Ako evanjelickému kaplánovi mu v roku 2016 nepredĺžili zmluvu. Dôvodom bol jeho názor na definíciu manželstva. Jakub Pavlús by dnes nemohol kázať na Slovensku ani ako hosť. Pôsobí v Českobratskej cirkvi evanjelickej, kde prebieha pomerne aktívna a otvorená debata aj o LGBTI+ témach.
„Verejná diskusia na Slovensku ostala zaseknutá v istom bode. Poznám však viacerých farárov, ktorí o týchto otázkach premýšľajú inak, no majú problém vyjadriť svoj názor verejne. Boja sa totiž o svoju pozíciu alebo komfort v cirkvi,“ hovorí pre Brainee teológ a farár Jakub Pavlús.
Na verejnosť sa minulý týždeň dostal neverejný obežník trnavského arcibiskupa Jána Oroscha, ktorý podľa medializovaných informácií zapochyboval o nevinnosti obetí útoku spred Teplárne. Deje sa to bežne v interných kruhoch cirkvi na Slovensku?
Už niekoľko rokov nie som aktívny v slovenskej evanjelickej cirkvi, mám len sprostredkované informácie od bývalých kolegov. V čase, keď som však v nej pôsobil, bolo bežné, že sa takýmto spôsobom spochybňovali takmer všetky problematické udalosti.
Obežník vyvolal v spoločnosti pobúrenie, v pondelok Ján Orosch vydal stanovisko, v ktorom uviedol, že preformuluje úvodník k svojmu internému obežníku. Zároveň vyjadril aj ľútosť. Ako jeho činy a vyjadrenia vnímate z pohľadu farára?
Jeho vyjadrenia boli extrémne nešťastné aj na interný obežník v cirkvi. Ako evanjelický farár sa s tým nedokážem stotožniť.
Navyše, z reakcie biskupa sa mi zdá, že ho mrzí hlavne reakcia verejnosti, nie jeho vlastné vyjadrenie v obežníku. Neviem, do akej miery veriaci a kňazi vo farnostiach súhlasia s jeho postojom.
Konferencia biskupov Slovenska (KBS) spočiatku tvrdila, že jej neprináleží bližšie komentovať obsah dokumentu. Predseda KBS sa následne ospravedlnil za vzniknuté nedorozumenie, ktoré vyšlo z ich radov. Bolo podľa vás konštruktívne a správne ich prvotné stanovisko?
Ako evanjelik nie som zvyknutý na takýto štýl komunikácie cirkvi. U nás ľudia nesú zodpovednosť za to, čo povedia, najmä keď reprezentujú nejakú inštitúciu, ktorá pôsobí aj verejne.
Okrem toho, ak sa k vyjadreniu trnavského arcibiskupa nemôže vyjadriť KBS, kto potom môže? Zdá sa mi to ako snaha zamiesť celú vec pod koberec.
Pozerá sa podľa vás na tému LGBTI+ inak v katolíckej cirkvi ako v evanjelickej?
Myslím si, že táto téma je vnímaná veľmi podobne naprieč všetkými cirkvami na Slovensku, výnimkou sú jednotlivé farnosti, zbory či jednotlivci. Rozdiel je skôr v pohľade na partnerské spolužitie a manželstvo ako také. Pre rímskokatolícku cirkev je manželstvo sviatosť, pre evanjelikov nikdy sviatostné nebolo.
Okrem toho, v roku 2015 referendum o rodine podporili všetky kresťanské registrované cirkvi, a ich najvyšší predstavitelia sa v spoločnom komuniké zhodli na tom, že manželstvo je zväzok muža a ženy, a modlia sa, aby všetci ľudia poznali pravdu.
Diskutuje sa v cirkvi o LGBTI+ komunite?
Verejné vystúpenia sa zasekli v istom bode, neustále sa dozvedáme, že LGBTI+ komunita ohrozuje spoločnosť, rodinu a tradície.
Poznám však viacerých farárov, ktorí o týchto otázkach premýšľajú inak, no majú problém vyjadriť svoj názor verejne. Boja sa totiž o svoju pozíciu alebo komfort v cirkvi.
Keď sa ale pozrieme na západ, protestantské cirkvi premýšľajú o otázkach menšinových sexualít inak, a uznávajú manželstvá pre ľudí rovnakého pohlavia. Uvedomili si, že ľudia s menšinovou orientáciou sú medzi nami, dokonca aj v cirkvi, a najlepšie, čo pre nich môžu urobiť, je to, že im poskytnú rovnaké práva a povinnosti ako ľuďom s väčšinovou sexualitou.
Ako by podľa vás mala v ideálnom stave vyzerať diskusia o LGBTI+ otázkach na Slovensku? V čom by mala byť cirkev otvorenejšia?
Minimálne by sme sa mohli posunúť k tomu, že nikto nie je lepší alebo horší len kvôli svojej orientácii. Istým spôsobom sme, kresťansky povedané, hriešni a nedokonalí všetci, a platí to aj o našich vzťahoch. Všetci rovnako potrebujeme Božiu milosť a odpustenie, aby sme mohli žiť plnohodnotnejší život.
Podľa mňa je podstatné diskutovať o týchto témach spôsobom, ktorý nezasahuje do slobôd jednej alebo druhej strany, a dáva im rovnakú zodpovednosť za debatu.
Nevyhnutné minimum je však pre mňa to, že je potrebné oddeliť túto debatu na úrovni cirkvi a celej spoločnosti. Nikto nebráni cirkvám, aby si nastavili interné pravidlá tak, aby to zodpovedalo ich svedomiu a viere, zároveň som však ako evanjelik presvedčený o tom, že cirkev nemá nastavovať pravidlá pre celú spoločnosť.
Napríklad evanjelická farárka Anna Polcková chodí aj na Pride. Vyjadrujete podporu takýmto spôsobom LGBTI+ komunite aj vy?
Raz som sa zúčastnil pražského Pridu, ktorý sprevádzajú rôzne vzdelávacie aktivity počas týždňa, no na pochode som nebol.
Ako evanjelickému kaplánovi vám na Slovensku v roku 2016 nepredĺžili pracovnú zmluvu. Boli dôvodom vaše názory?
Zbor biskupov otvorene priznal, že mi nebola predĺžená zmluva na základe môjho postoja k manželstvu, ktoré považujem za zväzok, ktorý uzatvárajú dve dospelé svojprávne osoby na základe slobodného rozhodnutia a doživotného sľubu vzájomnej vernosti a lásky. Dôvodom teda boli moje názory.
Urobili by ste dnes niečo inak?
Často o tom premýšľam, no myslím si, že by som sa zachoval podobne. Pre mňa to nemalo negatívny efekt, mrzí ma však, že odvtedy sa debata nikam neposunula.
Druhá, pre mňa taktiež podstatná rovina je, že v evanjelických cirkvách je možné o etických otázkach slobodne premýšľať a diskutovať. Nevedel by som fungovať v cirkvi, v ktorej sa to nedá.
Viete si predstaviť, že by na Slovensku uzatvárali manželstvá páry rovnakého pohlavia?
Rozdelil by som to do dvoch rovín. Na Slovensku sa debata spolitizovala natoľko, že sme od toho neuveriteľne ďaleko. Vytratili sa klasické témy, ktoré boli v politike, ako napríklad dane či korupcia, a nahradili ich tie morálne. Každý má pocit, že tomu rozumie, no dovolím si tvrdiť, že to tak nie je.
Druhou rovinou je to, že ak by sa schválili napríklad registrované partnerstvá a neriešilo by sa to neustále verejne, mnohí ľudia by o tom ani nevedeli. Nijakým spôsobom to nezasahuje do ich súkromia, no ľuďom z LGBTI+ komunity by to uľahčilo život.
Predstaviť si to viem, ale myslím si, že k tomu ešte bude dlhá cesta.
Dnes pôsobíte v Česku. Aká je tam atmosféra? Je cirkev v LGBTI+ otázkach otvorenejšia?
V Česku to nie je až taká veľká téma, hoci už pár rokov leží na stole návrh na manželstvá pre všetkých, aj protinávrh, ktorý navrhuje ústavnú definíciu manželstva ako zväzku medzi mužom a ženou. Na registrované partnerstvá si tu ľudia už dávno zvykli. Zdá sa mi, že majú tendenciu rešpektovať súkromie druhých.
Pôsobím v Českobratskej cirkvi evanjelickej, kde prebieha aktívna a pomerne otvorená debata aj o týchto témach. Myslím si, že väčšina farárok a farárov rozmýšľa podobne ako ja.
Navyše, keď bol minulý týždeň pochod proti nenávisti v Prahe, vystúpil na ňom aj synodný senior, čo je ekvivalent biskupa.
Prichádza v súčasnosti generácia „liberálnejších“ kňazov?
Nerád používam tieto nálepky, pretože ide o nepresný význam nielen v cirkvi, ale aj vo verejnej debate. Napríklad manželstvo považujem za konzervatívne riešenie.
V cirkvách vždy boli farári a kňazi, ktorí premýšľali aj mimo zaužívaných škatuliek, ale aj tí, ktorým jasné pravidlá a vopred dané odpovede, o ktorých sa nepremýšľa, vyhovujú. Ani v súčasnosti to nie je inak.
S akými problémami sa na vás ľudia z LGBTI+ komunity obracajú? Čo ich trápi?
Závisí to od toho, kde žijú. Pokiaľ na Slovensku, často sú to problémy spojené s tým, že by chceli chodiť do zboru, ale necítia sa tam prijatí, pretože nemôžu otvorene hovoriť o svojej orientácii. V cirkvi by sme však mali vedieť vytvoriť priestor, kde sa človek nemusí pretvarovať, a bude sa cítiť prijatý.
Pokiaľ ide o ľudí z Českej republiky alebo zo zahraničia, riešime najmä otázky viery, stratu blízkej osoby, ale aj to, ako by sa mali stavať k niektorej z biblických pasáží.
Chodia za vami aj ľudia, ktorí sa rozhodli žiť celý život v pretvárke len preto, aby nemuseli čeliť urážkam alebo predsudkom či už zo strany verejnosti, alebo cirkvi?
Poznám takých, je to pre nich veľmi ťažké. Za mnou však nechodia.
Vyštudovali ste teológiu. Diskutovalo sa o LGBTI+ otázkach aj na akademickej pôde?
Samozrejme. Porovnávali sme stanoviská rôznych cirkví, od tých konzervatívnejších až po progresívnejšie. Na túto tému som písal aj diplomovú prácu a nemal som pocit, že by to bolo rizikové. Počas kampane v súvislosti s referendom sa však spoločnosť zradikalizovala, začalo to byť citeľné aj v cirkvi.
Viete si predstaviť, že by ste sa vrátili na Slovensko?
Túto otázku dostávam pomerne často. Moja odpoveď vždy znie – áno aj. Momentálne však v evanjelickej cirkvi nemôžem kázať ani ako hosť, mám to potvrdené od vedenia cirkvi. Nie je to teda ani reálne, ak by som chcel zmeniť svoje pôsobenie.
Možno sa to niekedy zmení. Nakoniec evanjelici vo svojej histórii zmenili postoj k niekoľkým etickým otázkam. Napríklad k možnosti nového manželstva pre rozvedených, alebo ordinácii žien za farárky, čo je pre cirkev pomerne ťažká otázka. Aj v Biblii sú verše, kde je to vyslovene zakázané. Či sa to podarí presadiť aj v LGBTI+ otázkach, bude závisieť od celospoločenskej atmosféry.
Mala by sa podľa vás spoločnosť aj dnes riadiť Bibliou?
Som luterán a verím, že cirkevná a svetská správa majú byť oddelené. Cirkev sa môže kriticky vyjadrovať k spoločenským otázkam či presadzovať spravodlivosť. Nemala by si však vynucovať, aby sa celá spoločnosť riadila Bibliou. K ničomu to podľa mňa nevedie, takýchto pokusov bolo v histórii už veľa. A nakoniec, ako evanjelici máme sami negatívnu historickú menšinovú skúsenosť s tým, keď cirkev mala právomoc rozhodovať o tom, čo je pre spoločnosť prijateľné, a naopak, čo nie je.
Záleží aj na tom, ako Bibliu budeme vykladať, ako ju budeme čítať, na čo sa v nej chceme zamerať. Keď sa povie „riadiť sa Bibliou“, je potrebné povedať, že ani cirkvi sa nezhodnú na tom, čo to presne znamená. Malo by to byť vecou dobrovoľného rozhodnutia.
Ste v Čechách momentálne šťastný?
Som v oblasti, kde sú ľudia z rôznych končín. Mám tu výborný zbor, spolu s manželkou sme si našli prácu, je tu mnoho ľudí v našom veku, môžeme spolu s deťmi robiť viaceré aktivity.
Čo vás napĺňa šťastím?
Je to mozaika toho, že mám skvelú manželku, deti a robím prácu, ktorá ma baví.
