Vyštudoval vysokú školu, založil si rodinu, no uchvátila ho hra rulety. Prišiel o všetko a ostal bez domova. Na ulici strávil deväť rokov, no napriek tomu sa nevzdal a dnes píše knihy. Peter Sorát hovorí o sebe ako o pouličnom spisovateľovi.
Ťažké obdobie
Jeho život sa zmenil v roku 1998, keď vošiel do jednej z herní v Žiline. Tvrdí, že ako manžel a živiteľ rodiny zlyhal. Následne skončil na ulici. „Ľudia bez domova mi poradili, aby som začal predávať NOTABENE. Stále som však skúšal hrať ruletu až do momentu, keď som to po prehre v októbri 2003 nezvládol. Stál som na Starom moste, chcel som skočiť do Dunaja a ukončiť svoj život. Nevládal som ďalej,“ spomína Peter.
Vtedy si ale uvedomil, že takto jeho život nemôže skončiť. V priebehu rokov mu napadla myšlienka, že bude predávať samizdatový časopis s jeho vlastnými textami. Už vtedy vedel, že jedného dňa by chcel písať a predávať knihy. „Musel som sa dostať až na ulicu, aby som našiel to, čo chcem robiť,“ uvádza Peter s tým, že doposiaľ sa mu podarilo vydať tri knihy, momentálne pracuje na štvrtej.
Od roku 2012 žije v podnájme
Počas deviatich rokov na ulici býval v záhradných chatkách, betónovej rúre, zatiaľ čo v lete prespával aj na lavičke. Od roku 2012 žije v podnájme. Predaj jeho kníh do veľkej miery ovplyvnila pandémia, no vo všetkom zlom sa snaží hľadať niečo dobré. „Ulica ma naučila, že sa musíš prispôsobiť prítomnosti a prostrediu, v ktorom sa nachádzaš,“ dodáva.
Viac sa dozvieš v priloženom videorozhovore.
