Julo Horváth vyrastal v dvoch detských domovoch a keď dospel, vybral sa do Anglicka, kde istý čas pracoval. Počas pandémie sa však vrátil na Slovensko a prichýlili ho vzdialení príbuzní v Petrovanoch. Hľadal si robotu, no aj napriek veľkej snahe sa mu v regióne nepodarilo zamestnať. Pomohla mu až nezisková organizácia Človek v ohrození a dnes pracuje v automobilke v Bratislave.
Nikdy sa nevzdal, dnes je šťastný
Hoci Julo vie o svojich biologických rodičoch, nevyhľadáva ich. „Už by som nechcel zažiť to sklamanie, že by ma odvrhli,“ prezradil vo videorozhovore.
Aj napriek tomu, že to nemal v živote jednoduché, nikdy sa nevzdal. Po návrate na Slovensko prešiel viacerými pohovormi, no neúspešne. „Rozprávali sa so mnou iným tónom, bolo to akoby nechcené. Ja však chcem pracovať, kým budem vládať. Hovoril som si, že aj keď to nevyjde stokrát, stoprvý raz sa to podarí,“ objasnil.
A podarilo sa. Pri hľadaní zamestnania mu však pomohla nezisková organizácia Človek v ohrození. „Myslím si, že bez ich pomoci by to bolo omnoho ťažšie,“ dodal.
Viac sa dozvieš v priloženom videorozhovore.
*Napriek Julovej negatívnej skúsenosti je veľa firiem, ktoré bežne Rómov zamestnávajú a s niektorými z nich máme aj my dobrú spoluprácu, dodala po videorozhovore Michaela Mudroňová, vedúca oddelenia programov sociálnej integrácie Človeka v ohrození.
