Hon na čarodejnice v Škótsku zanechal osamelé pohrebisko, na ktorom je pochovaná žena Lilias Adie. Príbeh sa datuje do roku 1704, a odohral sa v malej dedine Torryburn. Celé to začalo v noci, keď druhá žena, Jean Bissetová, večer popíjala. Na druhý deň ju, prirodzene, bolela hlava, triasla sa a bolo jej zle. Ale namiesto toho, aby to pripísala svojmu nočnému záťahu, obvinila Lilias, že použila svoje čarodejnícke schopnosti, aby jej nebolo dobre.
„Toto obvinenie sa jej vymklo z rúk, bol zvolaný cirkevný súd, aby prípad preskúmal. Osoba obvinená na základe takmer žiadnych dôkazov, je počas štyroch týždňov zavretá vo väzbe. Je týraná, šesťkrát vypočúvaná a nakoniec sa počas tohto obdobia priznáva k čarodejníctvu,“ opisuje archeológ Douglas Speirs na portáli BBC. Počas 16. a 17. storočia v Škótsku bolo štyritisíc ľudí obvinených z čarodejníctva.
Stereotypy o ženách
Telo bolo pochované na pobreží, pretože miestny cirkevný duchovný v tom čase veril, že jej telo je toxický odpad a potenciálne zdravotné riziko. Hrob vykopali do medzi prílivovej zóny, pričom ju uzavreli do truhly a pribili na ňu veľký ťažký kameň. To boli opatrenia, ktoré mali zabrániť tomu, aby nevstala z hrobu. „Pre ministra bol problém jednoduchý. Bola agentkou Satana a v tom čase sa všeobecne verilo, že Satan má moc oživovať tých, ktorí zomreli v jeho službách,“ hovorí Spiers.
Celkový počet popráv v Škótsku bol päťkrát vyšší ako bol európsky priemer. V 85 percentách boli obvinené len ženy. Mnohým sa ponúkala otázka, prečo práve ženy? A konečne tu máme odpoveď. Stereotypy. Podľa Louise Yeomanovej za to mohol fakt, že teológovia uvažovali o ženách v zmysle Adama a Evy, pričom Eva je ten slabší článok, keďže neposlúchla Boha a všetkých kvôli nej vyhodili z Raja. Práve vďaka tomu vznikla myšlienka, že ženy neposlúchnu Boha, ale ako o preteky sa vrhnú do náručia diablovi.
„Potom sú tu všetky tie stereotypy, ako že ženy chcú moc, ktorú by nemali mať. Nie sú schopné zvládať moc, ale chcú ju, sú strašne ambiciózne,“ hovorí. Samozrejme, vyskytuje sa aj otázka, aká by mala byť dobrá žena? „Dobrá žena je tichá. Dobrá žena je skromná, starostlivá a opatrovateľská. Ale zlá žena vyvoláva hádky a nie je veľmi starostlivá, a to je presne ten typ žien, ktorý by prijal dohodu s diablom, ktorý by jej navrhol, či by s ním chcela mať sex, uzavrieť dohodu alebo by jej ponúkol moc, aby sa mohla pomstiť susedom, ktorých nenávidí,“ dodáva.
V minulosti naozaj verili, že čarodejnice mali skutočný vzťah s diablom, a preto sa pri akomkoľvek podozrení žena stretávala s otázkami ako: „Kedy ste uzavreli zmluvu s diablom?“ A veľmi rýchlo sa následne objaví otázka: „Kedy ste mali sex s diablom?“
„Takže stereotypizácia žien pravdepodobne vedie k tomu, že ženy sú neprimerane často obviňované a zatýkané ako čarodejnice. Je to niečo ako morálna panika. Žena, ktorá je vnímaná ako povýšenecká, nie je na správnom mieste, berie si veci, ktoré sú vnímané ako od mužov, sa stáva predmetom absolútne neprimeranej búrky nenávisti. A vidíme to aj dnes,“ pokračuje Louise.
Náboženstvo hralo rolu
Počas reformácie bola cirkev pod silným tlakom, aby očistila spoločnosť. Aspoň tak ospravedlňovala svoj hon na ženy, ktoré obviňovali z čarodejníctva. Avšak globálnym kontextom je skôr dedinské čarodejníctvo či myšlienka, ktorá hovorí o ľuďoch škodiacim svojim blízkym práve pomocou mágie.
„Európskym kontextom je elitná predstava démonickej čarodejnice, ktorá je v spojení s diablom. Roky 1500 a 1600 sú obdobím formovania štátu. Vznikajúce štáty si chcú nárokovať, že sú tou správou autoritou, ktorú by mali poslúchať a že Boh je na ich strane. A tak majú povinnosť vykoreniť bezbožnosť,“ hovorí profesor Julian Goodare.
Je faktom, že náboženstvo zohralo v celom tomto hone na čarodejnice obrovskú rolu. „Je to náboženský zločin, alebo ak chcete, ideologický. A nejde o peniaze. Je to o ideách a je to tom, že sú nesprávne. A vy sa musíte zamyslieť nad tým, ako sa niekto bojí pomsty svojich susedov. Ak muž niekoho preklína, sú to len slová, ale keď to robí žena, môže to mať silu,“ pokračuje.
Bohužiaľ, na spomenutú ženu Lilias Adie, sa bude stále spomínať ako na nešťastnú obeť masovej hystérie a mučenia. „Nikdy nebola odsúdená za čarodejníctvo, pretože zomrela skôr, ako sa dostala pred súd. Zomrela na následky zranení spôsobených pri mučení? To sa už nikdy nedozvieme. Ale tým, že ju pochovali medzi značkou odlivu a prílivu, to je naozaj krajné miesto. Hádžu ju do trhliny,“ uzatvára Julian.