Zdroj: Archív Lucia Žofčíková

Ak má človek správne vnímanie, dobrú fotku spraví aj s telefónom, hovorí profesionálna fotografka

Eliška Trpíšková 08.12.2021, 08:00
  • Či si zakladá na známych tvárach
  • Ako dlho jej trvá úprava jednej fotky vo Photoshope
  • Kde najčastejšie realizuje fotenia
  • Či by dokázala vymeniť fotoaparát za telefón

Lajkuj Brainee.sk na Facebooku

Má celebritnú klientelu, organizuje fotokurzy a podieľa sa na projekte Miss Universe. Fotografka Lucia Žofčíková svoju prácu nadovšetko miluje.

Platí aj v tvojom prípade, že bez foťáku ani na krok?

Kedysi by som povedala, že áno, keďže som foťák nosila skoro všade. Odkedy však existujú mobilné telefóny so super foťákmi, tak mi častokrát stačí aj iPhone. Napríklad, aj na dovolenky som kedysi všade so sebou ťahala ťažkú zrkadlovku, no dnes mi stačí už len telefón.

Môj názor je, že ak človek má v sebe to správne vnímanie, tak odfotí dobrú fotku s akoukoľvek technikou. Z tohto vyplýva jedna taká moja malá rada – ľudia, ktorí začínajú fotiť, vôbec nepotrebujú drahú techniku. Na začiatok stačí úplne obyčajný foťák/mobil, aby človek trénoval, učil sa a aby sa zdokonaľoval. A nie je pravda to, že ak má niekto drahý foťák, tak automaticky je dobrý fotograf. Toto vôbec neplatí.

Čo ťa priviedlo k fotografii?

Čo si tak pamätám, tak už cca od 13. rokov ma to ťahalo k foteniu. Či už som si fotila random objekty vonku alebo som časom začala fotiť kamošky či spolužiačky cez prestávky v škole len tak z nudy, jednoducho ma to k tomu vždy ťahalo. Môj tatino zvykol fotiť na dovolenkách a aj si kúpil časom lepšiu zrkadlovku, no on zostal len pri krajinkách. U mňa to prerástlo hlavne k foteniu ľudí.

Na Instagrame máš slušnú fanúšikovskú základňu, sleduje ťa takmer 25 tisíc ľudí. Považuješ sa okrem fotografky aj za influencerku?

Považujem sa za fotografku, vnímam sa ako umelec, ktorý pomocou fotografie vyjadruje seba a svoje nálady, pocity. Ja len tvorím. Robím to, čo ma baví, čo tak veľmi milujem a napĺňa ma to. Ak moja práca niekoho ovplyvní a ak niekoho inšpirujem, tak ma to veľmi teší.

Zdroj:  Archív Lucia Žofčíková

Ale taký ten všeobecný význam slova INFLUENCER, pod ktorým si ľudia mylne predstavia človeka s každodennými reklamami a zľavovými kódikmi, tak to sa mňa vôbec netýka. To pre mňa ani nie je influencer v pravom slova zmysle. Aj keď občas niečo zazdieľam, čo sa priamo fotografie netýka, tak je to čisto len moje skromné odporúčanie, no nerobím to cielene.

Mnoho ľudí ťa pozná aj ako celebritnú fotografku. Zakladáš si na známych tvárach?

Klamala by som, keby som povedala, že mi fotenie so známymi tvárami nepomohlo. Samozrejme, je to dobrá forma zviditeľnenia sa a ja som za túto možnosť veľmi vďačná. Začalo to Luckou Mokráňovou, ktorú som oslovila na fotenie. Ani mi nenapadlo, že si tú správu odo mňa vôbec nájde a prečíta, ale vyskúšať som to musela. Na ďalšom fotení ma Lucka zoznámila so Zuzkou Plačkovou.

Bože, mala som obrovský stres a ani netuším prečo...Odvtedy to išlo ruka v ruke cez známosti a odporúčania. Či už sú to známi ľudia alebo nie, tak rada vytvorím niečo krásne s každým, kto si vyberie práve mňa. Je to pre mňa jednoducho najväčšia forma ocenenia mojej práce už len preto, že si z toho množstva fotografov človek vybral práve mňa. Ak niekoho moja práca baví, tak sa tvorí jedna radosť. Milujem vymýšľať s každým niečo jedinečné a individuálne ušité každému na mieru.

Fotíš aj „obyčajných“ ľudí, ktorí s objektívom nemajú skúsenosti?

Ako som už vyššie spomenula, rada nafotím každého, kto ma osloví a skúsenosti tu nehrajú absolútne žiadnu rolu. Sú ľudia, ktorí pózujú pred objektívom tak, že ich nestíham fotiť a ak niekto má problém, že sa nevie uvoľniť či pôsobiť prirodzene, veľmi rada mu pomôžem. Kedysi mi to robilo problém, no po 13 rokoch som si vďaka skúsenostiam našla spôsoby, ako dostať človeka do pohody tak, aby si fotenie maximálne užil. To ma na tom baví najviac. Dostať z človeka aj nemožné.

Kde najčastejšie realizuješ fotenia? Máš nejaký vlastný priestor?

Považujem sa hlavne za exteriérového fotografa a milujem spontánnosť. Môj zvyk je neplánovať konkrétne miesta na fotenie a vždy sa radšej spolieham na náhodu a intuíciu. S ľuďmi si pobeháme rôzne miesta a ja zrazu nájdem to pravé, kde sa napríklad v tú danú chvíľu nachádza super svetlo. Samozrejme, ak má klient nejakú predstavu a ide o niečo špecifické, tak miesto dohodneme pred samotným fotením. Mávam obdobia, že fotím často aj v ateliéri. Väčšinou je to v zime, kedy nie každý je ochotný mrznúť vonku. Práve vtedy si prenajmem ateliér a fotíme štúdiové fotky alebo si nájdeme nejaký iný zaujímavý priestor. Tieto možnosti vždy vopred s klientom prediskutujem. Chcem, aby to bolo v prvom rade podľa predstáv zákazníka. Určitý čas som mala aj vlastný ateliér, no v tej dobe som ho veľmi nevyužívala. Teraz by som opäť niečo takéto chcela, no ten pravý priestor som zatiaľ nenašla. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť.

Zdroj:  Archív Lucia Žofčíková

Je pravda, že ti záleží na dokonalom make-upe a svoje modelky si niekedy aj sama nalíčiš?

Veľmi záleží od konkrétneho fotenia. Ak sa fotí napríklad celá postava, že ide dajme tomu o fotenie z diaľky alebo ide o fotenie novej kolekcie oblečenia pre firmu, tak kľudne môže byť model/modelka len veľmi jemne upravený. Na druhej strane však človek môže mať aj výrazný makeup. Je to veľmi individuálne. Ja osobne nemám rada "omietky", ktoré sa ešte "krásne" zapúdrujú, pretože to vie naozaj pokaziť celú fotku. Milujem lesk na pleti, vyzerá to šťavnato a zdravo, no veľa ľudí nechápe, že práve lesklá pleť je oveľa lepšia voľba. Rada by som vykričala do sveta, že ak sa ide človek fotiť, tak nie je podmienka byť zmaľovaný ako šašo.

Toto sa mi stávalo často. Prišiel človek s make-upom, ktorý v bežné dni nenosí a presne to bol kameň úrazu. Finálne fotky sa mu napokon práve kvôli make-upu nepáčili. Ja milujem aj výrazný makeup, aj jemný makeup, no všetko s mierou.
Ak ide napríklad o tehotenské fotenie, tak moja skúsenosť je, že ženy sa väčšinou nalíčia jemnejšie, ak ide o fotenie pre vizážistku a výsledné fotky chce použiť na reklamu svojej práce, tak jasné, že tu je vítané aj niečo výraznejšie. Je to naozaj veľmi individuálne a ja nebránim ničomu. Poviem si svoj názor a buď ma dotyčný vypočuje a dá na moje slová, alebo si spraví po svojom. Zhrnula by som to tak, že ľuďom, ktorí nemajú až také skúsenosti sa vždy snažím poradiť na základe toho, čo mi o sebe povedia a aké fotky si vo finále predstavujú.

Je práca vo Photoshope náročná?

Pre laika samozrejme áno. Ja robím vo Photoshope už približne 13 rokov, no v začiatkoch bol tento program pre mňa jedna veľká španielska dedina. Keď niečo nevyšlo podľa mojich predstáv, tak som si ho od nervov niekoľkokrát aj odinštalovala (smiech). Dnes, keď už viem čo a ako vďaka nazbieraným skúsenostiam, mám to už celkom zautomatizované a nie je to pre mňa náročné. Mám svoje postupy, ktoré mi fungujú a to, že to neskutočne žerie čas, to je už druhá vec. Všetko, čo som sa naučila, bolo vlastne len pokus-omyl. Photoshop je skvelý program. Jedna vec sa tam dá spraviť desiatimi spôsobmi a jedinečnosť každého človeka spočíva v tom, že každý si časom nájde tie svoje spôsoby a osvojí si to, čo mu najviac vyhovuje.

Ako dlho ti v priemere trvá úprava jednej fotografie?

Kedysi to bolo vyslovene trápenie, pretože som nemala ešte taký ten svoj rukopis a hľadala som sa. Vtedy som sa s fotkou vedela hrať kľudne aj pár dní. Robila som to popri škole a musela som sa riadiť tým, čo mi voľný čas dovolil. Dnes je to v priemere od pol hodinky kľudne až po osem hodín – keď ide napríklad o detailnú fotku tváre, kde je vidno každý pór a ja som veľký (až chorobný) detailista. Rozmazanú očnú linku som schopná opravovať aj hodinu a zabijakom času je aj odstraňovanie nitiek z oblečenia.

Organizuješ aj rôzne fotokurzy, na ktorých budúcim fotografom odovzdávaš svoje poznatky a skúsenosti. Je medzi ľuďmi o takéto niečo záujem?

Prišlo to ako blesk z neba. Zrazu bol väčší a väčší záujem o to, aby som sa podelila o svoje skúsenosti, tipy a triky. Veľmi som váhala a pochybovala som o sebe, či budem schopná vôbec niečo cudziemu človeku vysvetliť a odovzdať mu niečo zmysluplné. Skromne si však dovolím tvrdiť, že asi sa to podarilo. Našla som si techniku, ako odovzdať človeku čo najviac a hlavne mu odovzdať to, o čo má záujem. Ak niekto v živote ešte nevidel Photoshop a nemá žiadne skúsenosti, tak začíname od základu. Ak mám na kurze človeka, ktorý už nejaké skúsenosti má a napríklad nechce retušovať fotky, ale chce sa zdokonaliť vo fotení ako takom a chce vedieť upraviť farby, svetlá či tiene, tak sa venujeme len tomu a nerozprávam omáčky. Preto robím len individuálne kurzy. Okrem toho, že mám na duši ten úžasný pocit, že mám možnosť niekomu pomôcť a posunúť ho ďalej, tak ma veľmi teší aj ten reálny pokrok človeka pod mojím vedením. Každý individuálny kurz mi vždy veľmi pripomenie mňa v mojich začiatkoch a je to pre mňa taká nostalgia.

Modelka pózujúca na fotke od Lucie Žofčíkovej
Zdroj:  Archív Lucia Žofčíková

​Vďaka kurzom nikdy nezabudnem na to, ako som začínala ja. Že aj ja som bola kedysi človek, ktorý nič nevedel a musel sa to naučiť. Presne k tomu ma viedla tá vášeň, ktorú k foteniu cítim dodnes. Nič mi nepadlo len tak z neba, ako si široká verejnosť myslí všeobecne o umelcoch. Keď sa moji rovesníci „flákali“ po škole v uliciach, ja som sedela doma pri PC a učila sa vo Photoshope. Všetko je to vydreté a išlo to častokrát aj cez slzy.

Ako taký kurz prebieha?

Najskôr je dôležité vyspovedať človeka, že aké má znalosti, čo ovláda, čo mu robí problém a v čom sa chce zdokonaliť. Ak má klient záujem o kurz fotenia a aj o kurz Photoshopu, tak najskôr si dáme kurz fotenia. Snažím sa ľudom posunúť moje videnie. Ako vidieť dobré svetlo, ako zvoliť vhodné miesto na fotenie, preberieme si komunikáciu s objektom, ktorý stojí pred objektívom. Ak treba, tak ideme od základu aj čo sa nastavenia foťáku týka, čiže si preberieme všetky technické veci. Je toho naozaj veľa. Potom sa presunieme k PC a vo Photoshope ideme spolu krok za krokom. Upravujeme fotku od začiatku až do finálnej podoby. Zodpoviem priebežne otázky, ktoré klientovi napadnú alebo ktoré má vopred spísané a venujeme sa tomu, čo ho reálne zaujíma.

Nájdu sa aj ľudia, ktorí tvrdia, že fotografi si za svoju prácu berú priveľa peňazí. Často však nevidia, čo fotenie reálne obnáša a čo všetko je za tým. Čo si o tomto myslíš ty?

Kedysi ma táto téma dokázala vytočiť, bojovala som za to, že práca fotografa je nedocenená, že bežní ľudia do toho nevidia. Ceny sú však také ako si ich určí sám fotograf. Akú cenu si určí, tak na toľko si cení svoj čas. Odkedy som si uvedomila, že môj čas má určitú HODNOTU, tak si za tým stojím. Ak s cenou za moje fotoslužby klient súhlasí, dáva mi najavo, že to akceptuje, že akceptuje mňa, je ochotný zaplatiť za môj čas a za moje skúsenosti. Ak človek s mojou cenou nesúhlasí, tak je tu ďalších XY fotografov, ktorí mu môžu vyhovovať. Niekto preferuje kvantitu odovzdaných upravených fotografií, niekto preferuje kvalitu. Trh je veľký, každý si nájde to, čo mu vyhovuje.

Tento rok sa podieľaš ako hlavná fotografka na projekte Miss Universe 2021. Ako hodnotíš túto spoluprácu?

Ja som vždy namäkko, keď mám príležitosť fotiť nových ľudí a Miss Universe je zlatá baňa, raj pre mňa ako fotografku. Spoznala som nádherné tváre, ktoré nie sú krásne len povrchovo, ale majú aj v hlave a v srdci. Mňa na ľuďoch osloví najviac to, keď vieme viesť zmysluplný rozhovor. Každá žena je jedinečná a keby to bolo na mne, tak sú všetky víťazky tu a teraz, okamžite! Držím babám palce.

Modelka pózujúca na fotke od Lucie Žofčíkovej
Zdroj:  Archív Lucia Žofčíková

Je niekto zo slovenskej scény, s kým by si chcela spolupracovať ale doposiaľ si ešte nemala tú možnosť?

Teraz ma táto otázka donútila poriadne sa zamyslieť. Tých ľudí je viac, ale nebudem tlačiť na pílu. Verím, že to, čo naozaj úprimne chcem, si nejakým spôsobom skôr či neskôr pritiahnem. Jedno meno však napíšem. Ján Koleník je pre mňa veľmi zaujímavá osobnosť, ktorú by som chcela mať jedného dňa pred objektívom. Potom ma to láka veľmi do zahraničia, ale to je téma sama o sebe.

Myslíš si, že je v dnešnej dobe práca fotografa nedocenená? Nebojíš sa, že fotoaparáty o chvíľu zmiznú a nahradia ich mobilné telefóny?

Na toto odpoviem stručne. Nebojím sa. Nemám čoho. Ak si predstavíme to sci-fi a zrazu by fotoaparáty zmizli zo sveta, tak by som fotila na telefón. Opakujem to, čo som už spomenula. Kto vie ako a má to v oku, tak naozaj nezáleží na technike.

Dajte mi do ruky mobil za 100 eur a síce to nebude taká kvalita ako fotka fotená s foťákom za 3000 eur, ale emóciu a moment vie človek zachytiť s čímkoľvek. Ak by som mala fotiť odteraz na telefón, idem kľudne do toho. Asi si spravím takú challenge! Môže to byť zaujímavé.