Porovnanie univerzitných poplatkov, pôžičiek a finančnej podpory je náročné, pričom treba zvážiť mnoho zložitých aspekov. V rámci Európy sa výrazne líšia. Rozdielne sú aj priemerné platy a zamestnanosť čerstvých absolventov podľa úrovne vzdelania, uvádza portál Euronews Business.
Podľa správy Európskej komisie EACEA (Eurydice‘s National Student Fee) neplatia domáci študenti denného štúdia žiadne poplatky v prvých stupňoch štúdia v siedmich zo 42 systémov vysokoškolského vzdelávania v celej Európe. Ide o Dánsko, Grécko, Cyprus, Maltu, Fínsko, Švédsko a Turecko. Vo verejných vysokých školách v Nórsku tiež neexistujú žiadne poplatky.
Naproti tomu v 10 systémoch vyššieho vzdelávania platia poplatky všetci študenti prvého stupňa. Je to v Belgicku, Luxembursku, Holandsku, Portugalsku, Anglicku, Walese a Severnom Írsku, Albánsku, Švajčiarsku a na Islande.
Vo zvyšných vzdelávacích systémoch sú niektorí študenti, ktorí platia poplatky, zatiaľ čo iní nie. Poplatky môžu byť rôzne pre rôzne vzdelávacie programy alebo študijné odbory.
V Česku, Nemecku, Chorvátsku, Poľsku, Slovinsku a na Slovensku platia podľa správy Eurydice študenti denného štúdia väčšinou len administratívne poplatky do 100 eur. V ďalších 14 krajinách sa ročné poplatky pohybujú od 101 EUR do 1 000 EUR.
V Írsku, Španielsku, Taliansku, Maďarsku, Holandsku a Švajčiarsku sú tieto poplatky ešte vyššie, pohybujú sa od 1 001 do 3 000 eur. Najdrahšie je na tom však Anglicko. V Anglicku sú poplatky za domov pre študentov v súčasnosti vládou obmedzené na 9 250 libier (10 737 eur). V akademickom roku 2022-23 bola podľa Student Loans Company priemerná pôžička na školné 8 230 £ (9 446 EUR) v Anglicku, 8 410 £ (9 653 EUR) vo Walese a 5 490 £ (6 301 EUR) v Severnom Írsku.
Granty a pôžičky
Všetky európske krajiny ponúkajú priamu finančnú podporu študentom prvého stupňa denného vysokoškolského vzdelávania. Hlavnými formami sú granty a pôžičky. Verejné granty sú priamou finančnou pomocou z verejného rozpočtu, ktorú študenti nemusia splácať, zatiaľ čo pôžičky sa musia splácať, často po ukončení štúdia alebo pri zárobkovej činnosti. Vláda znáša časť nákladov vo verejne dotovaných pôžičkách najmä prostredníctvom znížených úrokových sadzieb.
Všetky európske krajiny ponúkajú svojim študentom prvého stupňa vysokoškolského vzdelávania aspoň jeden typ priamej verejnej finančnej podpory. Podľa správy Eurydice existujú verejné granty vo všetkých európskych systémoch vysokoškolského vzdelávania okrem Anglicka a Islandu. A verejne dotované pôžičky existujú približne v dvoch tretinách všetkých európskych systémov vysokoškolského vzdelávania.
V akademickom roku 2019/2020 študentské pôžičky využilo viac ako 94 percent žiakov v Anglicku, Severnom Írsku a Walese. Za nimi nasledovalo Nórsko, kde o takúto pôžičku požiadalo 65 percent študentov. Na Slovensku to bolo len 0,9 percenta žiakov.
Stojí to za to?
Dôležitou otázkou stále zostáva, či sa štúdium na univerzite oplatí alebo nie. Pohľad na vplyv vysokoškolského diplomu pri hľadaní zamestnania a priemerných platov môže poskytnúť užitočné informácie.
V roku 2022 bolo v EÚ zamestnaných 86,7 percent absolventov vysokoškolského vzdelávania vo veku 18 – 34 rokov, pričom podľa Eurostatu to bolo medzi absolventmi stredných škôl len 74,2 percent. S výnimkou Islandu bola miera zamestnanosti absolventov terciárneho vzdelávania vyššia ako absolventov vyššieho a postsekundárneho vzdelávania vo všetkých krajinách. S výnimkou Islandu bola miera zamestnanosti vysokoškolákov vyššia ako absolventov stredných škôl vo všetkých európskych krajinách.
V tejto severskej krajine bolo zamestnaných 91 percent vysokoškolákov a 91,8 percent žiakov so stredoškolským vzdelaním. Najväčší rozdiel zaznamenalo Rumunsko, kde v porovnaní s 84,8 percentami zamestnaných vysokoškolákov, si našlo prácu len 53,6 percent absolventov stredných škôl. Na Slovensku si našlo hneď po štúdiu na vysokej škole 88,2 percenta žiakov a 77,4 percenta stredoškolákov.
Ako je to s platmi?
Áno, vysokoškoláci zarábajú viac. V rámci Európy sa to však výrazne líši. Absolventi univerzít sú v niektorých krajinách podstatne lepšie platení ako netitulovaní, zatiaľ čo v iných je tento rozdiel podstatne nimi menší. V priemere sú však na tom stále horšie.
V roku 2022 bol medián ekvivalentného, disponibilného čistého príjmu za rok pre pracovníkov na plný úväzok (16 – 64 rokov) 26 304 eur, zatiaľ čo pre zamestnancov so stredným stupňom vzdelania to bolo 18 876 eur.
Ekvivalentný disponibilný príjem je celkový príjem domácnosti po zdanení a iných zrážkach, ktorý je k dispozícii na míňanie alebo sporenie. Na Slovensku, ktorá je v tomto rebríčku šiesta najhoršia krajina, mali zamestnanci s titulom tento čistý ročný príjem na úrovni 10 431 eur a so stredoškolským vzdelaním 9 171 eur. V porovnaní s prvým Švajčiarskom, kde vysokoškoláci zarábajú v priemere ročne 59-tisíc a bez titulu 45-tisíc, máme čo robiť.
