Po tom, čo Ministerstvo kultúry tento týždeň predložilo návrh zákona o RTVS do medzirezortného pripomienkového konania, sa zdvihla vlna kritiky. Vznikli totiž obavy, či vláda neposilní svoju moc nad verejnoprávnym médiom.
Voči viacerým zmenám, ktoré by výrazne ovplyvnili spôsob fungovania verejnoprávneho média sa zamestnanci RTVS ohradili. Pod výzvu za zachovanie RTVS sa vyzbieralo viac ako 1 000 podpisov. Včera sa k nim pridali aj študenti žurnalistiky troch slovenských univerzít a avizujú účasť na dnešnom proteste.
Občianske združenie VIA IURIS včera zverejnilo verejnú výzvu, pod ktorú sa doteraz podpísalo vyše 25-tisíc ľudí. Žiadajú v nej, aby Európska komisia a parlament vyjadrili kritický postoj voči navrhovanej novele a zvážili kroky nevyhnutné na ochranu právneho štátu na Slovensku. Podporu zamestnancom RTVS dnes vyjadrili aj ich kolegovia z iných redakcií slovenských médií.
Oficiálne reakcie vydali aj jednotlivé katedry univerzít, jednou z nich je Katedra žurnalistiky a nových médií FF UKF v Nitre. Oslovili sme preto jej vedúcu katedry Andreu Chlebcovú Hečkovú.
V rozhovore sa dozvieš:
- ako vníma nový zákon o RTVS,
- čo hovorí na argumenty ministerky Šimkovičovej o neobjektívnosti RTVS,
- aký názor má na to, že o médiách rozhoduje moderátorka konšpiračnej televízie,
- aké zmeny by privítala v RTVS ona,
- ako situáciu a útoky vlády na novinárov vnímajú študenti.
Ako vnímate zmeny, ktoré avizuje Ministerstvo kultúry zaviesť v rámci verejnoprávnej RTVS?
Predkladateľ zákona sa obhajuje, že sa pri tvorbe zákona inšpirovali zákonmi o verejnoprávnych médiách naprieč Európou, vrátane tých v západných štátoch. Aspoň toto tvrdil v nedávnej relácii v RTVS. Do určitej miery má pravdu: Aj verejnoprávne médiá v iných štátoch riadia rady. Dokonca v niektorých radách sú aj zástupcovia politických strán a ministerstiev.
Pri tvorbe zákonov k inštitúciám, ktoré sú veľmi zraniteľné, čo sa týka politických tlakov, však neberú v úvahu dôležitú politicko-spoločenskú situáciu toho ktorého štátu, vrátane historického vývoja. Štáty, ktoré majú s demokratickým režimom dlhodobejšie skúsenosti, a nemajú vo svojej histórii dlhé úseky, keď boli pod nadvládou, prípadne v autoritárskych či totalitných režimoch, majú väčšie povedomie, ako má vyzerať nezávislosť a nezasahovanie zo strany štátu. Stačí, ak si porovnáte, čo posledné zmeny v legislatívach, ale aj v riadení verejnoprávnych médií nastalo v Maďarsku, Poľsku - a ako to vyzerá v severo-západných štátoch Európy.
Ministerka kultúry obhajuje návrh tým, že RTVS nie je objektívna v politických diskusiách. Je to podľa vás pravda?
Hodnotiť objektívnosť a neobjektívnosť pripadá predovšetkým súčasným kontrolným úradom, ako je mediálna rada, predtým Rada pre vysielanie a retransmisiu, a, samozrejme, rada RTVS - nie ministerstvu.
Dramaturgia RTVS do politických diskusných relácií vždy pozve zástupcov koalície i opozície. Vzhľadom na počet politických strán v parlamente nie je možné, aby pozvali zástupcov všetkých politických subjektov. Plus pomerne liberálne diskusné relácie vyvažuje konzervatívnou diskusnou reláciou - ja tam problém nevnímam. Aj keď má každý právo na svoj názor, odbornosť nechajme posudzovať odborníkom.
Čo si myslíte o tom, že o mediálnych inštitúciách rozhoduje osoba, ktorá aktívne vystupuje v konšpiračnom médiu?
Je to obrazom politicko-spoločenskej atmosféry - toho, koho si ľudia zvolili.
Jednou z výrazných zmien, ktoré má priniesť nový zákon, je spôsob voľby a odvolávania generálneho riaditeľa, ktorý dá vládnej koalícii väčšiu kontrolu nad RTVS. Mali by politici takto zasahovať do fungovania verejnoprávneho média?
Určite nie. Ľahšie odvolávanie generálnych riaditeľov sme tu už mali, a nebolo to dobré. Riadenie média verejnej služby musí byť politicky nezávislé.
Kritici tvrdia, že týmto krokom de facto skončí nezávislosť inštitúcie a stane sa z nej nástroj na šírenie vládnej propagandy. Ako to vnímate vy?
Predchodcovia RTVS - STV a SRO - si už prešli podobným obdobím v čase mečiarizmu. Niektorí riaditelia boli natoľko servilní, že sa v spravodajstve a publicistike vyslovene nachádzali programy pripomínajúce komunistické obdobie. Preto, áno, tiež sa bojím, že sa to vráti do obdobia mečiarizmu alebo komunizmu.
Odhliadnuc od aktuálne navrhovaných zmien - sú zmeny, ktoré by ste vy osobne navrhli alebo podporili, aby RTVS upevnila svoju pozíciu objektívneho a nestranného média?
Zloženie rady by som ponechala. Aj formu voľby. Voľbu generálneho riaditeľa by som presunula z parlamentu na radu. Možnosť odvolávať by som nechala na súčasný stav. Možno by som navrhla zriadiť akúsi formu diváckej rady, tak ako funguje v ORF (rakúska verejnoprávna rozhlasovo-televízna stanica, pozn. red.) - aby sa zvýšila možnosť spätnej väzby zo strany verejnosti a rozšírili kanály pre diskusiu s ňou.
Ste vedúca katedry žurnalistiky. Určite vnímate postoje študentov k aktuálnym udalostiam. Aké sú?
Súčasní študenti už klasické médiá, vrátane RTVS, veľmi nesledujú. Posledné snahy vlády ich však zaujali, a rozhodli sa k tomu vyjadriť formou protestu.
Katedra včera zverejnila na Facebooku stanovisko k plánovaným zmenám v RTVS. Prečo ste sa rozhodli reagovať?
Nakoľko sa už dlhodobejšie venujem vzťahu politiky a médií, významu médií verejnej služby - o čom píšem i prednášam. Zároveň platí, že si ako pracovisko uvedomujeme dôležitosť a význam existencie skutočne politicky nezávislého média verejnej služby pre demokraciu.
Pred časom študenti UK verejne vyslovili nesúhlas s útokmi Roberta Fica na novinárov. Stretli ste sa aj vy medzi študentmi UKF s podobnými reakciami? Podporili by ste ich?
Áno. Na hodinách o podobných veciach diskutujeme. Reagovala by som pravdepodobne formou diskusie so študentmi.
Rozprávate sa so študentmi o týchto veciach?
Samozrejme. Univerzitné vzdelávanie je o diskusii.
Útoky na novinárov a členov mediálnej obce sa posledné roky - najmä po smrti Jána Kuciaka - zhutňujú. Môže to podľa vás odradiť záujemcov o túto prácu?
Nemyslím si. Európan je človek neustálych revolúcii, protestov. Ak treba za niečo bojovať - pridá sa. A aj investigatíva si vyžaduje určitý druh boja: za odhaľovanie pravdy.
