Moderná medicína prináša každý deň mnohé prevratné objavy, ktoré nám pomáhajú bojovať proti chorobám spôsobmi, pri ktorých by našim predkom spadla sánka. Spolu s tým však prichádzajú aj nové problémy.
Portál Futurism upozornil na prípad ženy s epilepsiou, ktorej kvalitu života výrazne zlepšil experimentálny mozgový implantát. Po dvoch rokoch sa však dozvedela, že lekári jej ho chcú odobrať. To všetko kvôli firme, ktorá jednoducho skrachovala.
Jej výsledky boli nadpriemerné
Ako uvádza MIT Technology Review, Austrálčanka menom Rita Leggett v roku 2010 dostala experimentálny implantát rozhrania mozog-počítač na sledovanie záchvatov (BCI) od dnes už neexistujúcej spoločnosti Neuravista.
Stala sa tak jasným príkladom toho, ako zásadne môžu neurotechnológie pomôcť človeku. Vtedy však ešte netušila, že zároveň bude ukážkou toho, aké traumatizujúce môže byť, keď experimenty z akéhokoľvek dôvodu skončia.
Ako vysvetľuje nedávny článok v magazíne Brain Stimulation, Leggett, ktorá epilepsiou trpela od troch rokov, mala 49 rokov, keď ju prijali do procesu testovania. A aj keď ostatní účastníci hlásili zmiešané reakcie na implantát, jej výsledky boli viac než sľubné.
Stali sa jedným
Pred tým, než dostala implantát, mala Rita problém s vykonávaním každodenných činností. Po zaradení do výskumu mala pocit, že môže, ako povedala výskumníkom, „urobiť čokoľvek“ a bola schopná zúčastniť sa na mnohých bežných veciach, ktoré mnohí z nás považujú za samozrejmosť, ako je riadenie auta a stretávanie sa s priateľmi.
Vytvorila si symbiotický vzťah s implantátom a hovorila, že ona a jej BCI sa „stali jedným“. Všetko sa však po pár rokoch zmenilo, pretože spoločnosti Neuravista došli peniaze. Pokusným subjektom preto bolo povedané, aby si implantáty dali odstrániť.
Kruté vytriezvenie
Spolu s manželom sa pokúsili zabojovať a dokonca chceli implantát priamo kúpiť. Ako dodáva etik a spoluautor práce Frederic Gilbert z University of Tasmania pre Tech Review, dokonca založili svoj dom, aby sa im to podarilo. Neúspešne.
Rita Leggett sa stala poslednou osobnou, ktorej bol BCI od spoločnosti Neuravista odstránený. „Priala by som si, aby som si ho mohla nechať,“ povedala Leggett Gilbertovi, ktorý s ňou pravidelne robí rozhovory. „Urobila by som čokoľvek, aby som si ho udržala.“
„Nikdy som sa už necítila tak bezpečne a isto... ani nie som taká šťastná, spoločenská a sebavedomá žena, ktorou som bola,“ pokračovala. Výskumník povedal, že jej skúsenosť bola formou „traumy“ a nie je sama.
Musíme zmeniť pravidlá
Viac experimentov, aké robila aj Neurovista, prináša aj viac prípadov ľudí s pocitom straty, ktorý zažívajú na konci pokusov najmä tí, ktorí mali pozitívne výsledky. Za spomenutie stojí napríklad aj incident z minulého roka, keď výrobca bionického oka rozhodol, že jednotky sú zastarané, čo viedlo k tomu, že pacienti, ktorí si ich nechali implantovať, opäť stratili zrak.
Inými slovami, znie to ako dystopická fikcia, že biotechnologické spoločnosti by sa mohli hrať s implantátmi pacientov, ale realita je taká, že sme už do tohto sveta dávno prešli. A ak sa zariadenia, ako je Leggettovej BCI, môžu stať súčasťou človeka, potom ich odstránenie „predstavuje formu modifikácie vlastného ja,“ píšu výskumníci.
Tí argumentujú, že je potrebné aktualizovať práva pacientov, pokiaľ ide o tento druh výsledkov. „Ak existujú dôkazy o tom, že rozhranie mozog-počítač by sa mohlo stať súčasťou ľudskej bytosti, potom sa zdá, že za žiadnych podmienok okrem lekárskej nevyhnutnosti by nemalo byť dovolené, aby bol BCI explantovaný bez súhlasu ľudského používateľa,“ hovoria a dodávajú, že jeho odstránenie by mohlo byť podobné ako násilné odoberanie orgánov, ktoré je nezákonné.
