Pozdĺž pobrežia Kolumbie je 74 ostrovov. A hoci väčšina z nich má povesť izolovaných tropických rajov ponúkajúcich prírodné krásy, rozmarne luxusné dovolenky i zasnenú romantiku, asi o žiadnom z nich sa v posledných rokoch nepísalo toľko, ako o Santa Cruz del Islote. Je totiž údajne najhustejšie zaľudneným ostrovom planéty.
Na dĺžku má okolo dvesto metrov, šírku zhruba polovičnú. S celkovou výmerou 1,2 hektárov je skutočne maličkým kúskom súše. Napriek tomu, alebo možno práve preto, je účinným magnetom na turistov. V sezóne sa ich sem vypraví až 1 200 za deň, a tým vlastne prevýšia počet miestnych obyvateľov, uvádza iDnes.cz.
Výletníci sa tu počas fotenia a nakupovania suvenírov môžu obdivovať úspornú architektúru, improvizovanými stavebnými riešeniami a zvláštnej, skoro rodinnej atmosfére miesta. Avšak tí, ktorí tu zotrvajú dlhšie ako jedno popoludnie, často spoznajú skutočnú a krutú pravdu o tomto akože raji.
Ostrov z odpadkov
Santa Cruz del Islote sám o sebe totiž nie je ostrovom, ale umelo vytvorenou pevninou. Na plytkom korálovom atole tu začali rybári vŕšiť kamene, stavebnú suť, odpady a drevené spevňujúce konštrukcie niekedy okolo roku 1850. Aby sa o dvadsať rokov neskôr ostrov skutočne „vynoril“ z vĺn.
Hovorí sa, že miniatúrny ostrov sa stal útočiskom chudobných rybárov, neplatičov a dlžníkov z väčších ostrovov Tintipán a Mucúra. Pretože bol vytvorený umelo, na prvých mapách regiónu nefiguroval a nepočítal sa teda k územiu, z ktorého boli odvádzané dane. Navyše bol takým malým ostrovom, že si ho nevšímali ani úradníci.
Tí si ho veľmi nevšímajú ani dnes. Nikto z povolaných napríklad nie je schopný presne povedať, koľko tu na rozlohe necelých dvoch futbalových ihrísk vlastne žije ľudí. Trvalý pobyt tu má približne 779 ľudí. Niektorí starousadlíci hovoria o stovkách ďalších neohlásených, ktorí nie sú nikým zahrnutí v evidencii. Avšak nároky na pokrytie škôd po veľkých záplavách v roku 2018 tu vzniesli skoro dve tisícky ľudí.
Život v chudobe
Zo 115 domčekov už väčšina ponúka nejakú formu ubytovania pre turistov. Ktorí sú úplne vo vytržení z toho, že môžu stráviť noc na zničenej poschodovej posteli a s výhľadom na hviezdy cez zhrdzavenú strechu z vlnitého plechu. Aby si napríklad ráno zašli na toaletu bez splachovania, ktorá ústi hneď do mora.
Pre nich je to pútavé dobrodružstvo, hra na to, ako sa dá krásne vyžiť z mála. Ale pre miestnych je to chmúrna realita. Elektrina tu bez generátorov nie je. Pitná voda sa musí dovážať. Najbližšia škola je na veľkom ostrove, slušná práca čaká až na pevnine. Nie je tu cintorín ani nemocnica a v sezóne sa tu kvôli turistom, ktorí si fotia miestnych ako v zoo sa tu nedá pohnúť.
Turisti platia vstupné desať centov
Veľkou katastrofou pre ostrov sa stalo vlnobitie v roku 2018, ktoré zničilo väčšinu domov. Počas opráv potom miestni zaviedli nové pravidlo. každý kto bude chcieť navštíviť ostrov, musí zaplatiť za vstup poplatok vo výške 3 000 pesos, v prepočte je to približne desať centov. Zo vstupného sa hradí rekonštrukcia, alebo obstarávanie prvých obnoviteľných zdrojov energie.
Turisti sa tak definitívne stali rozporuplným nástrojom lokálnej ekonomiky. Obyvatelia sú k nim ústretoví a pohostinní, ale vlastne len do tej miery, kým tu utrácajú peniaze a veľmi dlho sa nezdržia.Ostrovček je posiaty bielymi nasprejovanými krížikmi, ktoré označujú miesta, odkiaľ sa dá urobiť dobrý záber na pôsobivú fotku. To aby výletníci, ktorí sem priplávajú len na skok, nemuseli dlho strácať čas s objavovaním už objaveného. Rýchlo nafotiť, nakúpiť suveníry a preč.
Od roku 2020 tu už majú internet, hovorí sa aj o znovuzavedení výučby v „letnej škole“. Počas pandémie covid-19 bol ostrovček prvým kompletne zaočkovaným teritóriom Kolumbie.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.