Väčšina Slovákov vie spamäti vymenovať všetkých prezidentov modernej Slovenskej republiky. Dáva to zmysel - nateraz ich totiž bolo veľmi málo, len päť. A zatiaľ čo prvý prezident Michal Kováč bol zvolený na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, ostatní sa už uchádzali o hlasy občanov.
Voľby, z ktorých postupne vzišli Rudolf Schuster, Ivan Gašparovič, Andrej Kiska a Zuzana Čaputová však ukrývajú príbehy ľudí, na ktorých sa tak často nespomína - porazených v druhom kole. V nasledujúcich riadkoch ti pripomenie štvoricu Slovákov, ktorí boli tesne pred bránami prezidentského paláca, no nakoniec sa doň nedostali.
Prezidentské voľby 1999 - Vladimír Mečiar
Nebyť priamej voľby prezidenta, v roku 1999 by sa do paláca cez parlament s takmer istotou dostal Vladimír Mečiar. Nakoniec sa však pravidlá zmenili a o hlave štátu rozhodovali priamo ľudia. Najväčšia opozičná strana HZDS preto nemala na výber a do volieb postavila svojho predsedu Mečiara.
Ten počas predvolebnej kampane viedol rétoriku, že kandiduje len preto, lebo koalícia nechala uväzniť Ivana Lexu, kontroverzného bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby. V samotných predvolebných diskusiách bolo jasné, že hlavný súboj zvedú Rudolf Schuster a Vladimír Mečiar. V jednej z nich, len tri dni pred voľbami, sa kandidatúry v prospech Schustera vzdal Michal Kováč.
Na prvom kole volieb prezidenta 15. mája 1999 sa zúčastnilo 2 984 424 (73,89 percenta) voličov. Postúpili z neho Rudolf Schuster (47,38 percenta hlasov) a Vladimír Mečiar (37,24 percenta hlasov).
V prípade druhého kola išlo o najvyššiu účasť voličov v histórii Slovenska - k urnám prišli vyše tri milióny ľudí (75,45 percenta voličov). Rudolf Schuster zvýšil náskok a s 57,18 percenta hlasov sa stal druhým prezidentom, zatiaľ čo Vladimír Mečiar s 42,82 percentami musel skloniť hlavu.
Prezidentské voľby 2004 - Vladimír Mečiar
Nie však nadlho. O päť rokov sa do prezidentského paláca totiž snažil dostať opäť. A všetko vyzeralo byť na omnoho lepšej ceste, aj keď časy svojej najväčšej slávy mal už dávno za sebou. V prvom kole jednoznačne získal najväčší počet hlasov - 650 242 (32,73 percenta).
Na druhom mieste skončil len veľmi tesne Ivan Gašparovič, ktorý len o 3 644 hlasov predbehol politika a diplomata Eduarda Kukana. Pre zaujímavosť, o druhé funkčné obdobie sa uchádzal aj Rudolf Schuster, nezískal však ani 7,5 percenta hlasov.
V druhom kole volieb sa už karta otočila, a aj keď Mečiar získal 40,08 percenta hlasov, Gašparovič až 59,91 percenta. Tým sa Mečiarova politická kariéra začala definitívne uzatvárať. Neskôr sa jeho strana nedostala ani do parlamentu a on sa stiahol z verejného života.
Prezidentské voľby 2009 - Iveta Radičová
V roku 2009 bolo Slovensko na najlepšej ceste mať prvú prezidentku. Okrem toho, že v prvom kole kandidovali hneď tri (na rozdiel od aktuálnych prezidentských volieb, ktoré sú od začiatku čisto mužskou záležitosťou), sa Ivete Radičovej podarilo prebojovať do druhého kola s 38,05 percenta hlasov.
Prvý skončil Ivan Gašparovič (46,71 percenta hlasov), ktorý bol v lepšej pozícii na obhájenie druhého funkčného obdobia. A tento cieľ sa mu nakoniec podarilo úspešne dotiahnuť do konca.
V druhom kole získala Iveta Radičová, profesorka, sociologička a neskôr jediná žena, ktorá bola slovenskou premiérkou, 988 808 hlasov. Ivan Gašparovič ich však získal až 1 234 787 a stal sa opäť prezidentom. Radičová sa neskôr po páde svojej vlády v roku 2011 vrátila na akademickú pôdu.
Prezidentské voľby 2014 - Robert Fico
Robert Fico chcel počas svojej dlhej politickej kariéry zastávať takmer všetky vysoké funkcie v štáte. Niekedy mu to vyšlo (premiér), inokedy zase nie (sudca Ústavného súdu a prezident). Bol rok 2009, keď Fico vyslovil pamätnú vetu „Môžem vás ubezpečiť, že v roku 2014 už v politike nebudem.“
V roku 2013 následne oznámil, že plánuje kandidovať v prezidentských voľbách v marci 2014. Prieskumy ho jasne favorizovali, svojho času dokonca atakoval 45 percent. V prvom kole ale nakoniec získal len 28 percent. Nebolo to toľko, ako si predstavoval, stále však išlo o najlepší výsledok spomedzi všetkých štrnástich kandidátov.
Na druhom mieste sa umiestnil nezávislý kandidát Andrej Kiska, ktorý na favorita stratil len štyri percentá hlasov. Aj tentokrát sa však karta otočila a v druhom kole jasne zvíťazil Kiska - od ľudí dostal 1 307 065 hlasov, Ficovi sa nepodarilo získať ani 900-tisíc hlasov.
Prezidentské voľby 2019 - Maroš Šefčovič
Predposledné prezidentské voľby priniesli hneď niekoľko zvratov. Tým najväčším však bolo odstúpenie Róberta Mistríka v prospech Zuzany Čaputovej. Mistrík totiž na kampaň vynaložil najväčšie množstvo financií a pomerne dlho bol aj favoritom v prieskumoch.
Masívna podpora demokratických kandidátov nakoniec v prvom kole priniesla jasné víťazstvo Zuzany Čaputovej, ktorá získala 870 415 hlasov. Na druhom mieste sa umiestnil Maroš Šefčovič, diplomat, politik a eurokomisár, ktorý kandidoval ako nezávislý kandidát s podporou Smeru.
V druhom kole prezidentských volieb nakoniec prehral proti Zuzane Čaputovej pri účasti 41,79 percenta oprávnených voličov, pričom získal 752 403 platných hlasov. Zuzana Čaputová ich mala 1 056 582.
Šefčovič sa však z politiky nestiahol - od decembra 2019 zastáva post podpredsedu Európskej komisie vedenej Ursulou von der Leyenovou zodpovedného za medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad.
