Barbie je dlhé desaťročia popkultúrnym fenoménom. Aj keď sa zdalo, že roky jej najväčšej slávy sú definitívne preč, najnovší rovnomenný film s Margot Robbie v hlavnej úlohe sa postaral o to, že je opäť na výslní.
Málokto však vie, že Barbie ani zďaleka nie je originálnym produktom. Ten vznikol o niekoľko rokov pred ňou a bol to práve Mattel, ktorý sa postaral o to, aby pôvodná bábika naveky upadla do zabudnutia. Toto je príbeh Bild Lilli.
Z komiksu do fyzickej podoby
Lilli bola pôvodne nemecká kreslená postavička, ktorú vytvoril Reinhard Beuthien pre nemecký bulvárny denník Bild. Tá sa stretla s veľkým úspechom a preto sa v roku 1953 noviny rozhodli, že jej vdýchnu život aj vo fyzickej podobe.
Bild preto oslovil Maxa Weissbrodta z hračkárskej spoločnosti O&M Hausser v Neustadt bei Coburg. Ten navrhol prototyp bábiky na základe Beuthienových karikatúr, ktoré dlhé roky v denníku vychádzali. Dostupná bola v dvoch verziách - 30 centimetrov a 19 centimetrov.
Stala sa držiteľkou troch patentov, ktoré predstavovali revolúciu vo výrobe bábik - hlava a krk neboli v jednej forme spojené na pleciach, ale šev bol v strede krku, za bradou; vlasy neboli zakorenené, ale pokožka hlavy bola pripevnená skrytou kovovou skrutkou a jej nohy sa neotvárali, keď sedela.
Nie hračka, ale darček pre mužov
Vyrobená bola z plastu a mala tvarované mihalnice, bledú pokožku a namaľovanú tvár, vysoké úzke obočie a červené pery. Aby toho nebolo málo, nechty na rukách mala tiež natreté červenou farbou, vlasy nosila v cope s jednou kučerou na čele. Končatiny mala vo vnútri pripevnené gumičkami.
Aj keď bola kreslená Lilli blond, samotná bábika sa dala zohnať aj s inými farbami vlasov. Predávaná bola v plastovej tube, jej nohy boli pripevnené k základni stojana, na ktorom bolo označenie Bild-Lilli. Navrhla ho Martha Maar, svokra majiteľa firmy Hausser.
Veľké bábiky sa predávali za 12 nemeckých mariek, malé za 7,50. Pre lepšiu predstavu, v tom čase bola v Západnom Nemecku priemerná mesačná mzda 200 až 400 mariek. Lilli si v trafikách a kioskoch kupovali najmä dospelí, keďže ju považovali za žartový a gýčový darček pre mužov.
Zahraničné kópie
Nemecká brožúra z 50. rokov uvádza, že Lilli bola „vždy diskrétna“ a jej šatník z nej urobil „hviezdu každého baru“, a reklama zo 60. rokov 20. storočia nabádala mladých mužov, aby dali svojim priateľkám ako darček bábiku Lilli, a nie kvety.
Vyrobili sa jej desiatky tisíc kusov a bábiku si nakoniec obľúbili aj deti. Domčeky pre bábiky, izbové doplnky, nábytok a ďalšie drobnosti hračiek v rozmeroch malej Lilli vyrábali nemecké továrne na hračky, aby zarobili na jej popularite medzi deťmi a rodičmi. Mala oblečenie na párty, pláž aj tenis, no nechýbali ani bavlnené šaty, pyžamá, kostýmy či tradičný dirndl.
Čoby detská hračka sa predávala aj v Taliansku a škandinávskych krajinách. V Spojených štátoch ju poznali ako Lilli. Jej dizajn sa snažili okopírovať viaceré spoločnosti, hlavne v Hong Kongu. O podobnú bábiku sa pokúsili aj v Španielsku, no matky v konzervatívnej krajine hračku kritizovali a spoločnosť ich nakoniec musela stiahnuť z trhu.
A potom prišla Barbie...
Keď sa v marci 1959 objavila na trhu bábika Barbie, vyzerala podobne ako Bild Lilli. A niet sa čomu čudovať - bola ňou priamo inšpirovaná. Autorka známejšej bábiky Ruth Handler totiž získala Lilli v Hamburgu a rozhodla sa jej dizajn okopírovať.
Barbie bola vyrobená z vinylu, mala zakorenené vlasy a dodávala sa so samostatnými topánkami a náušnicami. Odhliadnuc od všetkých týchto rozdielov, najstaršie Barbie v mnohých ohľadoch celkovým tvarom a vzhľadom pripomínali Lilli.
Prečo teda nemecká bábika dodnes neplný pulty hračkárstiev? Nuž, nemôže. V roku 1964 získala spoločnosť Mattel všetky práva a patenty na Bild Lilli. Zároveň sa postarala o to, aby sa výroba Lili úplne zastavila v prospech Barbie.
Dokopy sa vyrobila približne 130-tisíc kusov Bild Lilli. Dnes sa z nej stal cenný zberateľský kúsok a jej cena sa pohybuje v niekoľkých tisíckach eur, v závislosti od stavu balenia a oblečenia.
