Lucia Ciglar
StoryEditor

Vakcíny sú úžasný úspech vedy, hovorí molekulárna biologička a instagramerka Lucia Ciglar

Eliška Trpíšková16.08.2021., 18:00h
Svoj profil Kreslím vedu vytvorila Lucia Ciglar ako odpoveď na očierňovanie vakcín. Prostredníctvom zrozumiteľných a jasných obrázkov laikom vysvetľuje, ako funguje koronavírus, informuje o jeho variantoch či vysvetľuje princíp vakcín.
Lajkuj Brainee.sk na

Ste molekulárna biologička, no ľudia si vás často zamieňajú s virologičkou či epidemiologičkou. Aký je medzi týmito profesiami rozdiel?

Molekulárna biológia študuje molekulárne procesy, ktoré sa odohrávajú v našich bunkách a sú to hlavne tie procesy, ktoré sa týkajú DNA, RNA, bielkovín a prepisujú informácie medzi nimi. Nástroje molekulárnej biológie je možné použiť v rôznych oblastiach, vrátane virológie, ktorá skúma vírusy. Tieto vedné disciplíny sa teda do určitej miery prekrývajú. Epidemiológia je už o niečom inom, keďže tá neskúma procesy primárne na molekulárnej úrovni, ale na globálnej.

Práve preto sa nerada púšťam do niektorých tém, pretože moja špecializácia je veľmi úzka. Keď si zoberieme vakcíny, tak molekulárna biológia je samotný návrh genetických vakcín. Zaoberá sa tým, ako ich nadizajnovať tak, aby v bunkách fungovali. To je doménou molekulárnej biológie. To, čo sa bude diať ďalej a ako tie vakcíny budú pôsobiť na úrovni populácie, je už zase doménou epidemiológov. Teraz, počas pandémie, je obzvlášť dôležité spájať všetky tieto aj ďalšie relevantné vedné odbory a odborníkov.

Kde ste získala vzdelanie?

Vzdelanie som získala v Nemecku. Odišla som tam ako 19-ročná, hneď po ukončení gymnázia. Najprv som študovala na univerzite v Brémach, bola to univerzita amerického typu, takže nebola to bežná nemecká univerzita. Vyučovalo sa tam anglicky a prostredie bolo veľmi medzinárodné. Tam som študovala bunkovú biológiu a biochémiu. Odtiaľ som odišla na EMBL (European Molecular Biology Laboratory) do Heidelbergu, čo je zasa v južnom Nemecku.

Tam som si zasa spravila doktorát z molekulárnej biológie a keďže tento inštitút nie je univerzitou a nemá oprávnenie sám vzdelávať a odovzdávať diplomy, tak to bolo potom v spolupráci s Univerzitou Heidelberg. Takže diplom mám z týchto dvoch inštitúcií.

Vieme, že máme na Slovensku šikovných vedcov (tí, ktorí neodišli), ale to nestačí. Čo by z vášho pohľadu nakoplo slovenskú vedu – zlepšenie kvality školstva, či väčšia finančná podpora zo strany štátu? Ak to porovnáte so situáciou v zahraničí... Čo robia krajiny, kde veda prekvitá, inak, ako Slovensko?

Sama sa nad tým často zamýšľam. Musím povedať, že z osobného praktického hľadiska to neviem vyhodnotiť, keďže som pôsobila iba v Nemecku. Na Slovensku som bola iba mesiac na Slovenskej akadémii vied ešte ako študentka veľmi dávno. Nemám teda skúsenosti, aby som to dokázala porovnať ale z toho, čo viem a čo počúvam od ľudí, ktorí rozprávajú o slovenskej vede, tak vidím, že veľký rozdiel je práve vo financiách. Veda je veľmi finančne náročná a vedec potrebuje mať stabilné finančné zázemie, aby nemal bariéry v tom, čo chce robiť. Druhá vec je veľká byrokracia, ktorú tu máme.

V Nemecku to bolo pomerne jednoduché – takmer čokoľvek sme si zmysleli alebo čo sme si chceli kúpiť, sme mohli. Na Slovensku mám pocit, že je omnoho viac prekážok, ktoré ten vedec na ceste k tomuto zázemiu má. A taktiež ho to stojí veľa času a energie. Na západe tento čas a energiu môžu venovať vede samotnej.

Váš instagramový profil Kreslím vedu vznikol v roku 2021 a považuje sa za takzvaného „nováčika“ na scéne. Prečo ste sa rozhodli pre niečo takéto?

Prišlo to na prelome roku 2020 a 2021. Prišlo to v období, kedy sa začínalo očkovať. Ja som cítila, že veda čelí veľkej krivde tým, že ľudia začali tieto vakcíny odmietať. Písali o nich, že sú rýchlokvasené a že je to „sajrajt.“ Doslova som cítila povinnosť a zodpovednosť využiť nejakým spôsobom moje vedomosti a skúsenosti k tomu, aby som to obhájila. Tým, že mám dlhoročné skúsenosti s vizualizáciou vedeckých dát a dlhé roky som sa popri vede venovala tejto oblasti, povedala som si, že založím účet na Instagrame a začnem tvoriť pre laikov. Taktiež sa to premenilo na moju psychohygienu a na druhej strane mi to aj veľa dáva. Každým obrázkom sa veľa naučím a posúvam sa vpred.

Obrázok, v ktorom porovnávate šancu, že človeka trafí blesk, umrie na covid-19 alebo dostane trombózu od Astra Zenecy sa stal virálnym. Ako ste prišli k nápadu tieto tri veci medzi sebou porovnať? Myslíte si, že aj toto je cesta, ako vzdelávať napríklad mladých? Tí, vieme, reagujú najmä na sociálne siete...

Tento nápad prišiel spontánne. Prvotná myšlienka bola od môjho českého kolegu, českého vedátora. Vtedy to bola veľmi aktuálna téma. Ak si pamätám správne, Pavol Čekan to spomenul na svojom profile, že šanca, že niekto dostane trombózu po očkovaní vakcínou od Astra Zenecy je nižšia ako šanca, že ho zasiahne blesk. Zostalo mi to v hlave a potom som sa k tomu vrátila. Tento obrázok som prekvapivo mala najrýchlejšie hotový. Idea prišla ráno a večer už bol vonku. Následne sa stal virálnym.

Či je to cesta k vzdelaniu si nemyslím, lebo mám mnoho iných obrázkov, ktorými chcem vzdelávať. Tento bol skôr o tom priblížiť ľuďom, čo tie čísla znamenajú. Keď niekomu poviete, že pravdepodobnosť, že dostane trombózu je 0,0006%, tak je to veľmi abstraktný pojem. Keď však poviete, že šanca, že ho niekedy zasiahne blesk je vyššia, tak už je to niečo iné – a to bolo celé posolstvo obrázka.

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Lucia Ciglar (@kreslim_vedu)

Myslíte si, že Slováci sú „náchylnejší“ na hoaxy ako ľudia z iných krajín?

To je ťažko povedať. Myslím, že máme na to štúdie, čo ukazujú, že to tak je. Neviem to posúdiť. Ja som sa aj v Nemecku pohybovala vo svojej vedeckej bubline, kde takéto veci vôbec neexistovali. Mám ten pocit, ale ako vravím, na to sú štatistiky a dáta. S čím to súvisí a prečo je to tak, je potom už ďalšia téma.

Vašou prvou kresbou bola eukaryotická bunka a vytvorili ste ju v Skicári ešte za študentských čias na univerzite. Podnietilo to nejako vaše rozhodnutie venovať sa vedecko-popularizačnej ilustrácii?

V tej chvíli nie. Vtedy to bolo jedno z mnohých zadaní na univerzite a potom prišli ďalšie. Ja som sa venovala naplno vede a tá láska k samotnej ilustrácii prišla až neskôr – keď som písala rigoróznu prácu a bolo znova treba vo veľkom kresliť obrázky. Mala som hotové najprv obrázky a text k nim som sa snažila dať horko-ťažko dokopy. Potom si spomenula na eukaryotickú bunku, že ma to bavilo. Následne som sa tomu začala venovať viac a viac.

Kde čerpáte inšpiráciu na nové kresby?

Väčšinou práve na sociálnych sieťach. Tam čítam a zisťujem, čo ľudí zaujíma, čomu nerozumejú, odkiaľ sa šíria dezinformácie. Taktiež čerpám inšpiráciu priamo z literatúry, keď čítam najnovšie články a vidím, že zďaleka nie všetko čo sa píše v odborných časopisoch sa dostane k ľuďom. Sú témy, ktoré sa vyslovene na Slovensku ani neobjavia, alebo iba veľmi okrajovo. A práve tieto témy potom použijem.

Lucia Ciglar

Zaoberáte sa prevažne kresbami o koronavíruse. Aký máte názor na vakcináciu?

Vakcíny sú úžasný úspech vedy. To, že tieto vakcíny máme, sa nepodarilo zo dňa na deň. Sú za tým desiatky rokov práce mnohých vedcov, pričom väčšina z nich ani len netušila, že raz sa tieto zistenia a výsledky ich práce použijú na vývoj vakcín. Ja som na tieto vakcíny neskutočne pyšná a taktiež na vedu, že tak rýchlo toto dokázala.

Dostávate od svojich sledovateľov aj spätnú väzbu v podobe „Ďakujem vám za príspevok, teraz mi je to jasnejšie?“

Áno, často. Musím sa im touto cestou poďakovať a odkázať im, že sú úplne skvelí. Veľmi milo ma to prekvapilo. Vo virtuálnom svete som si vybudovala svoju virtuálnu bublinu. Mám skutočne veľmi veľa sledovateľov, ktorí mi píšu mnoho povzbudzujúcich správ.

A na druhej strane, nebojíte sa niekedy, že váš obrázok zostane nepochopený?

Bojím sa zakaždým. Najmä ak ide o tie zložitejšie obrázky. Zatiaľ sa mi to však nestalo. Snažím sa ich robiť tak, aby boli pochopené. Predtým, než ich zverejním, tak ich ukážem mojej mame, ktorá je mojou hlavnou pomocníčkou. Niekedy ich ukážem aj kamarátkam či manželovi. Pýtam sa ich na reakcie a keď treba, obrázok doupravujem. Snažím sa vyhnúť tomu, aby obrázok zostal nepochopený a ak mám pocit, že je to potrebné, snažím sa ho dovysvetľovať.

Momentálne žijete s rodinkou na Slovensku. Rozmýšľali ste niekedy, že by ste dali prednosť práve vedeckej kariére alebo je možné tieto dve veci skĺbiť?

Konkrétne na východnom Slovensku je to ešte o niečo ťažšie. Uvidíme, čo bude ďalej. My sme prišli na Slovensko kvôli tomu, že som mala pocit, že už si potrebujem dať pauzu, keďže veda dokáže byť veľmi vyčerpávajúca. Ja som sa jej v podstate od 19. rokov venovala naplno, ináč to ani nejde.

Obetovala som jej dosť veľkú časť môjho osobného života. Najskôr prišlo rozhodnutie dať si pauzu od vedy a potom sme sa rozhodli, že pôjdeme na Slovensko. Momentálne sme tu štyri roky a mám pocit, že už mi tej pauzy stačilo a vrátilo by som sa naspäť do vedy. Zostáva to otvorené.

Ste matka na plný úväzok a popri tom si rozbiehate Instagram. Ako to stíhate?

Veľmi ťažko. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo som na začiatku váhala. Keď som si založila účet, najskôr som tam vôbec nebola aktívna, iba som si tam pridala moje obrázky ako určitú psychohygienu a postupne sa to začalo samotné šíriť. Na začiatku to dlho trvalo. Bolo to v období, keď bol lockdown a deti boli doma. Tým, že manžel pracuje a deti boli iba na mne, tak to bolo časovo náročnejšie. Keď dostanem nápad na obrázok, ktorý ma nadchne a nedá mi spávať, tak to moja rodina pocíti. Našťastie to však netrvá dlho a keď ho zverejním, už je to lepšie. Mám úžasnú podporu od manžela a od ďalšej rodiny takisto.

Čo by ste poradili ľuďom, ktorí sa v toľkom návale informácii strácajú a nevedia, čomu veriť?

Tých ľudí úplne chápem – nemajú odkiaľ vedieť, čomu veriť. Informácií je naozaj veľa a protichodných. Médiá to prezentujú často tak, že ide o dva rovnocenné tábory protichodných informácií a pritom je to inak – vedecký konsenzus je jednoznačný. Protinázor je stále hlučná menšina. Treba dôverovať vedeckým dôkazom a konsenzu.

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Lucia Ciglar (@kreslim_vedu)

Aké podobné profily vášmu odporúčate sledovať na IG alebo FB?

Teším sa, že ich je hojne a navzájom sa podporujeme. Mám rada Očami farmácie. Tam je skvelé to, že je to práve z toho farmaceutického hľadiska a ja ako molekulárna biologička sa tam rada vzdelávam. Taktiež mám rada profil genotiposk. Patrí jednej veľmi šikovnej molekulárnej genetičke, ktorá študovala v Británii a máme veľa spoločného. Ďalej z lekárskych mám rada profil Katky Dostálovej – Pneumológ pre ľudí. Píše o všetkom veľmi ľudsky ako lekárka. Čo mi absentuje je imunológ, pretože pred imunológiou a jej komplexitou má rešpekt a tá mi v tom virtuálnom svete chýba asi najviac.

menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/veda/ako-na-to, menuAlias = ako-na-to, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
18. apríl 2024 13:19