Ponechajme bokom zvady, poznámky a protesty, ktoré seriálové spracovanie hlavného diela poľského spisovateľa Andrzeja Sapkowskiho vyvolá(va) medzi všetkými milovníkmi a znalcami knižnej predlohy. Pozrime sa na seriálový hit, ktorého druhú sériu v piatok kompletne zverejnil Netflix, pohľadom diváka neznalého kníh, a teda nezaťaženého očakávaním či naopak obavami.
Aj keď nezaťaženého... Vyhnúť sa milovníkom Sapkowskiho opus magnum je takmer nemožné, takže nečitateľ zbežne orientovaný v žánri fantasy niečo tuší a akúsi predstavu o svete nájomného zabíjača monštier má. Aké je teda univerzum, ktoré pre svoju surovosť a nadhľad znalci stavajú do protikladu k vznešeným bájam Tolkienovej Stredozeme?
Značné rozdiely
Zo seriálových dojmov sa po dvoch sériách zdá byť naozaj farebné, (miestami) zábavné, avšak zároveň zúfalo generické a neatraktívne. Prvá séria vychádzala zo Sapkowskiho poviedok, takže tvorcovia divákom tak predstavili Zaklínačov svet čriepkovito a v pútavých náznakoch.
V záplave mien a miestopisov sa takmer nedalo vyznať, samotnú sériu však ťahalo podarené herecké obsadenie (Henry Cavill, Anya Chalotra, Joey Batey) a svižná epizódnosť, kedy si hlavný hrdina musel takmer každý diel poradiť s iným monštrom.
Originalita Sapkowskiho námetu spočíva vedľa iného v zapojení slovanských (ale vlastne celoeurópskych) mýtov, rozprávok a bájnych bytostí. A tvorcovia seriálu pojali spracovanie bruxy, lešija či černoboga v hororovom duchu. Seriál sa k tomuto žánru (a jeho priznanej a s ním spojenej béčkovitosti) v prvej sérii otvorene hlásil. Vznikol tak originálny a zábavný prienik hororu a fantasy.
Formát prvej série išiel bokom
V novej sérii sa úvodným dielom Zrnko pravdy začína v rovnakom štýle. Samostatný, v rámci celkového deja vlastne nepodstatný príbeh o jednom prekliatí obstojí sám o sebe. Prináša emócie: napätie, strach aj dojatie. A bohužiaľ sa tým zároveň úplne vymyká všetkému, čo nasleduje.
Neprehľadný, ale atraktívny poviedkový formát totiž tvorcovia opustia, aby sa naplno vrhli do sveta Sapkowskiho ságy o strete ríše Nilfgaard so severnými kráľovstvami či odkrývaní osudu a poslaní princeznej Ciri.
V presunoch národov a zákulisnom politikárčení ale doteraz komorný seriál náhle stráca dych a mení sa na generickú ukážku žánru, plnú chronicky známych motívov zablatených dedín, hmlistých hvozdov, zhora videných vežatých miest, konských kopýt a rinčania mečov na bojisku.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Cieleným nedôrazom na toľko ospevovanú „slovanskosť“ predlohy síce tvorcovia vytvorili dielo pre celý západný svet pochopiteľné, ale zároveň zúfalo zameniteľné. Čo bohužiaľ nevytrhne ani Cavillom bezchybne stvárnená nevrlosť a rozpoltenosť titulného hrdinu.
Súvislosti nelákajú
Dovoľme si jedno jediné porovnanie s inak námetom (aj subžánrom) celkom odlišnou Hrou o tróny: oproti nej totiž televízny Zaklínač nepodnieti pálčivú potrebu sa hneď po titulkoch ponoriť do knižnej predlohy či aspoň preskúmať fanúšikovské wikistránky, a vďaka tomu prenikať hlbšie do naznačených reálií, mýtov a histórie.
K iste nemenej premyslenému svetu Andrzeja Sapkowskiho totiž seriálový divák zostáva úplne ľahostajný - vedľajšie postavy sú vykreslené nezaujímavo, historické súvislosti bezkrvne, jednotlivé krajiny a mestá zameniteľne. Čo ide s ohľadom na slávu knižného Zaklínača celkom iste na vrub tvorcov seriálovej adaptácie.
Portál iDnes.cz patrí pod vydavateľstvo Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.sk.
