Lotri, čo tu sedeli, platili za obzvlášť ťažké alebo masové vraždy, Al Capone bol zase najväčším gangstrom všetkých čias, a niekomu hovorili Guľomet, takže bolo hneď všetko jasné.
Ja som za to, že som sedel v Alcatraze, zaplatil pár dolárov, píše Milan Vodička pre iDnes.cz.
Alcatraz, to je konečná. Keď sem priviezli vraha Strúda, rozplakal sa. To meno znie, ako keď zachrastia okovy a naveky zapadnú železné mreže.
Pritom San Francisco a sloboda boli tak blízko. Turisti sa sem k väzenskému ostrovčeku prezývanému Skala dostanú loďou za pätnásť-dvadsať minút. Teraz ich majú vystriedať po viac ako šesťdesiatich rokoch opäť väzni. Prezident Trump chce zo sanfranciskej atrakcie urobiť zase kriminál pre tých najhorších zločincov Ameriky.
Alcatraz, to bola najťažšia väznica Ameriky, kde trest bol zostrený výhľadom na najkrajšiu panorámu krajiny. Mrakodrapy San Francisca boli na dosah, a kto chcel, mohol sa mrežami pozerať, ako sa pod ladnými oblúkmi mosta cez Zlatú zátoku naťahujú prsty hmly. Drásavá ukážka toho, aký skvelý je svet tam vonku. Na tú krásu hľadeli bídníci považovaní za nenapraviteľné alebo príliš nebezpečné na to, aby bručali v takých väzeniach ako Sing Sing alebo Folsom.
Život v Alcatraze, pokiaľ sa trestanec práve blahovo nepokúšal prekopať na slobodu, bol prostý, plný jedla a nadbytku súkromia. A nudy.
Len si to skúste predstaviť. Na to, že ste tam za trest, vstávate neskoro, o pol siedmej. Po raňajkách a prepočítaní idete pracovať, teda pokiaľ patríte medzi hodných väzňov, pretože práca je v Alcatraze za odmenu. Deň pozostáva z kŕmenia a dvanástich počítaní. Vo štvrť na päť končí práca, potom prepočítanie, potom hneď večera. Štvrť hodinky pred piatou ste zamknutí vo svojej cele, svetlá zhasnú o pol desiatej. Dobrú pruhovanú noc, pekne sa zožierajte.
Tak to ide deň za dňom. V Alcatraze sú len samotky. Zato sa tam veľmi dobre jej, aby sa väzni nebúrili. Zo štíhlych vrahov sa tak rýchlo stávali obtloustlí vrahúni. V jedálni ešte visí menu pre posledné raňajky z 21. marca 1963, kedy väznicu zrušil Robert Kennedy. Vločky a miešané vajíčka, mlieko, hrianky, chlieb, maslo, káva, kompót. Chutilo by vám? Všade okolo na galériách dozorcovia s puškami, nad vami nádoby so slzným plynom. Tak čo, chutilo by vám?
Život vo väznici bol jasne nalinkovaný. Ak väzni kosili dobrotu, bývali v bloku B, na „Broadwayi“. Keď kosili dobrotu ešte viac, mohli pracovať a požičiavať si knižky. Dozorcovia dávali pozor, aby to neboli krvákmi, šteklivé príbehy, alebo dokonca niečo, čo by mohlo pomáhať k úteku. Ale tlačené slovo je najmocnejšia zbraň, to sa vie. A tak si väzni v roku 1962 urobili plávacie vesty podľa návodu v nevinnom časopise Domáci majster.
Hlavy tam ležia dodnes
Spätne to vyzerá, že Alcatraz tu bol hlavne preto, aby odtiaľ väzni utekali; toľko filmov bolo o útekoch z Alcatrazu natočených. Za 29 rokov, kedy bol Alcatraz väzením, sa pokúsilo o útek 36 zločincov, takmer všetci boli chytení alebo zastrelení. Len päť je dodnes nezvestných a má sa za to, že sa utopili v zálive, kde teplota málokedy vystúpi nad desať stupňov, silné prúdy tiahnu plavcov do Pacifiku a ešte tam križujú žraloky.
Napriek tomu väzni stále pokúšali svoj žreb. Najslávnejší útek, ten, ktorý ste asi videli s väzňom Clintom Eastwoodom, sa udial v júni roku 1962. Traja väzni si týždne prekopávali chodbičky zo svojich ciel a každú noc, aby prekabátili dozorcov, namiesto seba dávali do postele umné atrapy svojich hláv. Ich cely aj s dierami v stene a atrapami sú tam dodnes k videniu. Nie však väzni: ušli a zrejme sa utopili. Alebo nie? Veď mesto bolo predsa tak blízko. Sú to iba dva kilometre...
Na nápad, že práve tu mohla byť najťažšia väznica Ameriky, musela prísť mimoriadne potmešilá hlava. Väzni zo svojich ciel počuli, ako žije mesto oproti zálivu. „Za tichých večerov bolo počuť vysoký smiech žien a hudbu, ako sa niesli nad vodou,“ povedal mi Donald Hurley, ktorý strávil na ostrove detstvo ako syn dozorcu a potom sa tam každý deň vracal, aby turistom predával knihu svojich spomienok.
Žili tu nielen Hurleyovci. Rodiny tu mali všetci dozorcovia. Nebáli sa bývať na ostrove s najväčšími lotrmi? Hurleyho otázka trochu prekvapí: "Nie, tu bol predsa taký pokoj. Žiadne autá, žiadne semafory, prepadnutie ani vlámanie ako tam naproti," povie a ukáže hlavou smerom k bielym mrakodrapom San Franciska.
Ako som sedel a ležal
Faktom je, že ten deň bol v Alcatraze skutočne veľký pokoj. Keď ma chceli zavrieť, bolo to skoro bez svedkov. Dostal som pokyn, aby som vliezol do cely. Prásk! Mreža za mnou s rachotom zapadla.
Sadám na kavalec pre pocit, aké to je sedieť v Alcatraze. Žiadny sa nedostavil.
Tak som si na ten kavalec ľahol. Vŕzgalo to, pretože to bola len drôtenka. Natiahol som sa, ruky pod hlavou, ako som to vídal vo väzenských filmoch. Cela je strašne malá. Dusí ako hladný hroznýš. A ku všetkému je jedovato zelená. Tu sa predsa nedá žiť. Nedá sa odtiaľ ani utiecť.
Našťastie dostávam amnestiu, mreža sa zase roztvorí, my turisti máme určité výhody.
Teraz Trump chce, aby turistov vystriedali najbrutálnejší recidivisti. Alcatraz má byť znovu symbolom práva a tvrdosti voči zločinu. Je trochu záhadou, prečo to chce, keď by prestavba Alcatrazu stála veľa peňazí av súčasných väzniciach je vraj napodiv zatiaľ dosť voľných kavalcov vzhľadom k nedávnemu pokrokárskemu prístupu byť na zločincov dobrí a nechávať ich vonku, pretože oni sa určite polepšia.
Tak uvidíme, kto po mne zdedí kavalec v tej zelenej cele.