Neúspešní kandidáti v prezidentských voľbáchTASR, Brainee x Canva
StoryEditor

Zostane pred bránami paláca Korčok či Pellegrini? Porazený sa pripojí k týmto politikom, ktorí boj o kreslo prehrali a skončili druhí

Miroslav Kamody03.04.2024., 11:30h

V niektorých prípadoch to vyzeralo tak, že sú na najlepšej ceste stať sa budúcou hlavou štátu, nakoniec však skončili tesne pred bránami prezidentského paláca. Toto sú ich príbehy.

Lajkuj Brainee.sk na

Väčšina Slovákov vie spamäti vymenovať všetkých prezidentov modernej Slovenskej republiky. Dáva to zmysel - nateraz ich totiž bolo veľmi málo, len päť. A zatiaľ čo prvý prezident Michal Kováč bol zvolený na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, ostatní sa už uchádzali o hlasy občanov.

Voľby, z ktorých postupne vzišli Rudolf Schuster, Ivan Gašparovič, Andrej Kiska a Zuzana Čaputová však ukrývajú príbehy ľudí, na ktorých sa tak často nespomína - porazených v druhom kole. V nasledujúcich riadkoch ti pripomenie štvoricu Slovákov, ktorí boli tesne pred bránami prezidentského paláca, no nakoniec sa doň nedostali.

image

Svet reaguje na naše prezidentské voľby. Na Slovensku sa hrá o to, či pretrvá mafiánsky štát, píšu zahraničné médiá

Prezidentské voľby 1999 - Vladimír Mečiar

Nebyť priamej voľby prezidenta, v roku 1999 by sa do paláca cez parlament s takmer istotou dostal Vladimír Mečiar. Nakoniec sa však pravidlá zmenili a o hlave štátu rozhodovali priamo ľudia. Najväčšia opozičná strana HZDS preto nemala na výber a do volieb postavila svojho predsedu Mečiara.

Ten počas predvolebnej kampane viedol rétoriku, že kandiduje len preto, lebo koalícia nechala uväzniť Ivana Lexu, kontroverzného bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby. V samotných predvolebných diskusiách bolo jasné, že hlavný súboj zvedú Rudolf Schuster a Vladimír Mečiar. V jednej z nich, len tri dni pred voľbami, sa kandidatúry v prospech Schustera vzdal Michal Kováč.

image

Vladimír Mečiar

TASR/Michal Svítok

Na prvom kole volieb prezidenta 15. mája 1999 sa zúčastnilo 2 984 424 (73,89 percenta) voličov. Postúpili z neho Rudolf Schuster (47,38 percenta hlasov) a Vladimír Mečiar (37,24 percenta hlasov).

V prípade druhého kola išlo o najvyššiu účasť voličov v histórii Slovenska - k urnám prišli vyše tri milióny ľudí (75,45 percenta voličov). Rudolf Schuster zvýšil náskok a s 57,18 percenta hlasov sa stal druhým prezidentom, zatiaľ čo Vladimír Mečiar s 42,82 percentami musel skloniť hlavu.

Prezidentské voľby 2004 - Vladimír Mečiar

Nie však nadlho. O päť rokov sa do prezidentského paláca totiž snažil dostať opäť. A všetko vyzeralo byť na omnoho lepšej ceste, aj keď časy svojej najväčšej slávy mal už dávno za sebou. V prvom kole jednoznačne získal najväčší počet hlasov - 650 242 (32,73 percenta).

image

Kopačky, päste, ale aj topmodelka na Slovensku. Pripomeň si tieto nezabudnuteľné momenty predvolebných kampaní

Na druhom mieste skončil len veľmi tesne Ivan Gašparovič, ktorý len o 3 644 hlasov predbehol politika a diplomata Eduarda Kukana. Pre zaujímavosť, o druhé funkčné obdobie sa uchádzal aj Rudolf Schuster, nezískal však ani 7,5 percenta hlasov.

V druhom kole volieb sa už karta otočila, a aj keď Mečiar získal 40,08 percenta hlasov, Gašparovič až 59,91 percenta. Tým sa Mečiarova politická kariéra začala definitívne uzatvárať. Neskôr sa jeho strana nedostala ani do parlamentu a on sa stiahol z verejného života.

Prezidentské voľby 2009 - Iveta Radičová

V roku 2009 bolo Slovensko na najlepšej ceste mať prvú prezidentku. Okrem toho, že v prvom kole kandidovali hneď tri (na rozdiel od aktuálnych prezidentských volieb, ktoré sú od začiatku čisto mužskou záležitosťou), sa Ivete Radičovej podarilo prebojovať do druhého kola s 38,05 percenta hlasov.

Prvý skončil Ivan Gašparovič (46,71 percenta hlasov), ktorý bol v lepšej pozícii na obhájenie druhého funkčného obdobia. A tento cieľ sa mu nakoniec podarilo úspešne dotiahnuť do konca.

image

Iveta Radičová

TASR/Dano Veselský

V druhom kole získala Iveta Radičová, profesorka, sociologička a neskôr jediná žena, ktorá bola slovenskou premiérkou, 988 808 hlasov. Ivan Gašparovič ich však získal až 1 234 787 a stal sa opäť prezidentom. Radičová sa neskôr po páde svojej vlády v roku 2011 vrátila na akademickú pôdu.

Prezidentské voľby 2014 - Robert Fico

Robert Fico chcel počas svojej dlhej politickej kariéry zastávať takmer všetky vysoké funkcie v štáte. Niekedy mu to vyšlo (premiér), inokedy zase nie (sudca Ústavného súdu a prezident). Bol rok 2009, keď Fico vyslovil pamätnú vetu „Môžem vás ubezpečiť, že v roku 2014 už v politike nebudem.“

V roku 2013 následne oznámil, že plánuje kandidovať v prezidentských voľbách v marci 2014. Prieskumy ho jasne favorizovali, svojho času dokonca atakoval 45 percent. V prvom kole ale nakoniec získal len 28 percent. Nebolo to toľko, ako si predstavoval, stále však išlo o najlepší výsledok spomedzi všetkých štrnástich kandidátov.

image

S Ficom nie je budúcnosť. Slovensko opúšťajú elity, ľudia odchádzajú do Prahy, píše známy britský denník

Na druhom mieste sa umiestnil nezávislý kandidát Andrej Kiska, ktorý na favorita stratil len štyri percentá hlasov. Aj tentokrát sa však karta otočila a v druhom kole jasne zvíťazil Kiska - od ľudí dostal 1 307 065 hlasov, Ficovi sa nepodarilo získať ani 900-tisíc hlasov. 

Prezidentské voľby 2019 - Maroš Šefčovič

Predposledné prezidentské voľby priniesli hneď niekoľko zvratov. Tým najväčším však bolo odstúpenie Róberta Mistríka v prospech Zuzany Čaputovej. Mistrík totiž na kampaň vynaložil najväčšie množstvo financií a pomerne dlho bol aj favoritom v prieskumoch.

Masívna podpora demokratických kandidátov nakoniec v prvom kole priniesla jasné víťazstvo Zuzany Čaputovej, ktorá získala 870 415 hlasov. Na druhom mieste sa umiestnil Maroš Šefčovič, diplomat, politik a eurokomisár, ktorý kandidoval ako nezávislý kandidát s podporou Smeru.

image

Maroš Šefčovič

TASR/Martin Baumann

V druhom kole prezidentských volieb nakoniec prehral proti Zuzane Čaputovej pri účasti 41,79 percenta oprávnených voličov, pričom získal 752 403 platných hlasov. Zuzana Čaputová ich mala 1 056 582.

Šefčovič sa však z politiky nestiahol - od decembra 2019 zastáva post podpredsedu Európskej komisie vedenej Ursulou von der Leyenovou zodpovedného za medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad.

menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/spolocnost/slovensko, menuAlias = slovensko, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
05. november 2024 12:02