Miluješ lietanie a cestovanie po celom svete? Už o pár rokov sa môžeš tešiť na najdlhšiu komerčnú leteckú trasu. Austrálska letecká spoločnosť Qantas totiž oznámila spustenie letov zo Sydney do Londýna, ktoré budú trvať 19 hodín bez prestávky. Tieto lety sú naplánovaná od roku 2025 a lietať sa bude v upravených Airbusoch A350 s priadnou nádržou a upraveným interiérom pre dlhé lety.
Môžu však tieto dlhé lety nejako vplývať na naše zdravie? Aké rozdiely môžeme pociťovať v porovnaní s terajšími kratšími letmi? Na tieto otázky odpovedal pilot Tony Schiemer pre The Converstion.
Dehydratácia
Dehydratácia je bežná na dlhých letoch. Čím dlhší let, tým väčšie riziko dehydratácie. Je to kvôli nízkej úrovni vlhkosti v kabíne v porovnaní s tým, čo by si očakával na zemi. Je to hlavne preto, že veľa vzduchu cirkulujúceho cez kabínu je nasávané zvonku a vo vysokých nadmorských výškach nie je vo vzduchu veľa vlhkosti.
Dehydratáciu riskuješ aj tým, že nepiješ dostatok vody alebo piješ príliš veľa alkoholu. Pred nástupom do lietadla, ale aj počas letu preto poctivo dodržuj pitný režim.
Problémy s tlakom
Ako sa mení tlak v kabíne, mení sa aj v tvojom tele a to podľa toho reaguje. Tlak sa zvyšuje, keď lietadlo stúpa a naopak klesá, keď lietadlo pristáva. To môže viesť k bežným problémom, ako je napríklad bolesti uší. Keď je tlak vzduchu na každej strane ušného bubienka odlišný, vyvíja sa naň väčší tlak. Môže nastať bolesti hlavy, ktorá môže byť spôsobená expandujúcim vzduchom zachyteným v tvojich dutinách A kolísanie tlaku môže ovplyvniť aj tvoje črevá a plynatosť.
Môžeš sa tiež cítiť ospalejší ako zvyčajne. Je to spôsobené tým, že telo nie je schopné absorbovať toľko kyslíka zo vzduchu v kabíne vo výške ako na zemi. Dobrou správou však je, že väčšina týchto problémov nemusí byť nutne výraznejšia pri dlhších letoch. Problémom sú hlavne pri stúpaní a klesaní lietadla.
Krvné zrazeniny
Krvné zrazeniny, spojené s dlhodobou nehybnosťou, sú zvyčajne veľkým problémom pre cestujúcich. Podľa prehľadu z roku 2022, ktorý kombinuje údaje z 18 štúdií, čím dlhšie cestuješ, tým väčšie máš riziko vzniku krvných zrazenín. Autori vypočítali, že každé dve hodiny cestovania lietadlom, zvyšujú toto riziko o 26 percent.
Dôležité je preto v lietadle nielen piť vodu, ale aj prevetrať svoje nohy a občas sa poprechádzať. Ďalšou variantou ako predísť krvnej zrazenine sú aj takzvané kompresné pančuchy. Hovorí sa, že tieto pančuchy podporujú prietok krvi v nohách a napomáhajú návratu krvi do srdca.
Ak sa u vás predsa len vytvorí krvná zrazenina, budete o tom vedieť až po lete, pretože zrazenina potrebuje čas, kým sa vytvorí a prejde. Dávajte si preto pozor na príznaky po lete – bolesť a opuch nohy (často len jednej), bolesť na hrudníku, kašeľ a dýchavičnosť.
Pásmová choroba a radiácia
Pásmová choroba označuje komplikácie spôsobené narušením biorytmu z dôvodu rýchleho prekonania viacerých časových pásiem pri dlhších cestách lietadlom. Zvyčajne môže nastať ak prekonáš tri alebo viac časových pásiem. Príznaky sú poruchy trávenia, únava, dezorientovanosť, bolesti hlavy či podráždenosť.
A ak cestuješ často a na dlhé vzdialenosti, je rozumné predpokladať, že čím dlhšie si vo vzduchu, tým viac si vystavený kozmickému žiareniu. Ako už názov napovedá, ide o žiarenie pochádzajúce z vesmíru, ktoré môže zvýšiť riziko rakoviny a reprodukčných problémov. Ak však lietaš len párkrát za rok na dovolenku, nemusíš sa ničoho báť.
Výskum toho, ako telo reaguje na tieto dlhšie lety bez medzipristátia medzi Austráliou a Európou, je však len počiatočnom štádiu. Austrálska letecká spoločnosť ale vo veľkom prevádzkuje výskumné lety, aby vychytala všetky muchy.
Ak sa ale rozhodneš absolvovať pravidelný diaľkový let teraz, rada je pomerne jednoduchá. Riaď sa radami, ktoré ti poskytnú letecké spoločnosti, a ak sa ti niečo nezdá, tak v prípade potreby navštív pred cestou svojho praktického lekára.