Pupok sveta
Áno, hádate dobre. Ide o Veľkonočný ostrov známy svojimi jedinečnými sochami. V originálnom jazyku známy ako Rapa Nui a v španielčine prezývaný aj Isla de Pascua. Medzi miestnymi koluje názov aj Te Pito O Te Henua, teda pupok sveta, ktorý na ostrove mimochodom aj nájdete.
Patrí Čile
Síce patrí Čile, no s Čile nemá nič spoločné. Pôvodný obyvatelia aj s ostrovom sa totiž hlásia k polynézskej kultúre. Do Polynézie patria tisíce ostrovov od Nového Zélandu, cez Hawaj až po najvýchodnejšiu časť, Veľkonočný ostrov. Okrem kultúry majú aj veľmi podobný domorodý jazyk.
Čile ostrov anektovala až v roku 1888, potom, čo väčšinu územia ostrova predal čilskej vláde Alexander Salmon. Angličan, ktorý za cieľom rozvoja ostrova a archeologických vykopávok skúpil takmer všetky jeho pozemky v roku 1878.
Kamenné hlavy
Kamenné sochy Moai, ktoré ostrov preslávili po celom svete sú takmer na každom kroku. Tieto tajomné sochy predkovia miestnych obyvateľov stavali ako pamiatku na svojich zosnulých a na svojich vládcov.
Na ostrove totiž pred príchodom Európanov boli miestny domorodci rozdelený do niekoľkých kmeňov, ktoré medzi sebou súperili. Vrámci týchto bojov zničili a prevrátili väčšinu ikonických sôch Moai. Tie majú podľa obdobia rôznu veľkosť a tvar, od sôch menších ako človek až po desaťnásobne väčšie objekty.
Okrem tradičných sôch a krásnej prírody je najväčšou zábavou surfovanie a potápanie a to aj pre miestnych. Zdravá strava v podobe miestnych špecialít tvorená zo surových rýb ryži a zeleniny prispieva miestnym nie len na duchu ale aj na tele.
Ostrov síce nie je ideálne miesto pre milovníkov päť hviezdičkových hotelov s výhľadom na kilometrové pláže, no svojou atmosférou a miestnou kultúrou určite zaujme. Jedna pláž sa tu ale predsa nachádza. Anakena beach sa však nachádza okolo 25 kilometrov od jediného mesta Hanga Roa, na opačnom konci ostrova.
Pravidelná letecká linka
Lety na ostrov boli obnovené len nedávno. Korona vírus zapríčinil uzavretie celého ostrova na takmer tri roky. Dostaneš sa sem jedine zo Santiaga v Čile, z Papete na Tahiti či z Limy v Peru. Cena spiatočnej letenky je od 500 do 900 eur.
Keďže je väčšina ostrova národným parkom, domáci tu žijú úzko spätý s prírodou. Takmer všetko sa snažia recyklovať a využívajú primárne miestne zdroje. Dôkazom toho je extrémne priezračná voda pri ostrove, v ktorej je viditeľnosť až na 50 metrov, a nádherná čistá príroda.
Ako dopravné prostriedky používajú prevažne kone či bicykle, no samozrejme sa tu dá požičať aj auto. Kone tu mimochodom pobehujú voľne po ostrove ako mačky na ulici.
Ochrana domorodej kultúry
Miestnu kultúru sa snažia zachovať aj pomocou zaujímavých zákonov. Ak by si si totiž chcel na tomto ostrove kúpiť pôdu, musel by si sa tu narodiť. Aj preto na ostrove žijú len pôvodný obyvatelia, alebo pevninskí Čiľania, ktorý sú potomkami miestnych obyvateľov.
Ďalšie nariadenie z roku 2018 obmedzuje dobu pobytu pre turistov z 90 na 30 dní z dôvodu sociálnych a environmentálnych problémov, ktorým ostrov čelí, aby si zachoval svoj historický význam.
