Podľa najnovších zistení portálu Statista sú rozdiely v priemerných ročných platoch medzi členskými štátmi Európskej únie priepastné. Pohybujú sa od 73 642 eur na Islande až po 24 067 eur v Grécku.
Priemerná hodinová cena práce v únii bola 30,5 eura. Priemerná ročná mzda nezadaných zamestnancov bez detí bola 26 136 eur. Pracujúce páry s dvoma deťmi zarobili v priemere 55 573 eur ročne.
Slovensko je na chvoste
Slováci zarábajú priemerne len 24 337 eur ročne. V Európskej únii je na tom horšie len Grécko s priemerným ročným platom 24 067 eur. Tesne nad nami je potom Maďarsko (26 376 eur), Portugalsko (29 540 eur) a Česká republika (30 967 eur).
Podľa webu Euronews môžu za extrémne rozdiely v platoch viaceré faktory, od zákonov, cez dopyt práce až po infláciu. Grécko sa napríklad stále snaží zotaviť z krízy štátneho dlhu, čo vedie k tomu, že priemerné mzdy sú oveľa nižšie ako vo zvyšku Európy. V poslednom čase krajina dokonca zaviedla aj niekoľko prísnejších opatrení na trhu práce, ako napríklad snahu zamestnávať mladších, čerstvých absolventov, ktorí môžu dostávať nižší plat.
Slovensko podľa portálu zápasí s nízkou produktivitou práce a následkami zrúteného sovietskeho režimu, ktorý udržiava mzdy na nízkej úrovni. Na druhej strane, Česká republika čelí skôr kultúrnemu problému, keď väčšina zamestnancov váha s vyjednávaním o vyšších mzdách. V dôsledku toho sú aj odborové a zamestnanecké zväzy slabšie, ako by mali byť, a nedokážu veľa urobiť pre presadzovanie agendy zamestnancov.
Najlepšie je na tom Island
Na opačnej strane rebríčka kraľujú prekvapivé krajiny. S priemernou mzdou nad 70-tisíc eur ročne sa na prvých dvoch miestach umiestnil Island (73 642 eur) a Luxembursko (72 529 eur). Prvú päťku potom dopĺňa Švajčiarsko (67 605 eur), Belgicko (63 758 eur) a Dánsko (59 405 eur).
Vysoké platy na Islande sú spôsobené tým, že veľká časť súkromného sektora v krajine sa spolieha na kolektívne zmluvy. K určitému zvýšeniu došlo aj v dôsledku pridania výhod počas pandémie Covid-19. Island je tiež jednou z najdrahších krajín na svete s trvalo vysokou infláciou, čo tiež prispieva k tomu, že zamestnanci požadujú vyššie mzdy.
V Luxembursku tvorí hlavnú váhu atraktívnych platov finančný a bankový sektor. Krajina tiež každé dva roky prehodnocuje svoju minimálnu sociálnu mzdu v porovnaní s priemernými mzdami a vývojom cien, čím udržiava mzdové štandardy veľmi aktuálne.
Dá sa zbaviť týchto rozdielov?
V roku 2020 Európska komisia oznámila stratégiu, ktorá sa pokúsi tento rozdiel preklenúť do roku 2025. Nasledovalo spustenie smernice o transparentnosti odmeňovania v júni 2023, na ktorú komisia vyčlenila 6,1 milióna eur. Vďaka tomu mohli zamestnanci ľahšie rozpoznať diskrimináciu v odmeňovaní. Fungovala aj ako usmernenie pre zamestnávateľov.