Obdobie leta sprevádzali rôzne magické rituály a obrady. K dôležitým dňom patril letný slnovrat, po prijatí kresťanstva sviatok svätého Jána. Prečo bolo obdobie letného slnovratu spojené s posvätnou promiskuitou? Koľkých partnerov mohla žena počas noci vystriedať? Ako si ľudia prejavovali sympatie? Prečo si dievčatá dávali pod vankúš mužské nohavice? Prečo ľudia kedysi preskakovali ohne, prečo sa do ohňa nesmelo pľuť či močiť a čo hrozilo tomu, kto by tak urobil? Aj to sme sa pýtali etnologičky a historičky Kataríny Nádaskej.
Obdobie spojené s posvätnou promiskuitou
Dôležitým aktom počas letného slnovratu bolo pálenie ohňov na vŕškoch. Posvätnú funkciu ohňa umocňovali rôzne zákazy, do ohňa sa napríklad nesmeli hádzať smeti, nesmelo sa doň pľuť či močiť. „Pokiaľ by niekto do ohňa pľul, postihlo by ho kožné ochorenie. Ak by močil, v tamojších partiách by mohol chytiť nevyliečiteľnú chorobu. Naši predkovia mali pravdepodobne na mysli kožné ochorenie, hovorili tomu vredy,“ prezradila vo videorozhovore etnologička a historička.
Svätojánska noc bola plná mágie a lásky. „Starí Slovania si uvedomovali, že po lete príde zima a potrebovali, aby sa kmeň vzmáhal. Predkresťanské obdobie sa preto spájalo s posvätnou promiskuitou. Bola to výnimka, počas ktorej nik nepozeral na to, či sú ženy slobodné, alebo vydaté. Mali sa stýkať s čo najväčším počtom mužov, aby ostali gravidné,“ dodala Nádaská.
Viac sa dozvieš v priloženom videorozhovore.
