Spočíva v dobrých vzťahoch, vnútornej spokojnosti aj v pocite, že máš zmysluplnú prácu. Prečo je takáto práca luxusom, vysvetľuje pre portál iDnes psychológ Jan Urban.
Zmysluplná práca nie je len ozdobou kariéry. Je jednou z najcennejších, no zároveň aj najviac prehliadaných hodnôt súčasného života, ktorej dlhodobý nedostatok si spravidla vyberá svoju daň. Jej luxus spočíva v tom, že zmysluplná práca zďaleka nie je samozrejmosťou.
Zmysel práce vzniká vtedy, keď má práca hodnotu nielen ekonomickú, ale aj osobnú a spoločenskú. Nie je to práca, ktorá by musela byť prestížna, dobre platená alebo spoločensky obdivovaná. Je to však činnosť, ktorej výsledok má viditeľnú hodnotu a niekomu skutočne slúži. Zároveň ide spravidla o činnosť, pri ktorej cítiš súlad medzi tým, čo robíš, a tým, kým si a čomu veríš. Teda o činnosť, ktorá prináša hlbšie uspokojenie, podporuje osobný rast a pomáha chápať, že si súčasťou niečoho väčšieho.
To, čo je zmysluplné pre jedného, nemusí byť zmysluplné pre druhého. Zmysel práce sa môže líšiť podľa hodnôt, ktoré vyznávaš, tvojich osobných vlastností aj životnej fázy. Často je to skôr vzťah, ktorý si musíš k práci vybudovať. Napriek tomu majú zmysluplné práce spoločné znaky: dávajú pocit užitočnosti, zodpovedajú vnútorným hodnotám, umožňujú rast a presahujú okamžitý zisk.
Práca, ktorá vyzerá dôležito, ale nič po nej nezostane
Moderný pracovný svet je plný profesií, ktoré sa ako zmysluplné len tvária. Ich názvy znejú dôležito, často sú plné cudzích slov, bývajú dobre platené, spoločensky rešpektované a obklopené aurou významu a jazykom veľkých vízií.
Ich skutočný prínos je však často ťažko uchopiteľný a ani starostlivo udržiavaná fasáda im na zmysle nepridáva. Z diaľky môžu pôsobiť dôležito, no ich dopad na životy ľudí je minimálny.
Príkladom sú činnosti, pri ktorých ľudia trávia roky prácou na „strategických projektoch“, „transformačných programoch“, „riadení zmien“ či „budovaní značky“. Pracujú v zasadacích miestnostiach korporátnych centier, ministerstiev a moderných coworkingových priestorov, obklopení motivačnými sloganmi, pričom dni sa rozplývajú v nekonečných workshopoch, status mítingoch, steering committees a prezentáciách.
Výsledkom sú ďalšie prezentácie, reporty, schôdzky a rokovania, ktoré neslúžia ničomu inému než vlastnej reprodukcii. Nástroje sa menia na cieľ. Práce sa redukujú na starostlivo udržiavaný dojem, že sa niečo deje.
Tieto činnosti nemusia byť vždy úplne zbytočné, ich problém však spočíva v tom, že samy osebe často nevedú k ničomu reálnemu. Neraz neplnia ani funkciu nástroja, ktorý by aspoň sprostredkovane slúžil niečomu skutočne dôležitému. Ani po rokoch sa pri nich zvyčajne nedá nájsť niečo, čo by si mohol považovať za výsledok, hodnotu či niečo hmatateľné.
Aj ľudia, ktorí sa im venujú dlhé roky, sa preto často nedokážu zbaviť nepríjemného pocitu, že ich práca vlastne nič nepriniesla.
Prečo nám bez zmyslu v práci niečo chýba?
Zmysel práce vyrastá z jej dopadu: z toho, že ide o prácu, ktorá niekomu skutočne slúži. Neodvíja sa od jej viditeľnosti, ale od reálnej užitočnosti.
Niekedy je jej dopad priamy a zreteľný, napríklad u lekárov, učiteľov či sociálnych pracovníkov, ktorí vidia výsledky svojej práce na konkrétnych ľuďoch. Inokedy je menej nápadný, no rovnako dôležitý – ako u technikov zabezpečujúcich bezpečný chod systémov, účtovníkov udržiavajúcich organizácie v prevádzke, remeselníkov či pracovníkov služieb, vďaka ktorým spoločnosť ticho a spoľahlivo funguje. Alebo u knihovníkov, ktorí vytvárajú priestor na vzdelávanie.
Príkladom je aj práca človeka, ktorý dlhodobo a systematicky opravuje zle nastavené pravidlá. Nie reformátora ani vizionára, ale niekoho, kto trpezlivo „sedí“ nad procesmi, zákonmi, internými predpismi či IT systémami a odstraňuje drobné chyby, ktoré denne stoja tisíce ľudí čas, energiu a nervy.
Zmysluplnú prácu nespoznáš podľa výšky mzdy, titulu na vizitke ani podľa počtu anglických slov v popise pozície. Jej základnou črtou je, že po sebe zanecháva stopu. Vedie k tomu, že sa niečo mení – k lepšiemu. Niekomu konkrétne a dlhodobo zlepší život alebo spôsobí, že niečo funguje lepšie než predtým. Jej zmysel neleží v aktivite samotnej, ale v jej skutočnom a nepredstieranom dôsledku. Teda v tom, že bez nej by svet okamžite pocítil stratu.
Práca tak môže byť zmysluplná, aj keď je zle platená a spoločensky podceňovaná. Mnohé zmysluplné práce spoločnosť často prehliada. Opatrovatelia, upratovačky, vodiči, pracovníci technických služieb a ďalší nebývajú symbolmi úspechu. Napriek tomu práve v týchto profesiách ľudia často opisujú silný pocit zmyslu, pretože vidia okamžitý a konkrétny výsledok svojej práce.
Nechápavosť voči významu zmysluplnej práce pramení z nepochopenia toho, že ide o ľudskú potrebu s hlbokými koreňmi. Psychologicky súvisí s potrebou užitočnosti, kompetencie a spolupatričnosti. Potrebuješ vedieť, že tvoje úsilie nie je len spotrebou času a neslúži len na zaplatenie účtov. Potrebuješ vidieť výsledky svojej práce a cítiť, že má význam pre druhých aj pre teba samotného. Že patríš k niečomu väčšiemu a trvalejšiemu, než si ty sám.
Čo robí zmysluplná práca s tvojou psychikou?
V práci, ktorá túto potrebu dlhodobo nenapĺňa, ľudia často trpia, aj keď na to zdanlivo „nemajú dôvod“. Majú dobrý plat, flexibilitu, benefity aj uznanie, no chýba im odpoveď na jednoduchú otázku: Na čo to celé vlastne je? Túto otázku si kladieš aj vtedy, keď sa snažíš sám seba presvedčiť o význame svojej práce, alebo keď žiješ v prostredí, kde sa práca chápe najmä ako zdroj príjmu, statusu a identity a jej zmysel sa berie len ako príjemný bonus.
Dlhodobá absencia zmyslu sa neprejaví hneď. Najprv prichádza únava, cynizmus, ironický odstup a pocit, že „už je to jedno“. Neskôr však rastie riziko vyhorenia, úzkostí, depresívnych stavov a vnútornej prázdnoty, ktorá pramení zo straty radosti z dobre vykonanej práce a z pocitu, že tvoje úsilie má význam.
Zmysluplná práca pôsobí proti týmto pocitom ako protiváha. Nie tým, že by odstránila stres, ale tým, že mu dáva rámec a význam. Jedným z jej hlavných psychických prínosov je vyššia psychická odolnosť.
Výskumy v oblasti psychológie práce a wellbeingu ukazujú, že ľudia, ktorí vnímajú zmysel svojej práce, bývajú spokojnejší a šťastnejší. Lepšie zvládajú tlak, neistotu aj pracovné neúspechy – nie preto, že by boli menej zaťažení, ale preto, že vedia, prečo svoju prácu robia. Zmysel funguje ako vnútorný oporný bod, ktorý pomáha prekonať náročné obdobia a znižuje riziko dlhodobej frustrácie.
Zmysluplná práca samozrejme neznamená neustále nadšenie alebo trvalú radosť. Aj ona obsahuje rutinu, konflikty a dni, keď by si najradšej robil čokoľvek iné. Jej zmysel sa neprejavuje v eufórii, ale v istote, že tvoj čas a energia nie sú premárnené. Ako napísal rakúsky psychológ Viktor Frankl, človek dokáže prežiť takmer čokoľvek, ak má prečo.
Zmysel sa nedá oklamať
Význam (a luxus) zmysluplnej práce spočíva v tom, že nie je samozrejmosťou. Aj keď žijeme v dobe bezprecedentného blahobytu, miera úzkostí, depresií a straty zmyslu rastie. Ide o prácu, ktorá vyžaduje kontakt s realitou, zodpovednosť a často aj nepohodlie. Nedá sa nahradiť rétorikou ani simulovať. A ľudia ju často docenia až vtedy, keď o ňu prídu. Až potom si uvedomia, že skutočný luxus nespočíva v tom, koľko za prácu dostávaš, ale v tom, či po nej svet zostáva aspoň o niečo pevnejší, zmysluplnejší a skutočnejší než predtým.
Ak si zmysluplnosťou svojej práce nie si istý, stojí za to položiť si niekoľko jednoduchých, no podstatných otázok: Komu alebo čomu moja práca slúži? Môžem byť na jej výsledky dlhodobo hrdý? Rozvíja ma, alebo ma skôr vyčerpáva a otupuje? Zodpovedá tomu, akým človekom chcem byť? Robieval by som ju aj vtedy, keby bola menej prestížna?
Ak na tieto otázky odpovedáš kladne, je veľká šanca, že tvoja práca má zmysel alebo sa v nej tento zmysel čoskoro objaví. Zmysluplná práca však nie je vždy cieľovou stanicou – jej hľadanie je skôr proces. Niekedy sa objaví nenápadne, inokedy sa vytratí a znovu vráti. O to dôležitejšie je zostať voči sebe pozorný a zmysel svojej práce aktívne hľadať.
Keď máš tú možnosť, hľadaj ho tam, kde svojej práci dobre rozumieš, kde medzi vynaloženým úsilím a skutočným dopadom neleží priveľa sprostredkovateľov a kde je na tvojej práci niečo, čo neslúži len tebe, ale presahuje ťa. A napokon je dobré pochopiť, že zmysel práce nevychádza z jej prestíže, ale z jej konkrétnosti.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.