Viktória Žiaková má so životom v zahraničí bohaté skúsenosti. Tentoraz zakotvila v Paríži – meste, ktoré si mnohí spájajú s romantikou a vôňou croissantov. Realita však nie je vždy taká poetická a lokálny život tu okrem širokých možností sprevádzajú aj bezdomovci, štrajky a chaos veľkomesta.
V našom rozhovore sa dozvieš:
- o čom si Viki myslela, že si na to v Paríži nikdy nezvykne
- koľko stojí mesačný prenájom parížskeho bytu
- ako to vyzerá v meste počas pravidelných protestov
- o tom, ako vykradli auto jej priateľa
- čo je v Paríži lacnejšie ako u nás
Paríž je pre väčšinu ľudí synonymom romantiky, módy a Eiffelovky. Ty si však zažila aj tú odvrátenú stránku – život v reálnom Paríži. Pamätáš si ešte, aký bol tvoj prvý dojem, keď si tam prišla žiť?
Keď som pred štyrmi rokmi prvýkrát prišla do Paríža, okamžite som pocítila obrovský kontrast medzi Slovenskom a Francúzskom. Mesto neustále pulzuje životom — všade je ruch, stále sa niečo deje a Paríž akoby nikdy nespal. Najviac ma však prekvapilo množstvo ľudí bez domova. Takmer na každom rohu stáli stany a popri Seine ich neraz nájdete aj desať vedľa seba. Ľudia bez domova sa tam umývajú, bol to pre mňa veľký šok.
Vtedy som však vôbec netušila, že tu raz budem žiť — a dnes na to všetko pozerám úplne inými očami. Paríž ponúka nespočetne veľa možností, čo je na ňom naozaj úžasné. Každý piatok môžete zájsť do iného baru a pokojne až do konca života sa nestane, že by ste sa ocitli v tom istom! (smiech)
Paríž je jedno z najnavštevovanejších miest na svete. Aké je to žiť v meste, kde sú turisti úplne všade?
Už ma z toho niekedy ide poraziť (smiech). Všade sú zápchy a trvá minimálne hodinu, kým sa človek dostane o osem kilometrov ďalej z domu do práce. V tomto mi veľmi chýba môj malinký Trenčín. Keď som prišla do Paríža, mala som pocit, že si na to nikdy nezvyknem. Neustále rady a zložité presúvanie sa z miesta na miesto sú jednoducho veľmi nepohodlné.
Veľa ľudí sníva o Paríži, ale málokto si uvedomuje, koľko tam reálne stojí život. Vedela by si priblížiť, koľko napríklad stojí nájom bežného bytu?
Ak si hľadáte bývanie ako pár, prenájom bytu s rozlohou približne 40 metrov štvorcových v dobrej lokalite, ktorá nie je úplne odrezaná od centra, vás vyjde okolo 1 500 eur mesačne — a to je ešte veľmi dobrá cena, ak máte šťastie. V centre Paríža sa dvojizbový byt pohybuje minimálne od 2 000 eur vyššie.
V Paríži sa dajú nájsť aj lacnejšie ubytovania, ale často skôr v menej bezpečných štvrtiach. Myslíš, že sa to oplatí – ísť na úkor bezpečia, alebo je podľa teba lokalita tak dôležitá, že sa radšej oplatí si priplatiť?
Ubytovanie sa dá síce nájsť pomerne rýchlo, no v niektorých nebezpečnejších častiach sa to naozaj neoplatí — aspoň podľa zlých skúseností mojich kamarátok. Preto je lepšie investovať do hľadania viac času a spraviť si poriadny research. Dá sa tak objaviť fajn bývanie aj v odľahlejších častiach Paríža za primeranejšiu cenu a vzdialenosť sa dá vďaka hromadnej doprave bez väčších problémov zvládnuť.
Mnohí Francúzi napríklad odmietajú byty na prízemí, pretože tam je tak 90-percentná pravdepodobnosť, že sa vám niekto vláme do bytu.
Zodpovedá tamojšia mzda životným nákladom? Koľko je taký priemer a dá sa z nej normálne vyžiť alebo je to o veľkom uskromnení?
Priemerný plat v Paríži sa pohybuje okolo 3 000 eur mesačne, pričom minimálny je približne 1 600 eur. Záleží však samozrejme od toho, kde človek býva — v centre Paríža už minimum na dôstojný život určite nestačí. S priemerným platom 3 000 eur sa už dá žiť dobre, hoci veľká časť peňazí ide práve na nájom.
Väčšina Francúzov tak volí stratégiu investovania do domu alebo bytu mimo Paríža — radšej dochádzajú aj hodinu a pol s cieľom vybrať si pokojnejší a menej nákladný život na vidieku.
Pamätáš si, čo ťa najviac šokovalo cenou – nejaký produkt alebo služba, pri ktorej si si povedala „fú, tak to je presteľ”?
Čo sa týka cien, najväčší prestrel sú určite cigarety — tie tu stoja približne 13 eur, čo je na miestne pomery naozaj veľa.
A naopak – je niečo, čo je v Paríži lacnejšie, ako by človek čakal? Aké sú ceny potravín v Paríži v porovnaní so Slovenskom?
Veľmi ma prekvapilo, že hormonálna antikoncepcia je v Paríži všetkým ženám poskytovaná zadarmo, teda hradená štátom. Myslím si, že podobný systém by mali zaviesť aj u nás na Slovensku a v ďalších krajinách.
Ďalším príjemným prekvapením je kvalita mäsa v obchodoch — je skutočne vysoká, čo veľmi oceňujem, pretože nikto nechce, aby sa mu na tanieri objavil nejaký nekvalitný „bordel“. A keď už ide o konkrétne ceny, človek si tu vie kúpiť výborné víno s kvalitným zložením za 3 – 4 eurá. Pri jeho pití má pocit, akoby si doprial prestížnu značku.
No a čo je ešte lacné, no neúsmevne? Prostitútky. Je tu jedna konkrétna ulica, kde ženy samy seba ponúkajú za veľmi smiešne čiastky.
Spomínala si, že v Paríži sú bežné manifestácie – vraj aj trikrát do mesiaca. Kvôli čomu?
Väčšinou ide o protesty kvôli dôchodkom, ďalej proti plánom štátu zvyšovať dane, najmä bohatým, ktorí platia aj 50 %, čo je naozaj obrovské zaťaženie. Protestujú však aj ľudia bez práce, podporovaní štátom, ktorí tvrdia, že nedostávajú dostatočné finančné prostriedky a nemajú vhodné bývanie. Naposledy sa konali protesty ľudí bývajúcich v domoch poskytovaných štátom — sťažovali sa, že ich bývanie nespĺňa ich predstavy.
Takéto veľké protesty krajina dlhšie nezažila — štrajky zamestnancov, uzatváranie nemocníc, hromadné demonštrácie a problémy v doprave. Pocítila si zmeny v dopravných službách v Paríži, nákupoch, prevádzkach, práci alebo v atmosfére na ulici medzi ľuďmi?
Je pravda, že Francúzi dokážu ulice a cesty skutočne zablokovať. V dôsledku protestov sa zruší vyučovanie v škole, obmedzí práca aj doprava, pretože na uliciach je obrovské množstvo protestujúcich. Tieto dni bývajú fakt bláznivé.
Zvonka vyzerá Paríž nádherne, ale aký je pocit bezpečia v skutočnosti? Hovorí sa, že sú tam krádeže áut či vlámania bežné – zažila si niečo také aj osobne?
Ja osobne nemám skúsenosť s tým, že by sa ma niekto snažil napadnúť alebo okradnúť. Nedávno sa však stalo môjmu priateľovi, že mu vykradli auto zaparkované pred fitness centrom — z kufra mu zmizli dva MacBooky, slúchadlá aj pas. A to za bieleho dňa, na mieste, kde sú kamery. Takéto veci sa však stávajú asi v každej metropole, preto treba byť obozretný. Do častí, kde hrozí nebezpečenstvo však nechodím, takže v sebe nepociťujem strach.
Ako ťa prijali miestni? Sú Parížania na cudzincov otvorení alebo si cítila odstup?
Keďže ja som už predtým hovorila po francúzsky, prijali ma dobre. Ak by ste však vytiahli angličtinu, je to úplne no-go — vôbec nie sú prispôsobiví a budú vás nepriamo ignorovať. V kruhu ľudí sa vás bez francúštiny potom už nikto ani nesnaží zapojiť do rozhovoru.
Keď sa povie Parížan, väčšina ľudí si predstaví niekoho s bagetou pod pazuchou, baretkou na hlave a vínom v ruke. Ako ďaleko je tento stereotyp od reality?
Paradoxne, ľudia, ktorí nepochádzajú priamo z Paríža, ale z odľahlejších miest či francúzskeho vidieka, tento stereotyp plnia viac než miestni. Chcú si totiž užiť život v Paríži s kávou za 10 eur a so svojím pudlíkom. Baretku som na Parížanovi však ešte nikdy nevidela (smiech). S bagetou sa naopak stretávam každý deň — každá parížska rodina si k večeri kúpi obrovskú bagetu. A stereotyp, ktorý tu naozaj platí je ten, že takmer každý tu fajčí cigarety.
Čo sa tebe osobne najviac páči na francúzskej kultúre a ich spôsobe života?
Mne sa veľmi páči, že Parížania radi zdieľajú veci medzi sebou — nazvala by som to tak trochu „rodinkárčenie“. Keď ide partia ľudí večer von, najprv idú spolu na večeru, diskutujú, preberajú zaujímavé témy, pijú víno a jedia syr, ešte skôr, než sa vyberú spolu zabaviť do baru.
Našla si si v Paríži také miesto, kde by si si vedela predstaviť založiť rodinu alebo je to skôr mesto na mladé roky – život bez záväzkov? Premýšľaš niekedy o návrate na Slovensko, alebo možno budúcnosti niekde úplne inde?
Som typ človeka, ktorý má rád cestovanie a skúšanie nových krajín na život. Tým, že som žila tri roky v Holandsku, napríklad už presne viem, že tam nechcem žiť. Zatiaľ mi však Paríž príde celkom flexibilný — každá jeho časť je úplne iná. Nájdete tu časti pre mladých študentov, pokojnejšie oblasti na okraji mesta aj živé obchodné štvrte. Je z čoho vyberať.
Najviac mi tu však chýba príroda. Samozrejme, sú tu parky a rôzne umelo vytvorené zelené plochy, ale nedá sa tu užiť si hory. Myslím si však, že by som si vedela v Paríži založiť rodinu. Zvykla som si na mestský život a keby som mala relatívne dobrý príjem, veľmi by mi to vyhovovalo. Paríž je skvelý v tom, že má perfektné dopravné spojenia — vlaky, lietadlá, mestskú dopravu — všade sa dá rýchlo dostať.
V budúcnosti by som si však možno chcela skúsiť život v Španielsku, Taliansku alebo Švajčiarsku, ideálne v meste bližšie k horám alebo v pokojnejšej oblasti. Vrátiť sa na Slovensko si však už neviem predstaviť, nielen kvôli platom, ale aj politickej situácii. Keby som tam nemala rodinu a kamarátov, ani by som o tom neuvažovala.