Červená znamená stoj. A hoci tá farba nie je múr, vodič na červenú nesmie vchádzať do križovatky. Žltá neznamená „Pridaj plyn“, ale „Priprav sa na červenú“. Pokiaľ môžete bezpečne zastaviť pred križovatkou, je na žltú treba zastaviť. Pokiaľ by ste ale museli prudko brzdiť a vzniklo by nebezpečenstvo pre ostatných, smiete pokračovať v jazde.
A zelená? Tá znamená voľno. Vodič smie pokračovať v jazde. Ale môže ísť iba vtedy, ak skutočne môže križovatkou bezpečne prejsť. Nie, ak by ju zablokoval alebo napríklad narazil do oneskoreného chodca, píše portál iDnes.
Aj z toho fádneho opakovania je zrejmé, že ten dobre zaužívaný systém troch farieb semaforu má svoje muchy. Podieľa sa síce na spoluriadení premávky, napovedá účastníkom cestnej premávky, ale ponecháva určitý diel iniciatívy na samotných vodičoch. Popri striktných „musíte“ kladie okolnosťami podmienená „môžete“.
Dáva tým priestor ľudskému faktoru, a ten je tiež najčastejším zdrojom chýb. Napríklad pri odbočení vľavo, ktoré krížia protismernú prevádzku. Pri ňom vodič musí dať prednosť protiidúcemu vozidlu, idúcemu rovno alebo odbočujúcemu vpravo. A často aj chodcom alebo cyklistom, prechádzajúcim vedľajší smer. Do jeho „môže“ tým vstupujú nové „musia“.
Tá okolnosťami podmienená voliteľnosť, spolu s priemernou rýchlosťou reakcie konkrétneho vodiča, je potom tou najčastejšou príčinou narastajúceho oneskorenia v prejazde križovatkou, a an najčastejšou príčinou kolízií. Dopravných nehôd. Vodiča totiž pravidlá cestnej premávky sprevádzané svetelnými signálmi semaforu vedú do situácie, ktorá ich núti očakávať zmenu, predpokladať správanie ostatných, a okamžite reagovať na novo sa objavujúci podnet.
Celá tá situácia nie je nepodobná prvému nesmelému bozku: urobím to ja, začnem s tým ako prvý? Stihnem to? Ako zareaguje ten druhý? Mám s tým prestať, pretože ten druhý už robí niečo iné? Bude to dokonalé alebo sa to zase nepodarí? A tú ľudsky prirodzenú trápnosť celej situácie by teraz mohlo vyriešiť štvrté, biele svetlo.
Nie teda pri prvých bozkoch, ale na semaforoch, umiestnených nad križovatkou.
Teraz už dopravu riadia autá samotné
Pokiaľ by sa rozsvietilo biele svetlo, znamenalo by to, že prevádzku už neriadia signály semaforu, ale autonómne vozidlá. Keď sa rozsvieti biele svetlo, signalizuje to, že autonómnych vozidiel sa pri tej jednej konkrétnej križovatke stretlo viac, a sú schopné prebrať kontrolu nad dopravným tokom. Pretože autonómne vozidlá sú schopné spolu bleskovo komunikovať. Vyhodnotiť situáciu a dohodnúť sa.
Bez všetkých tých romantických alebo fatálnych prestávok a prestávok, bez zbytočných zdržaní. Efektívnejšie. Oni totiž „vedia“ kto pôjde ako prvé a ktoré koho pustí. Kde je v tom systéme miesto pre normálnych ľudských vodičov? Pokiaľ svieti biele svetlo na semafore, tak hneď za takýmto autonómnym vozidlom. Stačí sa zaň zaradiť, a ono už ho prevedie križovatkou. Vodičovi stačí nasledovať auto pred nimi. Pokiaľ sa toto auto pohne, pohnú sa aj oni. Pokiaľ zastavia, zastavia sa aj oni. Dopravu počas doby, kedy na semafore svieti biele svetlo, totiž preberajú autonómne vozidlá.
Bojíte sa? Zatiaľ ešte nemusíte
Je to len návrh, koncept pre budúcnosť. Ktorý popísal a teoreticky otestoval Ali Hajbabaia. Profesor z Katedry pozemného staviteľstva a environmentálneho inžinierstva na Štátnej univerzite Severnej Karolíny. Vôbec prvýkrát predstavil ten systém v roku 2020, a odvtedy ho spolu s kolegami z univerzít digitálne „testuje“. Ladí k dokonalosti.
Idea, ktorú pritom rozvíja, sa týka takzvanej distribuovanej koordinácie. Znie to zložito, ale ľudsky popísané ide o nový spôsob riadenia prevádzky na križovatkách, ktorý v princípe na riadenie využíva autá samotné. Teda, tá múdra autá. Autonómne. Ktorá si medzi sebou vymieňajú informácie a spoločne sa dohovoria, ako najlepšie križovatkou prejdú. Technicky je to pre laika zložitejšie.
Aj preto, že počas trvania onoho bieleho signálu prevádzku na križovatke neriadi jeden centrálny počítač, ale jednotlivé autonómne vozidlá spoločne. Jedno každé, preto je to konanie nazývané distribuované. Pričom tie vozidlá sú mobilné, v pohybe. A do komplikovanosti popisovaného systému sa premieta aj to, že je zmiešaný.
V dopravnom toku sa nepohybujú len autonómne vozidlá, ale aj tie riadené ľuďmi, vodiči, ktorí sa počas bieleho svetla na semafore majú pridržať autonómnych vozidiel a nechať sa nimi koordinovať. Viesť.
Viac autonómnych počítačov viac vie
Celé to pritom vychádza z toho, že každé „múdre“ autonómne vozidlo má vstavaný počítač, ktorý dokáže vypočítať jeho rýchlosť, vzdialenosť a polohu. Svoju vlastnú aj tých okolo. Tieto vozidlá tak dohromady vytvárajú sieť pohyblivých riadiacich jednotiek, ktoré dokážu organizovať dopravu efektívnejšie ako priemerný ľudský faktor za volantom.
Ten popis nemožno dopovedať bez dvoch podstatných vecí. A to, že biele svetlo na semafore sa nerozsvieti vždy. Paradigma distribuovanej koordinácie prevádzky na križovatke sa rozbehne len vtedy, ak bude na križovatke tých autonómnych vozidiel súčasne prítomných viac. Len vtedy, ak dokážu tú dopravnú situáciu nasmerovať a zriadiť.
Jedna lastovička jar nerobí a ani jedno autonómne auto nedokáže skoordinovať prevádzku na celej križovatke. Takže pre tieto momenty bude križovatka ďalej spoluriadená tým klasickým a vodičom dôverne známym trojfarebným schémou. Systém priamo závisí od počtu automatizovaných vozidiel prítomných v danom okamihu na mieste. Keď ich nebude dosť, bude sa ďalej jazdiť červená – žltá – zelená.
A tá druhá? To je vlastne odpoveď na otázku, na čo je to všetko vlastne dobré. V krátkosti: umožňuje to vozidlám prechádzať križovatkou (takmer) bez zastavenia.
Ak svieti biela, jednoducho sa len zavesíte a nasledujete príklad vozidla pred vami. Odpadajú tým tie trápne neistoty. Skracuje sa tým doba prejazdu križovatkou, čakanie. Mení sa tým hustota prevádzky – ten sa stáva efektívnejším – a taktiež sa znižuje spotreba paliva.
Konkrétne čísla a zhrnutia, o koľko je takýto systém distribuovanej koordinácie lepší, k tomu nechýbajú. Len teda koncept bol zatiaľ testovaný na mikroskopických simulátoroch, nie v reálnej prevádzke. Mieru oneskorenia „tlmí“ minimálne o 3,2 percenta (a maximálne o 94 percent). V závislosti na tom, koľko sa tých šikovných vozidiel na križovatke stretáva, a ako sa v pomere k bežným a celkom neautonómnym vozidlám v prevádzke koncentrujú.
Čo samozrejme vyzerá sľubne do budúcnosti. S narastajúcim zastúpením autonómnych vozidiel v bežnej prevádzke tak scenár, v ktorom sa prežije trojfarebná schéma a nad prevádzkou v križovatke tu a tam preberú kontrolu koordinujúcu sa inteligentné vozidlá, neznie nepravdepodobne. Či potom ľudským vodičom napovie biele svetlo alebo iný signál? Na to si asi budeme musieť počkať.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.