Vôbec prvý Krupinský proces sa datuje do roku 1620. Vtedy mešťan Andrej Kramer obvinil Zuzanu Smelinovú, že očarovala jeho dieťa z čoho vraj ochorelo a osleplo, uvádza portál Historiarevue.sk. Obvinená sa pri následnom mučení priznala, že na ulicu vyliala vodu, v ktorej umyla veľkú žabu, aby ten, kto tadiaľ prvý pôjde, na smrť vyschol.
Ďalej sa priznala, že so svojimi tovariškami Neštou a Veronikou chodili ľudí dáviť, premieňali sa na mačky a že dokonca privolali búrku a mráz a tak ničili vinice a sady. Nechýbalo samozrejme ani obcovanie s diablom počas sabatu.
Pri mučiacich praktikách ako bolo mliaždenie prstov, sťahovanie predlaktia povrazom, mučenie španielskou čižmou, mučenie na drevenom koni, pálenie sviečkou a otiepkami slamy by sa k čarodejníctvu priznal asi každý. Magistrát ich nedal zaživa spáliť, ako to bolo vtedy v Európe zvykom, ale rozhodol, aby všetky tri boli na Krkavčej pažiti pri dolnej mestskej bráne sťaté mečom.
Popravy sa vykonávali na troch rôznych miestach - buď priamo pred mestským domom, Krkavčej pažiti a taktiež z juhu na Šibeničnom vŕšku, ktorý je charakteristický už svojím názvom. Mesto v tom čase nemalo vlastného kata na popravy, tak na túto prácu museli volať kata z Banskej Bystrice. V 18. storočí sa pohybovali ceny za popravu okolo 12 zlatých za hlavu.
Ďalší súd sa v Krupine konal v roku 1662, kedy na hranici upálili šesť čarodejníc. Z roku 1667 sa zase zachovali svedecké výpovede čarodejníckych praktikách Žofie Kohútky. Tá vraj mala zakliať miestne kravy, ktoré mali následne stratiť mlieko. Svedkovia vypovedali aj o tom, ako privolala na inú gazdinú silný kašeľ a inú podriapala pod prsník, premenená na mačku. Na základe týchto výpovedí ju po mučení sťali.
Rok 1675 sa v Krupine niesol v znamení ohňa. Hneď zjari vyhorelo mesto, a potom tri razy upaľovali strigy. Nikdy predtým ani nikdy potom nezhorelo v meste za jeden rok toľko žien. Začiatkom júla obžalovali Žofiu Krištofíčku, ktorá nezabudla na svoje spoločníčky, Katrušu, Bábeľku aj Marínu Igaličku. Všetky tieto ženy boli obžalované z dávenia ľudí pomocou najrôznejších mastí a lektvarov.
Všetky tieto ženy sa priznali aj zo spolupráce s diablom a aj so stretnutiami s ním, kde chodili spolu piť a diabol im nakazoval ako, koho a kedy majú ísť dáviť. Rozsudok súdu bol jasný, všetky štyri spomínané ženy skončili na hranici. Jedine Marína Igalička dostala výnimku a bola pred upálením sťatá.
Aby toho nebolo málo, v septembri toho istého roku sa pred magistrátom konalo hromadné vypočúvanie štyroch stoviek svedkov. Tí obvinili osem žien, z ktorých sa šesť k čarodejníctvu priznalo. Všetky však upálili na hranici v klietke. Rok v Krupine ale ešte neskončil. V polovici októbra sa konalo ďalšie hromadné vypočúvanie svedkov, pri ktorom obvinili tri ženy.
Šlo o cez šesťdesiatročnú Katarínu Korčokovú, Mišiačku Piatkovú a Šimoničku. Tá bola obvinená, že jej na prste narástla neidentifikovateľná hrčka. Mišiačka zase, že nútila syna jedného zo svedkov jesť z hrnčeka až kým nedojedol a potom na mesiac ochorel. Všetky tri skončili na hranici.
Poslednú bosorku upálili v Krupine roku 1741. Bola to zároveň posledná poprava bosoriek v strednej Európe. Zhoreli tam vtedy tri ženy: Anna Štibicka, Judita Pelioniska a Doriša Koziarka. Celkovo v rokoch 1620 až 1741 dala inkvizícia v Krupine po obvinení z čarodejníctva a po mučení šesť žien sťať a tridsaťštyri žien spolu s jedným mužom spáliť zaživa. Tri ženy najprv z milosti sťať a potom spáliť a jedného muža dokonca po smrti vykopať a jeho pozostatky spáliť na hranici.
