Prekážali mu Rómovia a Židia. Hoci nijakých nepoznal, neznášal ich. K takýmto myšlienkam ho priviedlo jemne nacionalistické zmýšľanie a kamarát, ktorý ho zoznámil s partiou takýchto ľudí. Pohľad mu však zmenilo cestovanie a pracovný pobyt na Srí Lanke.
Z čoho pramenila nenávisť voči Rómom, Židom či homosexuálom? Kde to zlyháva? Je to chyba systému, učiteľov, rodičov alebo to ide ruka v ruke? Akú rolu hrali v jeho živote politici, s ktorými sympatizoval, pri formovaní jeho názorov? S odstupom času, za aké správanie alebo rozhodnutie sa najviac hanbí? Aj to sme sa pýtali občianskeho aktivistu Michala.
Vnímal sa ako niečo nadradené
To, čo rodičia hovoria svojim deťom, nemusí byť podľa neho absolútne. „Často počúvam od krajných pravičiarov – ako vysvetlím dieťaťu, že dvaja chlapi sa držia za ruky? Dieťa s tým však nemá problém. Začne ho mať až vtedy, keď mu tlačíš do hlavy, že je na tom niečo zlé. Dôležité je dať mu životné skúsenosti a praktické príklady,“ hovorí vo videorozhovore.
Do partie mladých extrémistov sa dostal približne v štrnástich rokoch. „Bola to klasická partia výrastkov, ktorí sa v meste ožerú a robia problémy. Veľakrát sme sa pobili, neostalo to len pri provokácii. Na to človek určite nie je hrdý,“ spomína.
Sám seba presvedčil, že je Slovák, a od toho začal odvodzovať istú exkluzivitu. „Vnímal som sa ako niečo nadradené. Tieto patriotické postoje idú ruka v ruke a začneš sa vyhradzovať voči ostatným. Akonáhle bol niekto iný, bol nepriateľom. Zrazu Židia, Rómovia aj homosexuáli boli problém. Hejtoval som všetky skupiny, ale reálnu skúsenosť som s nimi nemal,“ dodáva Michal.
Viac sa dozvieš v priloženom videorozhovore.
