Keď v auguste minulého roka dorazil do slovenských kín mafiánska snímka MIKI, ktorý sme v našej recenzii označili za komerčne najzaujímavejší slovenský film, ktorý za posledné roky prichádza do kín. Už vtedy sme sa však písali, či bolo šťastné rozdeliť príbeh nášho najznámejšieho mafiánskeho bossa na dve časti. Dnes už poznáme definitívnu odpoveď.
Z Mikiho Černáka, chlapca z Telgártu, sa stal rešpektovaný šéf mafiánskej skupiny. Černákovi to však nestačí. Chce ovládnuť celé Slovensko. Stať sa bossom všetkých bossov. Cesta na vrchol je však lemovaná zradcami a mŕtvolami. A Černák podcenil tú najsilnejšiu mafiu, aká kedy Slovensku vládla – politikov a ich tajnú službu.
Koniec cesty
Pokiaľ niekomu pri prvej časti prekážalo, že hlavná postava je vykresľovaná ako milý človek, ktorý spadol do zlého sveta, tu to už veľmi neplatí. Miki stráca ľudskú tvár a stáva sa z neho nekompromisný mafiánsky boss, ktorý si ide tvrdo za svojím.
Postupne sledujeme všetkých aktérov podsvetia, pričom tvorcovia - aj keď príliš neriešia mená - divákovi aspoň vysvetľujú, kto šéfuje ktorej oblasti Slovenska. Toto bolo niečo, čo mnohí prvej časti (a koniec koncov aj my) vyčítali a vyzerá to tak, že tvorcovia kritiku aspoň sčasti vypočuli.
Najväčším ťahúňom celého filmu je opäť raz skvelý výkon herca Milana Ondríka, ktorého Miki je uveriteľný človek zo stredného Slovenska, ktorý sa postupne cez špinavé biznisy, úvodné pocity viny, strach, vraždy, chladnokrvnosť a klamstvá postupne dostal na vrchol podsvetia. Ondrík tak opäť potvrdzuje, že je jedným z najkomplexnejších slovenských hercov súčasnosti.
Lepší a drsnejší
Ostatní herci nezaostávajú a zároveň sa skutočne podobajú na reálne osobnosti, za čo musíme tvorcom naozaj zatlieskať. Na plátne uvidíme aj mnohé známe scény, ktoré sú v záverečných titulkoch doplnené o skutočné dobové zábery. Napumpovaný rozpočet je cítiť z každej scény a verzia Slovenska v najdivokejších 90. rokoch vyzerá naozaj uveriteľne.
Opäť musíme pochváliť kameru Mária Ondriša a scenár od Mira Šifru sa z udalosťami popasoval o niečo lepšie ako v prípade MIKI-ho. Hudba síce niekedy až príliš duní do uší, no to môže byť len vecou kinosály. ČERNÁK je dynamickejší, zaujímavejší, akčnejší a drsnejší ako jeho predchodca, čo priamo súvisí aj s vývojom hlavnej postavy.
Príjemne prekvapil aj strih, ktorý je svižnejší a niekedy sa nebojí ani experimentovať či používať zaujímavé prechody, na ktoré v slovenských filmoch nie sme ani zďaleka zvyknutí. Pred pol rokom, po premiére prvého filmu som písal, či by nebolo lepšie predsa len filmy spojiť dokopy, aby bolo ich tempo na rovnakej úrovni, keďže MIKI je o poznanie pomalší film.
Dnes však už s čistým svedomím môžem povedať, že obsiahnuť celú životnú cestu najznámejšieho mafiánskeho bossa v jednom filme by si zbytočne vyžadovalo skratkovitý dej. To však zároveň nič nemení na tom, že ČERNÁK je v porovnaním s MIKI-m lepší, väčší, drsnejší a komplexnejší. Jednoducho slovenský film, ktorý rozhodne musíš vidieť na veľkom plátne.
Fascinácia zlom
Na záver je tu ešte jedna vec - mnohí ľudia kritizujú tvorcov za to, že film glorifikuje vraha a mafiánskeho bossa Mikuláša Černáka. Treba si však uvedomiť, že ľudia sú jednoducho fascinovaní zlom a chcú ho vidieť na plátnach a obrazovkách, to však automaticky neznamená, že ho chcú vidieť za oknami a v uliciach.
Hannibal Lecter, Hans Gruber, Loki, Joker, Jordan Belfort (Vlk z Wall Street) či ktorýkoľvek sériový vrah z true crime seriálu na Netflixe nás vedia uchvátiť a sledujeme ich so zatajeným dychom, no nie je to preto, lebo ich činy schvaľujeme. Mikuláš Černák je jednou z najzásadnejších osobností 90. rokov na Slovensku - priniesť jeho príbeh je tak nielen žiadané, ale aj legitímne.
Onen pocit z glorifikácie vo veľkom súvisí aj s rozdelením jeho príbehu na dve časti. Zatiaľ čo v pokračovaní vidíme aj Mikiho tvrdý pád na dno, prvý film ukazuje zlého chlapca, ktorému úspešne prešiel každý zločin, ktorý spáchal. Aj preto je dôležité sa na filmy pozerať ako celok.
