Ste nominovaný v ankete Esquire MAN, prvá otázka sa teda ponúka. Aký by mal byť moderný muž?
Myslím si, že by mal byť všestranný. Mladí chlapci sú často obmedzení v jednom smere, nevedia, čo chcú a narážajú do stien, kým ich to niekde nevyhodí. Nakoniec sú nútení zostať u niečoho, čo musia robiť aj ďalej. Mali by vyskúšať viac vecí a prísť na to, čo ich naozaj baví. Mali by robiť veci zmysluplne, nie účelovo.
A aká je ideálna žena?
Dokonalá žena neexistuje, rovnako ako dokonalý muž. Sme tak odlišné kategórie, že nikdy nenastane dokonalý prienik. Vzťah je vždy boj, kompromis plný ústupkov, ktorý vždy jednému z nich v niečom nevyhovuje. Kto chce žiť iba podľa seba, nemôže mať stály vzťah.
A teraz sa ponúka otázka, čomu dať prednosť.
Áno. Je frustrujúce prísť domov a byť tam sám. A každý týždeň vodiť domov inú babu to tiež nechcete, nosia vám tam rôzne energie. Žena, ktorá vie urobiť domov, je dnes veľmi vzácna záležitosť.
Čo pre vás znamená úspech?
To je veľmi ťažká otázka. Čo je vlastne úspech? Na úspech sa dá pozerať rôznymi pohľadmi, väčšinou príde v momente, keď vás ľudia okolo začnú vnímať ako úspešného v nejakom odbore. Takže v tomto smere určuje úspech verejnosť, vaše okolie. Ale pre mňa je úspech napríklad aj to, že som sa dostal z rakoviny.
Boj s rakovinou ste vyhral a nikdy ste sa o nej nebál hovoriť. Čo bolo pre vás najťažšie?
Mal som problém s lymfatickými uzlinami. Zistili mi to na začiatku štvrtého štádia, mal som už metastázy, tri nádory veľké sedem krát štyri centimetre a okolo ďalšie malé. Rástli mi na oboch stranách aorty a škrtili prítok krvi do srdca a zo srdca. Bolo to divoké, ale dal som to. Celý proces trval pol roka. Na moje narodeniny 18. novembra budem tretí rok čistý. Vyšlo to všetko na špeciálne dni – na narodeniny som bol naposledy na chemoterapii, na Vianoce som bol na kontrolnom CT a na Silvestra som sa dozvedel, že som zdravý. Teraz to budú tri roky a cítim sa skvele.
Ovplyvnila choroba nejakým spôsobom vašu tvorbu, váš štýl?
Ani nie. Kedysi predtým sme robili hlboké veci na sociálne témy, celú polovicu kariéry. Ale z nich som už tak vyrepovaný, že mi ide viac o tvar hudby ako obsah. Respektíve, nedá sa nepísať text bez obsahu, ale už s ním nejdem tak hlboko. Ako som starší, snažím sa viac baviť a nežiť v napätí, takže aj moja hudba je uvoľnenejšia. Robím aj party pesničky. Pri každej piesni, hlavne pri každom singli, myslím aj na to, aby bola úspešná na pódiu, aby bola pre ľudí. Keď máte nejakú hlbokú tému, na show nepatrí, ľudia sa chcú v piatok večer baviť, nie počúvať strasti národa.
Takže v hudbe sa veľa nezmenilo, ale choroba ovplyvnila môj pohľad na svet. Čo mi kedysi prišlo zásadné a hrozne som riešil, dnes mi príde ako úplne banálna vec. Liečil som sa v štátnej nemocnici, nie na súkromnej klinike, takže som veľa prišiel do styku s realitou. Bol som v Onkologickom ústave sv. Alžbety, kde je na oddelení jedenásť miestností po troch štyroch ľuďoch a len jedna toaleta a jedna sprcha. Pre mužov aj ženy. Všetci tam spolu žijú, každý vám povie svoj príbeh a dokáže vás to tam veľmi zrovnať. Bolo tam pár ľudí, s ktorými som sa tam bavil a za tri dni sledoval, ako ich vynášajú z miestnosti.
Vyprchá z vás všetka energia, pripadáte si ako rozvarená zelenina. Nech sa vám akokoľvek darí, nech ste akokoľvek úspešný, toto vás postaví späť nohami na zem. Stojíte tam za oknom, pozeráte sa na ulicu a viete, že život sa nezastaví, aj keď vy sa tam nevrátite. A je len na vás, ako sa s tým vyrovnáte.
Prečo ste nešiel na súkromnú kliniku?
Zdravotná starostlivosť je u nás v štátnych zariadeniach stále ešte kvalitnejšia, sú tam lepší lekári. Najskôr som bol na súkromnej klinike, ale tam ma skoro zabili. Tvrdili mi, že to je zapuzdrený zápal a na rakovinu mi dali antibiotiká. Je to zákerná choroba. Čudujem sa, že vieme lietať na Mesiac, transplantovať snáď aj hlavu, ale nemáme liek na rakovinu.
Hovorili ste o hudbe, ale je to stále váš hlavný zdroj príjmov? V posledných rokoch je z vás aj úspešný podnikateľ, biznismen.
Momentálne už je hlavným zdrojom príjmov podnikanie. Mám svoju značku oblečenia, mám svoje potravinové produkty, teraz dokonca staviame hotelový rezort v Indonézii, ktorý chceme rozširovať na ďalšie ostrovy... Mám rozpracovaných veľa biznisov a venujem tomu veľa energie. Ale hudba je láska. Aj keby som bol najlepší podnikateľ na planéte Zem, budem ju stále robiť. Je to vášeň, ktorú nemôžem opustiť. Keď pár dní nepíšem, prenasleduje ma rovnaký pocit, ako keď si niečo zabudnem doma.
Je pravda, že máloktorý umelec sa tak vrhol do podnikania. Zaregistroval som vašu tvár na Slovensku aj na bilboardoch pri benzinkách.
Bol som veľmi hrdý na spoluprácu s OMV. Je to obrovský nadnárodný koncern, konzervatívny Rakúšania, ktorí nie sú do všetkého hrrrr. A zrazu visel na všetkých čerpacích staniciach obrovský billboard s mojou pokérovanou tvárou. Koľko dogmy, bariér to zbúralo. Hovoria mi chlapci, ktorí majú tiež tetovanie na tvári, že od tej doby na nich už tak zle nepozerajú. Keď ľudia zistili, že niekto s potetovanou tvárou nemusí byť feťák, „basista“, ale robí veľký biznis, možno sa ich pohľad zmenil.
Takže aj vám to mohlo otvoriť dvere k ďalším zákazkám.
Teraz som uzavrel obrovský biznis s Kofolou, Semtexom. Urobili sme spoločne môj vlastný drink. Mali sme optimistické vízie, že za prvé dva mesiace by sa ich mohlo predať päťstotisíc, predalo sa ich milión. Myslím, že mám taký ten „golden touch“. Keď sa do niečoho pustím, má to väčšinou úspech.
Môžete si dovoliť odmietať ponuky firiem?
Neberiem všetko. Dohromady som už odmietol v spoluprácach tak 600-tisíc. Niektorí raperi alebo influenceri urobia za pár stoviek reklamu na vložky, ale ja nie som ten typ. Keď nie som stotožnený s filozofiou a s produktom, nejdem do toho. Hovorím im: „Dobre, ale chcem ovplyvniť zloženie produktu, vzhľad obalu, marketing, dáte mi voľnú ruku a percentá z predaja...“ Nesnažím sa robiť tvár produktov, ale skôr budovať svoj. A funguje to. Napríklad ten Semtex – zloženie som navrhol sám, plechovku tiež, vymyslel som marketing, jednoducho dávam do neho svoj kreatívny vklad.
Dnes je moderné, že množstvo zahraničných celebrít má svoj vlastný tvrdý alkohol. Vy máte svoj rum, ako vznikla spolupráca?
Roky pijem Captain Morgan, čo vlastne nie je rum, ale liehovina, ale som pomohol boomu tohto alkoholu na Slovensku a už vtedy som si uvedomoval, že len propagujem cudzí alkohol. Začal som s nimi spolupracovať, dávali mi rentu, ale stále to bol produkt, z predaja ktorého šli peniaze do cudzej kasy, nie do mojej. Chcel som to zmeniť.
Teraz mám svoj reálny panamský rum Monsignor, ktorý zreje osem rokov v dubových sudoch, robí ho spoločnosť Pilsa Rums, čo sú zakladatelia Havana Clubu, robili s Fidelom Castrom, takže kvalita je zaručená. Päť rokov trval celý proces, kým sme sa k nim dostali.
Koľko ich rumu pod svojim názvom predáte?
Viac, než si mysleli. Posiela sa v kanistroch a fľaškuje u nás. Prvá várka bola päťtisíc litrov a predali sme ju za dvanásť hodín. Takže druhá objednávka už bola na dvadsaťpäťtisíclitrový barel. A už premýšľam o ďalších drinkoch – miešaný nápoj, ktorý by bol priamo v plechovke. A hľadám netradičné príchute.
Takže na Slovensku sa podobné nové produkty predávajú dobre?
Česko-slovenské publikum veľmi dobre reaguje, moja fanúšikovská základňa produkt hneď podporí, ale zotrvačnosť pomaly klesá. Takže musíte vždy vymyslieť nejaký výkyv na krivke, urobiť zmenu, ktorá predaj opäť nakopne.
Hovorili ste o svojom „golden touch“, myslíte, že máte podnikateľské gény?
Vždy som si na seba vedel zarobiť. Už ako pätnásťročné dieťa, mám asi daný správny spôsob premýšľania. Pre biznis, marketing, aby to nevyzeralo, že ľuďom niečo pchám násilím. Podľa mňa je to tak, že keď niečo ponúkajú ľuďom, robí to až deväťdesiat percent podnikateľov na Slovensku hrozne kostrbato, hlúpo a biznisy im dlho nevydržia.
A pomáha vám, že ste veľmi úspešný na sociálnych sieťach. Aké sú pre vás dôležité?
Je to komunikačný kanál, ktorý mi umožňuje robiť to, čo robím. Bez nich by bolo veľmi zložité dostať sa ku konečnému spotrebiteľovi alebo fanúšikovi hudby. Dnes sú veľmi dôležitou súčasťou každého umelca či influencera. Ale príde mi, že sú trochu dvojsečnou zbraňou, pre iných je to otvorený komunikačný priestor, kde môžu vylievať svoje „ho*ná“. Potom sú siete také zahltené, že mladí nevedia, čo si z toho vziať a čo nie, nevedia oddeliť pravdu od klamstva. Majú z toho v hlavách trochu zmätok.
Máte na mysli rôznych vulgárnych influencerov?
Áno, napríklad som videl profil, kde dievča predkladá rôzne motivačné citáty a k tomu má vyšpúlený zadok do zrkadla. Čudujem sa, že takým nezablokujú profil. Sociálne siete sú pre deti veľmi toxické prostredie. A je na rodičoch, aby ich s nimi naučili pracovať. A keď na svoje deti kašlú, tie si potom hľadajú v našich textoch to, čo nedostávajú od rodičov.
Vy ste mali tiež snahu vychovávať svojich poslucháčov?
Na to nemyslím, skôr ide o to, že ľudia si z mojej hudby vezmú to dobré, to motivačné. Stalo sa, že za nami prišiel do backstage fanúšik, ktorý nám povedal, že stál na streche desaťposchodového domu, na ušiach mal slúchadlá a naša hudba ho presvedčila, aby neskočil. Veľakrát sa nám stalo, že naša hudba niekomu pomohla.
Spomínam, že raz za mnou prišla po koncerte asi tak päťdesiatročná pani a hrozne plakala, tak som ju objal, aby sa upokojila, ona mi hovorí: „Moja dcéra chcela ísť na váš koncert, ale včera zomrela. Bola vážne chorá a strašne vás milovala, do poslednej chvíle počúvala vašu hudbu. Tak som vzala jej lístok a išla namiesto nej. A som rada, že ste ma nesklamali.“
Takže vás niektorí ľudia berú ako morálnu autoritu?
Keď som porazil rakovinu, veľa mladých ľudí mi písalo, že som im dodal silu. Že teraz majú vieru, že sa dá aj táto choroba zvládnuť.
Ako je možné, že sa na vás ľudia takto obracajú? Ako to vzniklo? Hovorili ste, že hudbu píšete už hlavne pre zábavu a nemoralizujete.
Asi to bude tým, že som veľmi otvorený. V rozhovoroch, na sociálnych sieťach. Nesnažím sa hovoriť a konať inak doma, na koncertoch a pred kamerou. Som vždy prirodzený. Všeobecne by sa dalo povedať, že pre úspech na sociálnych sieťach je práve autenticita zásadná. Pokiaľ teda nie ste žena, ktorá tam vystrkuje prsia.
Máte nejaký veľký plán do budúcnosti?
Povedal by som to takto: rád by som sa presadil až na vrchol v úplne inom odbore, ako sú hudba alebo potravinový biznis. Chcem ešte uspieť v niečom úplne odlišnom. Zatiaľ vôbec neviem v čom, ale to život ukáže. Arnold Schwarzenegger bol kulturista a prišiel za ním niekto, či nechce hrať vo filme. A on povedal: „Dobre, skúsim to.“
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.