Vedci po celom svete sú fascinovaní prípadom muža z Francúzska, ktorému po magnetickej rezonancii odhalili, že 90 % jeho mozgu tvorí tekutina, nie mozgové tkanivo. Tento fenomén je spôsobený stavom nazývaným hydrocefalus — nadmerným hromadením tekutiny v mozgu, ktorá postupne stlačila mozgové bunky na tenkú vrstvu pozdĺž lebky.
Napriek tomuto extrémnemu zníženiu objemu mozgu muž žije úplne bežný život, pracuje, je ženatý a má dve deti. Jeho IQ síce meria len 75, čo je pod priemerom, no stále mu umožňuje fungovať v spoločnosti bez vážnych obmedzení.
Tento prípad prekvapuje odborníkov, pretože doterajšie poznatky o mozgu naznačovali, že takáto strata mozgového tkaniva by mala viesť k výrazným mentálnym a fyzickým problémom. Vedci však dnes pripúšťajú, že mozog je oveľa plastickejší a adaptabilnejší, než sa pôvodne myslelo.
Kognitívny psychológ Axel Cleeremans z Université Libre de Bruxelles využíva tento prípad na podporu svojej teórie o „radikálnej plasticite“ mozgu. Podľa nej nie je vedomie lokalizované len v jednej časti mozgu, ale rôzne oblasti mozgu sa môžu prispôsobiť a prevziať jeho funkcie. Tento objav nás núti prehodnotiť, ako rozumieme mozgu a jeho schopnostiam.
Prípad tohto muža ukazuje, že aj napriek výraznému poškodeniu mozgu môže človek viesť plnohodnotný život, čo otvára nové možnosti v liečbe mozgových porúch a rozširuje naše chápanie ľudskej neuroplasticity.