Doba ide dopredu a s ňou aj technológie, ktoré ponúkajú nové a nové možnosti. Najnovšie sa neuveriteľný kúsok podaril americkým vedcom. Na znovu vytvorenie pesničky od známej skupiny totiž použili mozgové vlny.
Zrekonštruovali skladbu
Americkým vedcom sa podarilo zrekonštruovať „rozpoznateľnú verziu“ piesne od Pink Floyd. Urobili tak na základe impulzov aktivity, ktoré sa pohybovali v určitej časti spánkového laloku mozgu dobrovoľníkov, ktorí počúvali hit „Another Brick in the Wall Part 1“, uvádza sa na portáli Science Alert.
Melódia síce prešla počiatočným spracovaním do podoby spektogramu, aby tak bola kompatibilnejšia s technikami spracovania zvuku v mozgu, avšak spätný proces je pôsobivý z hľadiska svojej vernosti.
„Rekonštruovali sme klasickú pieseň skupiny Pink Floyd z priamych záznamov ľudskej kôry, čím sme získali poznatky o nervových základoch vnímania hudby a o budúcich aplikáciách dekódovania mozgu,“ vyjadril sa Ludovic Bellier z Kalifornskej univerzity v Berkeley.
Spolu so svojimi kolegami sa chcel pozrieť na to, ako by sa mozgové vzorce mohli meniť na hudobné prvky, ako je napríklad harmónia či výška tónu. Napokon prišli na to, že časť sluchového komplexu mozgu, ktorá sa nazýva „superior temporal gyrus“ je spojená s rytmom. Ako sa zdá, táto oblasť je dôležitá z hľadiska vnímania a chápania hudby.
Na to, aby dáta o mozgovej aktivite získali, si tím prizval 29 ľudí, ktorí už mali implantované mozgové elektródy, ktoré im pomáhajú pri liečbe epilepsie. U všetkých dobrovoľníkov sa počas toho, ako počúvali pieseň, sledovalo celkovo 2 668 elektród na zistenie nervových vzorcov.
Údaje, ktoré získali, boli následne analyzované prostredníctvom strojového učenia prostredníctvom tzv. regresného dekódovacieho modelu. Zjednodušene – počítačové algoritmy hľadali korelácie medzi prehrávanou skladbou a tým, čo sa odohrávalo v mozgu ľudí.
Mohlo by to pomôcť aj ľuďom bez schopnosti reči
Prostredníctvom tohto procesu následne mohli vedci obrátiť systém a identifikovať tak skladbu „Another Brick in the Wall“ vďaka reakcii mozgu. Rekonštruovaná skladba je trochu zašumená a skreslená, ale dá sa s istotou určiť, o ktorú pieseň ide.
Tento výskum pomôže, aby sa mozgové vzorce dali lepšie dekódovať. Mohlo by to dokonca pomôcť ľuďom s poškodením mozgu alebo tým, ktorí stratili schopnosť reči.
Dokázali by myslieť na slová, ktorú chcú povedať a na výšku, tón a taktiež textový tok týchto slov. „Zistenia o hudobnom vnímaní by mohli napríklad prispieť k vývoju všeobecného sluchového dekodéra, ktorý by zahŕňal prozodické prvky reči na základe relatívne malého počtu dobre umiestnených elektród,“ píšu vedci.
