Vianočná atmosféra ovládla všetko vôkol nás. Vieš, ako si dievky kedysi zaisťovali ženícha alebo koľko chodové jedlá mali počas sviatkov naši predkovia? Na tieto i mnohé ďalšie otázky odpovedala etnologička a historička Katarína Nádaská.
Sviatky sa udržali
Vianoce budú už druhý rok poznačené pandémiou, no ľudstvo oddávna trápili rôzne choroby či epidémie. „Boli generácie, ktoré nezažili nič iné, len život s morovou epidémiou. Mali sme tu aj choleru a mnohé ďalšie epidémie, ktoré kosili ľudí. Teraz prišiel covid, čo nás veľmi vyrušilo a zneistilo. Zvykli sme si na priveľký luxus, blahobyt a spokojný život. Rozčuľuje ma, že nie sme ochotní podriadiť sa minimálnym opatreniam, ktoré je potrebné dodržiavať. Sviatky sa však aj napriek epidémiám udržali. Na to, aby sa zvyky a tradície úplne vykorenili, je potrebný dlhý čas,“ prezradila Katarína Nádaská vo videorozhovore.
Bobry, vydry či ondatry
S Vianocami sa neodmysliteľne spája aj štedrá večera. Zatiaľ čo v niektorých domácnostiach bola trojchodová, na východnom Slovensku mali až dvanásť chodov.
Katolíci držali pôst aj na Štedrý deň. Mäso nahrádzala ryba. „Od 12. storočia boli podľa učenia cirkevných otcov nielen ryby, ale aj všetky živočíchy žijúce vo vode, považované za pôstne. Keby sme sa rozprávali o stredovekej štedrej večeri, boli tam aj bobry, vydry či ondatry,“ dodala etnologička a historička.
Viac sa dozvieš v priloženom videorozhovore.
