Ak si si už niekedy povedal, že ľudstvo doslova stratilo rozum, nebol si až tak ďaleko od pravdy. Ako informuje portál ScienceAlert, nová štúdia naznačuje súvislosť medzi klimatickými zmenami v minulosti a poklesom veľkosti ľudského mozgu.
Môže za to aj zmena klímy
Tvrdí to kognitívny vedec Jeff Morgan Stibel z Prírodovedného múzea v Kalifornii na základe analýzy klimatických záznamov a ľudských pozostatkov za obdobie posledných 50-tisíc rokov. Výskum prispieva k nášmu chápaniu toho, ako sa ľudia vyvíjajú a prispôsobujú v reakcii na environmentálny stres.
„Vzhľadom na nedávne trendy globálneho otepľovania je dôležité pochopiť vplyv klimatických zmien na veľkosť ľudského mozgu a v konečnom dôsledku na ľudské správanie.“ píše Stibel vo svojom novom publikovanom článku.
Štúdia skúmala, ako sa zmenila veľkosť mozgu 298 jedincov Homo za posledných 50 000 rokov v súvislosti s prirodzenými záznamami globálnej teploty, vlhkosti a zrážok. Keď sa klíma oteplila, priemerná veľkosť mozgu sa výrazne zmenšila, ako keď bola chladnejšia.
Problém s obezitou
Jeff Morgan Stibel publikoval podobné zistenia aj v minulosti. Ako autor štúdie publikovanej v časopise Brain, Behavior and Evolution v roku 2021 potvrdil, že veľkosť mozgu sa u moderných homo sapiens zmenšila o viac ako päť percent, informuje portál Futurism.
Stibel tiež zistil, že veľkosť mozgu v porovnaní s našimi telami - proces známy ako encefalizácia - sa tiež znížila, a to najmä v dôsledku narastajúcej obezity. Okrem klimatických zmien sa tak pod zmenšovanie mozgu podpísal aj rast našej hmotnosti.
Problémy s hmotnosťou a obezita vo väčšine členských štátov Európskej únie rýchlo narastajú, pričom sa odhaduje, že v roku 2019 malo nadváhu 52,7 % dospelej populácie (vo veku 18 a viac rokov). Podiel mužov s nadváhou a obezitou na Slovensku je piaty najvyšší v EÚ, ženy sú na tom o poznanie lepšie (11. miesto).
Ovplyvňuje nás množstvo faktorov
Napriek tomu však štúdia poznamenáva, že miery „všeobecnej inteligencie a dosiahnutého vzdelania sa počas veľkej časti minulého storočia zvýšili“. Faktory životného prostredia, ako je zdravie, vzdelanie a technológie, mohli v skutočnosti vykompenzovať skutočnosť, že sa naše mozgy zmenšovali – alebo že objem mozgu nie je v silnej korelácii s inteligenciou.
Treba poznamenať, že Stibel použil IQ ako mieru inteligencie. To má dlhú a špinavú históriu ako nástroj používaný na zbavenie volebného práva marginalizovaných komunít a bol tiež široko kritizovaný za zlučovanie rôznych typov inteligencie do jednej príliš zjednodušenej metriky. Stále sa však všeobecne považuje za štandardné kritérium na hodnotenie kognitívnych funkcií.
Stibel znepokojivo poukazuje na to, že „za posledných 30 rokov bol v mnohých častiach sveta zaznamenaný výrazný pokles IQ, pričom k najväčšiemu poklesu došlo v priemyselných krajinách“. To znamená, že environmentálne faktory nemusia byť schopné pomôcť zvýšiť alebo udržať našu úroveň inteligencie z dlhodobého hľadiska. A to už je niečo, čomu treba venovať zvýšenú pozornosť.
