Slovensko má za sebou jeden z najnapínavejších súbojov o prezidentské kreslo v histórii. Kampaň nabrala pred druhým kolom na obrátkach. Influenceri sa predbiehali vo zverejňovaní videí, v ktorých vyjadrili podporu svojmu favoritovi.
Prezidentské voľby sa nezaobišli ani bez antikampane. Posledné dni vzbudila pozornosť falošná webová stránka Ivana Korčoka, ktorú, ako sa neskôr ukázalo, mal založiť bratislavský podnikateľ Igor Cako. Kampaňovanie neutíchlo ani v čase moratória a ešte večer pred voľbami členovia Hlasu vyzývali k volebným urnám voličov, aby Slováci neumierali vo vojne.
Napínavé volebné dvojtýždnie však už máme za sebou a do Grasalkovičovho paláca zasadne Peter Pellegrini, ktorý získal nadpolovičnú väčšinu hlasov. Jeho protikandidát Ivan Korčok tak úspech z prvého kola prezidentských volieb nezopakoval. Kto sa stal novým slovenským prezidentom je jasné. Poznáš ho však dostatočne?
Štúdium a politická kariéra
Peter Pellegrini sa narodil 6. októbra 1975 v Banskej Bystrici. Vyštudoval odbor financie, bankovníctvo a investovanie na Univerzite Mateja Bela vo svojom rodnom meste a Ekonomickú fakultu na Technickej univerzite v Košiciach.
Od roku 1998 podnikal a v politike sa začal angažovať v roku 2002, keď sa stal asistentom poslanca Smeru Ľubomíra Vážneho. O štyri roky neskôr už za Smer prvýkrát zasadol v Národnej rade SR. Od roku 2012 bol dva roky štátnym tajomníkom na ministerstve financií.
V roku 2014 bol krátko ministrom školstva, v rokoch 2014 až 2016 predsedom parlamentu. Pred nástupom do čela vlády bol od marca 2016 podpredsedom vlády a ministrom pre investície a informatizáciu.
Premiérske kreslo získal v turbulentných časoch
Do úradu premiéra nastúpil Pellegrini v marci 2018, keď vrcholila kríza okolo vraždy novinára Jána Kuciaka, ktorá vyvolala v krajine mohutné demonštrácie. Vtedajší prezident Andrej Kiska ho poveril zostavením kabinetu po tom, ako prijal demisiu tretej vlády Roberta Fica.
Na čele kabinetu skončil Pellegrini po porážke vo voľbách vo februári 2020. Ako volebný líder síce doviedol Smer-SD k lepšiemu výsledku, ako strane predpovedali prieskumy verejnej mienky, napriek tomu sociálni demokrati skončili v opozícii. Pellegriniho vláda potom podala demisiu.
Vybral sa vlastnou cestou
Pellegrini v máji 2020 najprv vyzval Roberta Fica na rezignáciu z čela Smeru-SD. Nakoniec sa však rozhodol opustiť Smer, ohlásil odchod zo strany a založenie vlastného politického subjektu - strany Hlas-SD. Spolu s ním odišlo aj niekoľko ďalších jej členov ako Denisa Saková či Erik Tomáš.
V minulosti pôsobil Pellegrini v dozorných radách viacerých spoločností a bol členom vedeckej rady Univerzity Mateja Bela.
Prezidentské ambície
Peter Pellegrini spočiatku nechcel byť prezidentom. V septembri 2023 sa krátko pred parlamentnými voľbami vyjadril v relácii Na telo, že nad kandidatúrou ani neuvažuje. „Treba ešte robiť, a nie sa odpratať niekde na reprezentatívnu funkciu,“ reagoval vtedy na jednu z diváckych otázok.
Svoj postoj však neskôr zmenil. Svoju kandidatúru oficiálne ohlásil v januári tohto roka. Odôvodnil to vysokou podporou, ktorú mu ľudia zverili. Peter Pellegrini bol totiž od začiatku prieskumov verejnej mienky favoritom prezidentských volieb. Podarilo sa mu to aj obhájiť aj vo finále.
V kampani ho podporili koaličné strany Smer-SSD aj SNS. Získal aj podporu neúspešného kandidáta na prezidenta a predsedu Maďarskej aliancie Krizstiána Forróa.
Peter Pellegrini od začiatku kampane hlása, že jeho prioritou je vniesť do slovenskej spoločnosti pokoj. V zahranično politickom smerovaní neplánuje žiadne zásadne zmeny ako napríklad vystúpenie Slovenska z NATO a Európskej únie.
Pellegriniho pri prezidentských povinnostiach nebude sprevádzať žiadna osoba. Už vopred to avizoval po viacerých výzvach, ktoré mu adresoval predseda koaličnej SNS Andrej Danko.
