„Jediný strom nebude vyrúbaný,“ sľuboval pred piatimi rokmi mexický prezident Andrés Manuel López Obrador v rozhovore s médiami na tému Mayského vlaku, ktorým chce vláda prepojiť železničnou traťou archeologické pamiatky a letoviská na Yucatanskom polostrove. Pritom už teraz vedie časťou yucatanskej džungle pás vyrúbaného tropického lesa miestami dosahujúcimi šírku futbalového ihriska, uvádza iDnes.cz.
Odhadom milióny vyrúbaných stromov však nie sú to jediné, čo stavbu turistickej železnice okolo polostrova Yucatan poznamenáva. Jej obeťou je aj vápencové podložie plné krasových jaskýň so sladkou vodou, takzvaných cenotov. Materiál zo stavby presakuje do pôdy a zamoruje tak zdroj pitnej vody.
Zničené unikátne jaskyne aj pamiatky
Yucatanom tečie najdlhšia známa podzemná rieka na svete, ktorej tak teraz hrozí zničenie. Cenoty stojace v ceste Mayskému vlaku budú zaliate cementom. Mayské pamiatky, ktoré podľa denníka The Washington Post vláda nevyhodnotí na štvorstupňovej škále ako tie s nesmiernou historickou hodnotou, železnica pretne.
Je to paradox, vláda chce pomocou Mayského vlaku dostať návštevníkov z pláží pri Karibskom mori v okolí Cancúnu, Playa del Carmen a Tulumu do vnútra polostrova k chrámom v Chichén Itzá a Palenque a priniesť tak rozvoj chudobnému regiónu. Lenže práve mayské pyramídy sa chystá stavbou železnice nielen objaviť, ale aj zničiť.
Deštrukcia však hrozí aj domovom bežných obyvateľov. Niektorí z nich napriek nútenému vysťahovaniu stavbu podporujú, sľubujú si pracovné miesta a únik z chudoby. Iní, mnohí s mayskými koreňmi, si naopak uvedomujú rozsah devastácie prírody a pamätihodností a sú proti.
„Nechali sme sa kúpiť,“ priznal magazínu Time Gabriel Mazón, jeden z obyvateľov žijúcich v prírodnom parku okolo svetoznámych cenotov Dos Ojos. „A teraz, keď sme si vzali peniaze, už s tým nemôžeme nič robiť,“ pritakala pod podmienkou anonymity hlava jednej z rodín z enklávy Jacinto Pat v Tulume, ktorá park spravuje. Pritom podľa prieskumov nesúhlasí s projektom Mayského vlaku zhruba polovica Mexičanov.
Novým zákonom sa vyhli ekologickým štúdiám a archeologickému prieskumu
Proti stavbe železnice už bolo podaných mnoho žalôb a niekoľkokrát bola pozastavená. Naposledy vlani v apríli. Lenže mexický prezident v júli vydal dekrét, v ktorom projekt získal národnobezpečnostný status, a umožnil tak jeho pokračovanie. Dokonca sa týmto vyhol povinným štúdiám dopadov stavby na životné prostredie a archeologickému prieskumu.
Len štúdie by bežne trvali roky a celý projekt by preto podľa inžinierov, ktorí pracovali na pôvodných plánoch Mayského vlaku, zabral pätnásť rokov. Takto má byť železnica od prvého kopnutia v júni 2020 hotová za tri a pol roka. Mexický prezident sľubuje sprevádzkovanie tento rok v decembri.
Podľa odporcov železnice sa stavajú príliš rýchlo a zle. Miestami majú byť koľaje položené ani nie meter nad krasovými jaskyňami, a vlaky sa tak ľahko môžu prepadnúť. „Je to ako chcieť stavať na škrupinách od vajec,“ povedal Guillermo Christy, mexický konzultant pre zaobchádzanie s vodou s dvadsaťročnou skúsenosťou.
Rozpočet prekročili takmer dvojnásobne
Kvôli dodatočným štúdiám a vykopávkam nabral projekt oneskorenie. Okrem toho sa už značne predražil, jeho cena teraz atakuje takmer 20 milárd dolárov a stále rastie. Pôvodný odhad bol pritom okolo 11,8 miliárd.
Časť trate spájajúca Tulum, Playa del Carmen a Cancún mala viesť pozdĺž už existujúcej diaľnice, aby sa minimalizoval zásah do džungle, lenže miestne hotely boli proti. Úsek dlhý viac ako sto kilometrov tak bol odklonený do panenskej prírody, druhého najväčšieho tropického dažďového pralesa v Latinskej Amerike. Tu žijú napríklad aj zraniteľní jaguári, v krasových jaskyniach zase netopiere.
Prezident, vláda aj zodpovedné štátne orgány napriek tomu odmietajú akékoľvek pochybenia a uisťujú, že na ochranu prírody nezabudli. Vedci a aktivisti sú však iného názoru a proti stavbe trvalo protestujú.
Portál iDnes.cz patrí pod vydavateľstvo Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.sk
