Kristína a Juraj sú islandofili – už niekoľko rokov žijú na severskom ostrove plnom jedinečných prírodných úkazov a netradičných miestnych zvykov, ako je napríklad pečenie chleba v zemi. Slovenský pár pracuje v lokálnom hoteli na vidieku, vďaka čomu má zabezpečené zvýhodnené ubytovanie aj stravu. Bonusom sú aj výhľady na polárnu žiaru, kvôli ktorej má Juraj na starosti budiť hotelových hostí.
V našom rozhovore sa dozvieš:
- čo priviedlo Kristínu aj Juraja na Island a ako ich dal dokopy
- aké sú životné náklady na Islande a čo je tam prekvapivo lacnejšie ako u nás
- o využívaní geotermálnej energie na vyhrievanie ciest, chodníkov či lávový chlieb
- na aké extrémy počasia Kristína a Juraj len tak nezabudnú
- prečo alkohol na Islande len tak hocikde nekúpite
Obaja ste sa na Island dostali úplne inými cestami. Ako ste sa tu vôbec ocitli a pamätáte si ešte, čo bol ten prvý moment, keď ste si povedali: „Tak toto je krajina, kde asi chvíľu pobudnem“?
Obaja sme na Island prvýkrát prišli najmä za prácou – Juraj už v roku 2014 kvôli plánovanej ceste do Kanady s working holiday vízami a Kristína v roku 2019 pred cestou na Nový Zéland. V tom období nás na Islande spojil Tinder, no stretnúť sa nám podarilo až o pár mesiacov neskôr na Slovensku, počas pandémie koronavírusu.
Nezasiahla nás jedna konkrétna chvíľa, skôr postupné uvedomenie. Pomalší, ostrovný spôsob života nám bol obom od začiatku prirodzený a keď sme už boli spolu, cítili sme, že práve na Islande by sme chceli zostať dlhšie.
Aká je realita cien na Islande? Čo je položka, nad ktorou sa najviac „zaplače“ a tam je to naopak prekvapivo lacné?
V porovnaní so Slovenskom je Island vo väčšine prípadov citeľne drahší. Najviac si to človek uvedomí pri službách – tam sa „zaplače“ asi najčastejšie. Či už ide o opravu auta alebo aj o bežnejšie veci ako kaderník či barber. Prekvapivo však niektoré potraviny bežnej spotreby vychádzajú lacnejšie než na Slovensku.
Bývate na vidieku. O koľko lacnejší je tam život v porovnaní s Reykjavíkom?
V Reykjavíku sme nikdy nežili, takže plnohodnotné porovnanie urobiť nevieme. Minimálne v otázke bývania a základných nákladov však cítime veľký rozdiel. Keďže žijeme a pracujeme na vidieku, náš zamestnávateľ nám za menší poplatok poskytuje ubytovanie aj celodennú stravu, čo výrazne znižuje naše mesačné výdavky.
V Reykjavíku si väčšina ľudí musí bývanie riešiť sama a práve ubytovanie patrí na Islande k najdrahším položkám. Nájsť kvalitné a zároveň cenovo dostupné bývanie v mestách je často veľká výzva.
Hovorí sa, že vysoké životné náklady na Islande sú vyvážené vysokými mzdami. Platí to aj vo vašom prípade? Na akých pozíciách pracujete a aký je z vášho pohľadu priemerný plat v týchto profesiách?
Mzdy sú na Islande vo všeobecnosti vyššie, no čoraz častejšie platí, že životné náklady ich už úplne nevyvažujú – najmä v mestách, kde je dlhodobým problémom dostupné bývanie. My obaja pracujeme v štvorhviezdičkovom hoteli – Juraj na recepcii a Kristína pri večernom servise v hotelovej reštaurácii.
V turizme sa priemerný čistý príjem pohybuje približne okolo 3 000 eur mesačne. Ako sme spomínali, veľkou výhodou práce a života na vidieku je to, že zamestnávatelia väčšinou poskytujú ubytovanie a stravu za symbolický poplatok, vďaka čomu sú naše mesačné výdavky výrazne nižšie a vieme si tak odložiť slušnú sumu.
Býva to takto, ako to máte vy na Islande v gastro sektore bežnou záležitosťou?
V turizme a gastro sektore je to na Islande pomerne bežné, no platí to najmä pre vidiek. Práve týmto spôsobom sa zamestnávatelia snažia prilákať pracovníkov do odľahlejších oblastí. V mestách si ľudia vo väčšine prípadov musia ubytovanie riešiť sami.
Mladí Islanďania často nemajú veľký záujem žiť na vidieku, a tak je práca v turizme obsadzovaná najmä pracovníkmi zo zahraničia. Pre nich je výhodou práve to, že po odrátaní symbolických nákladov na bývanie a stravu si dokážu odložiť slušné úspory
Dá sa na Islande z jedného platu dôstojne vyžiť? Alebo je typické, že ľudia robia príležitostne aj ďalšie joby?
Z jedného platu sa na Islande dôstojne vyžiť dá, no veľmi záleží od toho, kde človek žije. V mestách je to často náročnejšie a veľa ľudí si tam privyrába ďalšími jobmi, najmä kvôli vysokým nákladom na bývanie. Častejšie to však vidíme u cudzincov než u domácich.
Možno to ešte úplne neriešite, ale pozeráte sa už na to, aké sú ceny bývania na Islande? Ak by ste si raz chceli prenajať vlastné bývanie alebo dokonca niečo kúpiť, v akých čiastkach sa dnes pohybujú prenájmy a ceny nehnuteľností?
O kúpe nehnuteľnosti zatiaľ neuvažujeme, ceny v našej lokalite však zo zvedavosti sledujeme aspoň orientačne. V dedinke, pri ktorej žijeme, sa domy s rozlohou okolo 110 m² pohybujú približne na úrovni 350-tisíc eur. Všeobecne ale platí, že čím je lokalita odľahlejšia, tým sú ceny nehnuteľností nižšie. V mestách a najmä v okolí Reykjavíku sú ceny výrazne vyššie, čo je jeden z dôvodov, prečo je bývanie na Islande pre mnohých ľudí veľkou témou.
Juraj, ty máš v práci dokonca takú milú úlohu vykúkať polárnu žiaru a budiť kvôli nej hostí. Spájajú sa ti s touto náplňou práce nejaké úsmevné momenty?
Hostia sa často pýtajú, kde a kedy presne bude a ako dlho potrvá. Jeden z najúsmevnejších momentov si pamätám, keď mi istá pani nechcela uveriť, že v lejaku, ktorý v tom čase bol, auroru neuvidí. Aplikácia jej ukazovala, že sa má objaviť na konkrétnom mieste asi 200 metrov od hotela, a tak sa tam tvrdohlavo vybrala. O pár minút sa vrátila úplne premočená a, samozrejme, bez polárnej žiary.
Na vašom Instagrame ukazujete veci, ktoré si bežný Slovák ani nevie predstaviť – napríklad pečenie chlebíka v zemi. Ako to funguje a chutí takýto lávový chlieb podobne ako ten náš?
Pečenie lávového chleba funguje vďaka geotermálnej energii. Cesto sa uzavrie do nádoby a zakopáva sa do horúcej zeme v miestach, kde prirodzene stúpa teplo. Chlieb sa tak pečie pomaly, zvyčajne 24 hodín.
Chuťou je trochu iný než náš klasický chlieb, je tmavší, hutnejší a jemne sladký. Je to skôr zážitok než každodenné pečenie, ale práve tým je pre Island typický.
V oblasti Mývatn má tento tradičný lávový chlieb takmer „národný“ status a najčastejšie sa podáva s maslom a údeným pstruhom. Ten sa tu údi veľmi pomaly tradičnou metódou, pri ktorej sa namiesto dreva používa sušený ovčí hnoj. Keďže v tejto oblasti kedysi chýbalo drevo aj rašelina, bolo to ideálne riešenie a práve vďaka nemu má pstruh z Mývatnu svoju typickú, jemne dymovú chuť.
Existuje ešte nejaká geotermálna „haluz“, ktorú už miestni berú ako normálku, ale Slováci by asi len nechápavo pozerali?
Geotermálna energia sa tu využíva aj na vyhrievanie chodníkov, ciest a parkovísk, aby v zime nezamŕzali a skleníky plné paradajok či inej zeleniny fungujú celoročne vďaka teplu zo zeme. Pre Islanďanov úplná normálka, pre nás stále malý zázrak prírody (smiech).
Často sa o severských národoch hovorí, že pôsobia chladnejšie, uzavretejšie. Je to tak aj na Islande? A ako je to s komunikáciou v angličtine, je to bez problémov?
Islanďania môžu na prvý dojem pôsobiť rezervovanejšie, no nejde o chlad v negatívnom zmysle. Skôr si viac strážia súkromie a potrebujú čas. Keď si k nim však človek nájde cestu, sú veľmi priateľskí, otvorení a nápomocní. Samozrejme to ale chce aj vlastnú iniciatívu, zapájať sa do miestneho diania a veľmi pozitívne vnímajú aj snahu učiť sa ich jazyk.
Čo sa týka angličtiny, komunikácia je na Islande úplne bezproblémová. Väčšina ľudí ňou hovorí plynule, pretože je to povinný predmet v ich vzdelávacom systéme už od útleho veku a tiež sú neustále vystavení anglicky hovoreným televíznym programom a filmom, ktoré sú len zriedka dabované.
Aké tradičné islandské jedlá by ste odporučili každému pri návšteve ochutnať?
Určite by sme odporučili plokkfiskur – tradičné islandské jedlo z kúskov bielej ryby, zemiakov a krémovej omáčky, ktoré sa často podáva s ražným chlebom. Tiež spomínaný ražný chlieb pečený v zemi, ideálne s maslom a údeným pstruhom. Island je známy aj kvalitnou jahňacinou, rôznymi úpravami rýb a, samozrejme, legendárnym islandským hot dogom, ktorý by mal ochutnať každý návštevník.
Aký majú miestni vzťah k alkoholu? Vraj sa tam dá kúpiť iba v špeciálnych obchodoch a len pár hodín do týždňa…
Alkohol je na Islande pomerne prísne regulovaný. Dá sa kúpiť len v štátnych obchodoch Vinbúðin, ktoré majú obmedzené otváracie hodiny a cez víkend bývajú často zatvorené. V bežných potravinách sa dajú kúpiť len pivá s malým obsahom alkoholu (2%). Práve tieto obmedzenia výrazne formujú aj vzťah miestnych k alkoholu, nepije sa tak spontánne ako u nás, skôr príležitostne a najmä počas víkendov alebo spoločenských udalostí.
O to typickejší je islandský predkrčmový zvyk, keď sa ľudia najprv stretnú doma a až potom vyrážajú von. Takým malým fun factom je, že pivo bolo na Islande zakázané 74 rokov a táto prohibícia sa netýkala žiadneho iného alkoholického nápoja. Ukončili ju až v roku 1989.
Ako vlastne vyzerá spoločenský život na Islande? Chodia sa ľudia niekam zabávať do klubov, stretávať, alebo je to skôr o menších komunitách a domácom posedávaní? Ako to funguje na vidieku – je tam vôbec „kam ísť“?
Spoločenský život na Islande vyzerá trochu inak než u nás. V mestách je bežné, že sa ľudia najprv stretnú doma, dajú si pár drinkov a až neskôr večer vyrážajú do barov a klubov. Život v uliciach sa často rozbieha až pomerne neskoro.
Na vidieku funguje spoločenský život skôr komunitne. Konajú sa rôzne tradičné podujatia, miestne bály a sezónne oslavy. Počas leta u nás funguje aj krčma, kde sa ľudia stretávajú, často je tam karaoke a panuje veľmi uvoľnená susedská atmosféra. Takže aj mimo miest je kam ísť, len má ten spoločenský život trochu iný, pokojnejší rytmus.
Nedávno ste ukazovali miestny drevený kostol, ktorý bol pôvodne postavený u nás na Slovensku a prevezený po mori až na Island. Ako je to so slovenskou komunitou na Islande? Stretávate tam často Slovákov, alebo je to skôr vzácnosť?
Z facebookových skupín vieme, že v Reykjavíku sa krajania stretávajú pomerne pravidelne a organizujú aj väčšie podujatia, napríklad plesy. Mimo hlavného mesta však Slovákov nestretávame až tak často v jednej komunite, skôr jednotlivo.
Veľmi často ich náhodne stretávame v gastro prevádzkach a hoteloch po celom ostrove. V posledných rokoch sa totiž Island stal pre mladých ľudí zo Slovenska veľmi atraktívnou pracovnou destináciou, najmä počas letnej turistickej sezóny.
Island je preslávený extrémnym počasím. Ktorá situácia bola pre vás osobne najpamätnejšia – taká, že na ňu nikdy nezabudnete?
Jedna z najsilnejších skúseností bola, keď sme zostali cez zimu úplne sami uprostred ničoho, pod sopkou Eyjafjallajökull. Fúkal taký silný vietor, že prevrátil lodný kontajner plný vecí, ktorý sme mali vedľa domu. Veľmi pamätná bola aj snehová búrka v júni 2024, ktorá na štyri dni úplne odrezala náš hotel od sveta. Podobná situácia sa, hoci v miernejšej podobe, zopakovala aj v júni 2025, takže možno sa z toho pomaly stáva nová letná tradícia.
Aké sú vaše úplne najobľúbenejšie miesta na Islande? Kam by ste zobrali niekoho, kto chce vidieť pravý Island?
Ak by sme mali vybrať miesta, ktoré pre nás najviac vystihujú pravý Island, určite by to boli Západné fjordy. Momentálne tu trávime mesiac v malej dedinke Flateyri a práve táto časť ostrova má pre nás neuveriteľnú atmosféru – ticho, drsnú prírodu a pocit, že ste ďaleko od všetkého. Všeobecne máme veľmi radi fjordy a sever ostrova, najmä okolie Akureyri, kde sa spája krásna príroda s príjemným mestským životom. A ak by niekto chcel vidieť Island „v skratke“, zobrali by sme ho na polostrov Snæfellsnes, ktorý sa často nazýva miniatúrou Islandu, pretože na jednom mieste ponúka takmer všetko – sopky, vodpády, čierne aj biele pláže, či ľadovec.
Aké sú vaše plány do budúcnosti? Je pre vás Island jasná voľba aj na ďalšie roky, alebo máte niekde v kútiku duše aj myšlienku na návrat na Slovensko? Pripadá to vôbec do úvahy?
Nikdy nehovor nikdy, no momentálne nad návratom na Slovensko vôbec neuvažujeme. Island je pre nás stále miestom, kde sa cítime spokojní. Vyhovuje nám stabilita, ktorú tu máme, nielen pracovná, ale aj sociálna a fakt, že si tu už niekoľko rokov budujeme zázemie do budúcnosti. Dôležitá je pre nás aj komunita a vzťahy, ktoré sme si tu vytvorili. Island nám ponúka pokojný spôsob života, veľa priestoru a jednoduchosť, ktorá nám prirodzene sedí. Práve preto je pre nás zatiaľ jasnou voľbou.