Ráno 1. mája roku 1933 musia byť moskovské ulice čisté. Žiadne protispoločenské živly, rozvracači či kriminálnici k výtržnostiam šancu nedostanú. Tak znelo predsavzatie šéfa tajnej polície OGPU Genricha Jagodu a Matveja Bermana, vedúceho systému pracovných táborov Gulag.
Ich plán sa začal realizovať už na sklonku februára. Masívnymi raziami. Kordóny vojakov a policajtov sa bez akejkoľvek vzájomnej koordinácie, ale so to väčším zápalom, pustili do hromadného zatýkania na uliciach. Kľúč bol jednoduchý.
Tí, ktorí nemali pri sebe potrebné doklady, boli zatknutí. Namiesto väzníc, ich však poslali až k tomskému Narymu, na Sibír a ku Kazachstanu. Tam mali osídľovať a obrábať miestnu pôdu.
Prvým problémom však boli už samotné doklady, ktoré sa začali vydávať až na samom sklonku decembra 1932. Boli novou nezažitou vecou. Takže keď na moskovských uliciach prepukli vo februári organizované razie, väčšina obyvateľov ich stále ešte nevlastnila.
Zadržiavaní boli aj ľudia na ceste do práce alebo z práce. Bolo jedno, že boli továrenskými robotníkmi, straníckymi hodnostármi či matkami od rodín. Naložili ich do nákladných vagónov a odniesli bez stopy do Tomska na Sibír.
Deportácie
Tu sa nachádzal najväčší triediaci tábor. Teda skôr mal nachádzať. Pre príjem deportovaných mal byť pripravený k 1. máju, projekty ho dimenzovali na 15-tisíc ľudí. Lenže už v marci sem začali prúdiť konvoje vlakov naplnené zadržanými - a hotového nebolo nič. Priemerné denné teploty sa vtedy pohybovali okolo deviatich stupňov Celzia, v noci klesali pod nulu. A za drôtenými ohradami mrzlo v apríli už dvadsaťpäť tisíc ľudí, zozbieraných na moskovských uliciach.
Že tu boli bezdôvodne, omylom? To potvrdzuje aj správa Vasilija Arsenjeviča Veličky, miestneho vedúceho komunistickej strany. Uviedol zoznam konkrétnych chybne zadržaných a deportovaných ľudí.
Lenže Jagoda ani Berman nič také čítať nechceli. Keď sa rúba les, lietajú triesky. A oni predsa čistia ulice od protištátnych živlov a budovateľsky osídľujú sibírske pustiny.
Preplnený tábor však bolo treba preriediť. Veľmi rýchlo totiž dochádzalo jedlo, voda, oblečenie, a priestor. Z tábora v Tomsku boli teda deportovaní preložení na riečne bárky a vyvezení po rieke Ob. Až k ostrovu Nazino, ktorý sa má stať ich novým domovom.
Čo sa dialo na ostrove sa dozvieš na ďalšej strane.