Navštívila hodinu hry na flautu v hudobnej škole na námestí Piazza di Sant’Apollinare. Po nej chvíľu preberala so spolužiačkami ponuku brigády na módnom festivale, ktorú dostala, potom šla domov. O pol ôsmej večer už stála v spoločnosti akéhosi dievčaťa na zastávke, odkiaľ sa mala vydať autobusom domov do Vatikánu.
Lenže tam v ten večer, 22. júla, 15-ročná Emanuela nikdy nedorazila. Rodičia ju už nikdy nevideli. Dodnes sa nevie, čo sa s ňou stalo. Čím menej bolo jasných faktov, tým viac sa objavovali domnienky a teórie, ktoré križujú politiku, vatikánske tajomstvá aj svet teroru a zločinu.
Ako sa odvíjali fakty: BMW, „Američan“ a Turkesh
Na vatikánskom území žijú prevažne duchovní, kňazi, kardináli, biskupi, ale tiež civilní zamestnanci cirkvi. Patrili k nim aj rodičia Emanuely. Rodina Orlandi žila vnútri Vatikánu viac ako sto rokov. Pre cirkev pracovali ako služobníctvo, jej otec slúžil priamo v pápežskom dome.
Keď sa Emanuela nevrátila z flauty domov, rodina Orlandi ju začala v uliciach medzi Vatikánom a hudobnou školou sama hľadať. Následne zašli na políciu, ktorá ju deň na to vyhlásila za nezvestnú. O jej zmiznutí informovali noviny.
Začali sa objavovať prvé sporné informácie, stopy, svedectvá. Prvé z nich priniesol mladý agent talianskej tajnej služby, ktorý vysliedil tmavozelené BMW. To údajne šoféroval muž, ktorého s dievčaťom zodpovedajúcim Emanuele videli večer, keď zmizla, dvaja policajti. Agent auto našiel v servise, malo rozbité okno po údere zvnútra. Zistil, že auto patrilo nejakej žene, ďalej však nedosiahol, pretože ho nadriadení z prípadu odvolali.
Dve svedectvá hovorili o stretnutí s dievčaťom, na ktoré sa hodil popis Emanuely. Ľuďom vraj tvrdila, že utiekla od rodičov. Potom ale do temného, ťaživého príbehu vstúpil aktér a linka, ktorá pátranie sprevádzala dlho. Prvýkrát, 5. júla, zavolal muž, ktorému sa neskôr kvôli prízvuku jeho taliančiny začne hovoriť „Američan“. Preukázal sa nahrávkou Emanuelinho hlasu a vysvetlil, že volá v mene teroristickej organizácie, ktorá chce dievča vymeniť za Mehmeta Ali Ağcu, fašistu väzneného za pokus o atentát na pápeža Jána Pavla II. v roku 1981.
Neskôr ako dôkaz jej väznenia predložil „Američan“ jej školskú legitimáciu, doklad o zaplatení školného a kartičku, ktorú údajne popísala Emanuela. Keď sa domohol priamej linky s vtedajším vatikánskym štátnym sekretárom Agostinom Casarolim, nasledovalo celkom 16 telefonátov. Okrem toho doručili údajní únoscovia kazetu, ktorá mala dokumentovať mučenie väzneného dievčaťa. Polícia usúdila, že Emanuela na nahrávke nie je, ale aby v slede udalostí nebolo málo rozporov, záhad a neistôt, jeden zo špeciálnych vyšetrovateľov neskôr tvrdil, že záznam, ktorý polícia predložila rodine a neskôr médiám, nebol ten, ktorý získala.
Viac svetla a faktov do veci nepriniesol ani tajný „Američan.“ Kedykoľvek sa ho druhá strana snažila naviesť k jednaniu o podmienkach jej oslobodenia, kedykoľvek si povedala o pádnejší dôkaz únosu a zadržiavania, reakciou bolo mlčanie, odďaľovanie a žiadna vôľa k jednaniu.
V auguste sa potom objavuje na scéne Turecká proti-kresťanská oslobodenecká fronta – Turkesh. Aj táto organizácia tvrdí, že Emanuelu uniesla, a aj ona požaduje, aby bol Ağca prepustený. Ani ona ale nejde ďalej. Pozná síce detaily z jej súkromného života, dôkaz o jej väznení ale neposkytne. Žiadna talianska ani zahraničná tajná služba nemá žiadne doklady ani o existencii samotnej teroristickej skupiny Turkesh.
Až šesť mesiacov po zmiznutí mladej občianky vatikánskeho štátu prehovorí pápež. Emanuelin prípad je záležitosťou medzinárodného terorizmu a Svätý stolec urobí všetko, čo je v ľudských silách, aby mal dobrý koniec, uistil Ján Pavol II. rodinu Orlandi v ich dome.
Potom sa čokoľvek, čo by sa blížilo priamym faktom, zastavilo. Na dlhé roky. To spôsobilo, že v roku 1997 rímska prokuratúra prípad dievčininho zmiznutia pre nedostatok dôkazov odložila. Teroristickú hypotézu oficiálne označuje za nepravdivú.
Keď v roku 2013, krátko po svojom vymenovaní do funkcie, pápež František rodine oznámil, že „Emanuela je v nebi“, rodina chápe. Nielen, že to znamená, že je mŕtva, je to pre ňu tiež priznanie, že aj napriek tomu, že Vatikán hlásal, že o celej veci nič nevie, pretože sa ho to netýka, poznal pravdu.
Ako sa utrhli z reťaze domnienky: vatikánske sexuálne orgie
Príbeh zmiznutia Emanuely sa začal doslova topiť v nánose najdivokejších hypotéz, teórií a konšpirácií. Snáď žiadny iný prípad neposkytol taký priestor pre špekulácie odkazujúce na najrôznejšie strany a snažiace sa vec objasniť najpestrejšími motívmi.
Bola tu linka obviňujúca údajnú tajnú vatikánsku prostopašnú hriešnosť. Teórie celkom popierali únos - keby sa predsa ktokoľvek pokúšal slečnu z jednej z najrušnejších rímskych ulíc odvliecť, muselo by to predsa vzbudiť pozornosť! Odišla teda dobrovoľne – a podľa jednej verzie mierila na orgie za vatikánskymi stenami. Novinár Pino Nicotri po starostlivom štúdiu spisu usúdil, že sa už pred zmiznutím zúčastnila divokých večierkov s vysokými vatikánskymi funkcionármi, v ten večer ale pri orgiách nezomrela. Záhadný „Američan“ aj Turkesh mali len odkloniť vyšetrovanie, nasmerovať ho preč z Vatikánu.
Vatikánskym smerom ukázal aj preslávený exorcista Gabriele Amorth. Dievča sa podľa jeho tvrdení, rovnako ako iné dievčatá, stalo obeťou siete vysoko postavených vatikánskych pedofilov. Mladé slečny im mala zaobstarávať samotná vatikánska polícia. A cirkev obvinilo aj svedectvo, ktoré tvrdilo, že Emanuela pred zmiznutím prehlásila, že bola vo vatikánskych záhradách niekoľkokrát zneužitá „niekým, kto mal blízko k pápežovi.“
Tajné služby
Že sa Turkesh ukázal byť fiktívnou organizáciou, ešte nevysvetlilo, prečo ju ktosi vtiahol do hry. Mohli to byť skutoční páchatelia, ktorí sa snažili vyšetrovateľa zmiasť? Pokiaľ áno, mohli byť napojení na talianske tajné služby, súdila ďalšia teória, pretože Turkesh vo svojich telefonátoch uvádzal informácie, ktoré mali poznať len vyšetrujúce úrady.
Z temnej oblasti bezpečnostných zložiek pochádza aj zásah agenta Stasi Güntera Bohnsacka. Do tragického príbehu sa vplietol tým, že sa objavilo tvrdenie, že to Stasi posiela Vatikánu listy v taliančine a turečtine. Snažili sa tak vytvoriť spojenie medzi Ağcou a reálne existujúcou teroristickou, ultranacionalistickou, fašisticky krajne pravicovou organizáciou Šedých vlkov. Zadanie Operácie Papst malo prísť rovno od KGB. A svoju verziu si presadil aj sám Ağca, podľa ktorého dievča uniesli bulharskí členovia Šedých vlkov. Emanuela mala stále žiť za stenami kláštora kdesi v strednej Európe.
Vatikán a mafia. A množstvo špinavých peňazí
Na začiatku ďalšej teórie stál anonymný divácky telefonát do jednej talianskej televíznej relácie. Ak chcete prípad Emanuely Orlandi vyriešiť, je potrebné otvoriť kryptu rímskej baziliky Sant’Apollinare a pozrieť sa, kto je v nej pochovaný. Identifikácia pozostatkov priniesla ťaživú otázku. Naozaj. Prečo bol v cirkevnej krypte, osadenej diamantmi, pochovaný boss mafiánskej organizácie Banda della Magliana? Prečo si do cirkevného stánku našiel cestu zločinec? A dostavili sa aj hypotetické odpovede - bolo to preto, že mafián Enrice De Pedis nechal za úplatok uniesť Emanuelu Orlandi.
Následne niekdajší člen mafiánskeho trustu Antonio Mancini vypovedal, že v telefonátoch z roku 1983 poznal iného člena Bandy della Magliana. A bývalá De Pedisova priateľka doplnila, že mafia dievča uniesla na zadanie arcibiskupa Paula Marcinka, vtedajšieho riaditeľa Vatikánskej banky. Únos mal byť súčasťou vnútorných vatikánskych mocenských hier. Emanuela vraj bývala zdrogovaná niekoľko dní u bossovej milenky, ktorá ju podľa inštrukcií previezla a pri benzínovej pumpe vnútri Vatikánu predala komusi v kňazskom rúchu. Úrady nakoniec vyhodnotili svedectvo drogovo závislej mafiánky ako nedôveryhodné.
Lenže k tomu pribudli ďalšie, opačné, Manciniho vysvetlenia mafiánsko-vatikánskej hry. Vatikánska banka si totiž požičiavala peniaze od tej v Miláne (Banco Ambrosiano), a Marcinkus ich následne posielal do Poľska, domova pápeža Jána Pavla II., na podporu hnutia Solidarita. Ako s tým súvisí Banda della Magliana? Cez Banku Ambrosiano mala prať peniaze sicílska mafia, a keď banka v roku 1982 skrachovala (mimochodom, kvôli praktikám svojho riaditeľa), bol únos vatikánskej občianky cestou, ako mafia tlačila na Vatikánsku banku, aby požičané peniaze povracala. Celkom vraj išlo o vypraných 200 miliónov dolárov. Odkaz mala Vatikánu skrz Emanuelin únos doručiť práve Banda della Magliana, povedal v roku 2012 niekdajší mafián Mancini.
Bankové nelegálne praktiky s mafiánskymi peniazmi vystupujú v spletitom a záhadnom príbehu ešte inak. A aj túto verziu priniesol telefonát do televízie. Volajúcim mal byť v roku 2011 bývalý agent tajnej služby. Podľa jeho tvrdení bolo dievča zadržané v psychiatrickej liečebni v Londýne. Prečo musela zmiznúť? Pretože jej otec o praní špinavých peňazí Vatikánskou bankou a Bankou Ambrosiano vedel. Bolo ju treba držať v mlčaní.
Sériové vraždy. A „Američan“ znovu na scéne
Novinár Max Parisi a sudca Otello Lupacchini sa na prípad pozerali v prvej dekáde tohto tisícročia z celkom inej perspektívy. Úplne opustili svet mafie, politiky, tajných služieb, vatikánskych orgií aj terorizmu, a prišli k mnohým vraždám žien, ku ktorým došlo medzi rokmi 1982 a 1990. Patrili k nim aj nevyriešené prípady Katy Skerlovej a Simonetty Cesaroni. Spolu s Emanuelou Orlandi z nich vyčnieva aj 15-ročná Mirelli Gregori, ktorá zmizla v Ríme len 40 dní pred Emanuelou, a ani jej telo sa nikdy nenašlo.
Záver dvojice je jednoduchý - všetky boli obeťami sériového vraha. Dievčatá a ženy oslovil s ponukou práce, čo by zodpovedalo tomu, že niektoré svedectvá hovorili o Emanuele v spoločnosti muža s taškou firmy Avone, ktorý ich vylákal, uniesol a zabil.
Neskôr dostala Parisiho a Lupacchiniho teória dokonca možného páchateľa. A nie je nám neznámy, dostal obrysy tajomného „Američana“, ktorý volal nielen rodine Orlandi, ale aj Gregori. Vynoril sa v roku 2013, jeho pravé meno bolo Marco Accetti, a vyšetrovateľom tvrdil, že bol jedným z Emanueliných únoscov. Jej zadržanie vraj malo byť len dočasné, plán sa ale pokazil, hovoril. Polícia ho vyhodnotila ako narcistického chvastúňa a patologického klamára, ale do príbehu nakoniec predsa len akosi sedel.
Analýza jedného jeho telefonátu rodičom Mirelli totiž hlas naozaj prisúdila Accettimu. A v konverzácii vtedy úplne presne popísal, čo malo dievča pri svojom únose oblečené. V roku 2016 Accetti uviedol, že hrob Katy Skerlovej je prázdny, čo sa aj potvrdilo.
Ďalšie vatikánske otázniky
Tým sa hypotézy, náznaky, špekulácie a teórie nekončia. Je tu napríklad zástupca veliteľa vatikánskych četníkov Raoul Bonarelli. Keď ho matka Mirelli náhodou v roku 1985 zahliadla ako člena pápežovho sprievodu, bola si istá: je to muž, ktorý s jej dcérou sedel pár dní pred jej zmiznutím v bare.
Vo vyšetrovaní sa pritom Bonarelli objavuje ešte inak. Deň pred svojím vypočúvaním u sudcu kvôli Mirelli Gregori v roku 1993 telefonoval s vysokým pápežským hodnostárom monsignorom Bertanim. Polícia volanie nahrávala a vypočula, ako mu Bertani kládol na srdce: Nehovorte talianskej polícii nič o našom vlastnom, vatikánskom vyšetrovaní prípadu Orlandi. Vatikán teda klamal, keď tvrdil, že sa kauzou nikdy nezapodieval.
O tom, že Vatikán pozná pravdu o osude Emanuely, vypovedal v roku 2009 boss Banda della Magliana Maurizio Abbatino, ktorý začal spolupracovať s políciou. Tvrdil, že za zmiznutím vraj stála dohoda medzi jeho šéfovským predchodcom a Vatikánom. A o tom, že Vatikán niečo vie, bol presvedčený aj rímsky prokurátor Giancarlo Capaldo. V roku 2012 to povedal nahlas vo verejnom vyhlásení. Deň na to bol zbavený úradu.
Špekulácie sa na prípad zmiznutého dievčaťa zlietavali ďalej, našli sa dopisy a popierala sa ich autenticita, pátralo sa po pozostatkoch, otvárali sa hrobky dvoch princezien, robili sa testy DNA. Náznaky, ktoré zhŕňa aj dokument na Netflixe z roku 2022, ukazovali na Londýn, kam údajne Vatikán dievča ukryl. Vzduch napĺňali ďalšie divoké slová iných mafiánov, napríklad o nočných potulkách pápeža Jána Pavla II. a dvoch poľských monsignorov za vatikánske steny, kam „určite nechodil svätiť domovy.“
Uprostred toho všetkého rodina Orlandi ďalej trvala na pátraní po pravde. Predovšetkým Emanuelin brat Pietro. Až prišiel zlom.
Vyšetruje Rím, ale prvýkrát aj Vatikán
V januári 2023 Vatikán otvoril svoje prvé oficiálne vyšetrovanie prípadu, dnes už 40 rokov starého. Pápež František ním poveril hlavného vatikánskeho prokurátora Alessandra Diddiho. V máji zahájila tretie vyšetrovanie rímska prokuratúra, mesiac nato Vatikán vyhlásil, že všetky svoje dôkazy a materiály rímskym kolegom predá na posúdenie. Taliansky parlament aj napriek vatikánskym protestom k prípadu vytvoril špeciálne komisie.
Pápež František o Emanuelinom únose prehovoril ako vôbec prvý pápež od roku 1983. S napätím sa očakáva kniha Georgea Gänsweinea, dlhoročného osobného sekretára a blízkeho dôverníka pápeža Benedikta. Má vyjsť v januári budúceho roka a autor ohlásil, že v nej o prípade Orlandi vyjaví všetko, čo vie.
Zatiaľ to neznamená, že by sa veci sprehľadnili. Vatikán už stačil ukázať prstom dovnútra rodiny Orlandi. Upozornil na to, že Emanuelina sestra sa v roku 1978 podľa vtedajšieho rodinného duchovného pri spovedi sťažovala, že ju obťažoval jej strýko. A že pripomína aj muža s taškou Avone, ktorý bol spomenutý svedkami. Je teda možné, že páchateľ pochádza priamo z rodiny obete! „Tú možnosť úplne vylučujeme,“ reagovala na obvinenie dnes už mŕtveho strýka rodina na tlačovej konferencii. Pripomenuli, že strýko pôsobil po zmiznutí ako rodinný tlačový hovorca. Keby čokoľvek spáchal, verejné vystavovanie sa by pravdepodobne nevyhľadával.
Do budúcnosti sa Pietro Orlandi pozerá s trochou nádeje. Za pravdou a odhalením sa z celej rodiny derie s najväčšou urputnosťou. Má svoj dôvod, ženie ho aj pocit viny a výčitky. V ten osudný deň ho jeho mladšia sestra požiadala, či by ju do hudobnej školy neodviezol. Lenže v uliciach metropoly bolo príšerne horúco, nechcelo sa mu. Odmietol, Emanuela sa na neho preto trochu hnevala, byt opustila ľahko nahnevaná.
„Stále sa pýtam samého seba, či by k tomu došlo, keby som ju do školy vzal,“ vyčíta si. Aj preto chce vedieť, čo sa stalo. „Počas všetkých tých rokov nevieme, či je Emanuela živá alebo mŕtva. Svoj boj povediem až do konca,“ je si istý.
